V nejednej diskusii sa objavuje pravidelne ten istý príspevok. Vždy v inom znení, vždy inak podaný, no obsahovo identický - kvôli tejto hre som ochotný kúpiť si PlayStation 3. Tou hrou je The Last of Us a my sme sa prešli po uliciach Bostonu, kam nás zaviedlo hrateľné demo, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou bude uvoľnené aj pre verejnosť a ku ktorému tak usilovne odpočítava počítadlo na disku s God of War: Ascension. 

Do vydania dema zostáva ešte 35 dní, 6 hodín. 

The Last of Us pochádza z dielní Naughty Dog, tvorcov Uncharted. Je logické preto usudzovať, že bude nadväzovať na dobrodružný žáner odohrávajúci sa na konci sveta, kedy životná etapa ľudstva končí a začína na planéte Zem život nový - pod taktovkou prírody s malou pomocou zhubného vírusu napádajúce mäkké tkanivo. The Last of Us však nie je Uncharted, sarkastické poznámky a zábavný charakter Drakea nahradili ostré nadávky a šepot v tme.

Naughty Dog sa pohybujú v The Last of Us na pomedzí uveriteľnej fikcie a hrozivej výpovede preživších katastrofy. Rozprávku o honbe za pokladom vystriedala tvrdá realita otázkou: “Čo keby na Zemi prestali vládnuť ľudia?” a tak ako špičkový dokument Life After People necháva vyhasnúť nedobytné metropoly a predáva žezlo späť do rúk mocnej prírody, ktorá giganty z ocele, skla a betónu necháva zvetrať a vlastnou váhou ich posiela k zemi. O ostatné sa postará bujná zeleň.

Vízia konca sveta, akú už raz snívalo Ninja Theory v Enslaved, nie je mŕtva úplne. Ľudia v nej však čelia úplne novej hrozbe - infikovaným, zmutovaným. Rozdeľuje ich miera mutácie a ako som sa dozvedel, majú sa deliť to troch kategórií. V krátkom, no výdatnom deme, ktoré načrtlo, čo vlastne znamená nepredvídateľná, survival akcia a ako sa bude odvíjať dej v pomalom tempe diktovanom premysleným postupom, ktorý kladie veľký dôraz na stealth a chytré využívanie prostredia. 

Najskôr sa objavujú Clickers, najhlúpejšia skupina nepriateľov, s roztrhanou hlavou ako špongia, otupeným zrakom, ale zato výborným sluchom. Hrdelné klikanie (odtiaľ ich pomenovanie) funguje ako sonar a riadia sa výhradne pomocou zvukových vĺn. Urobte nesprávny krok, vystreľte vedľa a máte ich na krku. Ich nabrúsený sluch sa dá zneužiť, napríklad hodením fľaše sa dajú odlákať z cesty alebo ich naviesť presne tam, kde ich prekvapíte jedným presne miereným molotovým koktejlom. Sú slepí a to, že horia, si uvedomia, až keď ich zachvátia plamene a krikom privolajú ďalších. A tí tiež zhoria. 

Skôr než sa z ľudí stanú bezduché chrčiace schránky, prechádzajú prvou fázou, v ktorej zotrvávajú Runners. Všimnú si kužel baterky aj to, že sa snažíte prešmyknúť pomedzi kancelárske stoly rafinovane rozložené tak, aby vytvárali cestičku k chodbe, ku schodisku, kde budete na chvíľu v bezpečí. Runners sú agresívnejší a bránia sa tvrdým údermi. Strieľať nemá cenu. Je ich možné spacifikovať zozadu alebo podobne ako Clickerov zapáliť. Keď sa Joelovi dostane do rúk brokovnica, podniknúť čelný útok už nie je tak riskantné. Munície nie je nazvyš, tak ako aj zásob a bez nich sa bude v The Last of Us ťažko dýchať. 

Prehľadávanie prostredia sa stáva alfou a omegou, ak si z dostupných predmetov chcete vyrobiť lekárničku, naplniť fľašu benzínom a namočiť do nej kus handry. A ak sa budete dívať pozorne, narazíte okrem tehly či palice na oceľovú trubku pre boj zblízka. Joel nie je prototypom akčného hrdinu a v skupinovom strete s mutantami nemá žiadnu šancu, tobôž nie s holými rukami. Hýbe sa pomalšie a z jeho pohybov cítiť, že preferuje tichý presun ako priamu konfrontáciu. Ak už k nej dôjde, treba pamätať na to, že aj taká oceľová trubka v rukách sa opotrebúva každým úderom a to aj vtedy, ak ju vyšperkujete, povedzme, nožnicami. 

V leveli nazvanom Outskirts sa nachádzali tri sekcie, kde prebiehal boj priamo alebo malo k nemu dôjsť. Miestnosť zamorená Runnermi a Clickermi sa dá zdolať aj bez toho, aby ste vyvolali pozornosť alebo boli donútení tasiť revolver. Hra, samozrejme, chce, aby ste cítili obrovskú ťažobu bezprostredného nebezpečenstva ako Joel, Ellie a Tess, ktorý cestujú naprieč Amerikou. Početnosť nepriateľov vytvára dojem presily a po prvých pokusoch o spacifikovanie v štýle iných stealth hier, zistíte, že je lepšie ich nechať na pokoji a radšej ich ignorovať a zasahovať iba v nevyhnutnom prípade. Keď padne prvý výstrel, môže byť posledným. Nepriatelia sa rýchlo mobilizujú, krikom koordinujú a dávajú vedieť ostatným, kde sa nachádzate. 

The Last of Us nie je iba o boji, budete hľadať cestu dolu na ulicu z rozbitej budove, ktorej múry už dávno nezvierajú pravé uhly, brodiť sa vo vode či presúvať veľké oceľové nádoby, aby ste dosiahli na náves spriečeného kamiónu blokujúceho úzku uličku. V hre panuje tak dusná atmosféra a také zvláštne ticho, že ak začujete prvý klikot, so zmenou držania tela a prikrčením sa Joela sa vám zrýchľuje tep. Zvukmi sa neriadia iba Clickeri, ale aj Joel dokáže pomocou nich identifikovať kreatúry postávajúce v tme. Po zatlačení L2 sa aktivuje inštinkt, obraz potemnie a objavia sa biele siluety chrčiacich nepriateľov. Nevidíte všetkých ani ich pozície nezostanú vysvietené, umožňuje však vidieť tak trochu cez steny alebo za roh.

Jednou z predností The Last of Us je pozornosť venovaná svetelnému modelu, vďaka ktorému postavy vrhajú tiene, aj keď slabé a rozmazané, aj v interiéroch, a potom je tu ozvučenie. V prázdnych miestnostiach bez okien s prevráteným a rozbitým nábytkom sa šíri zvuk inak a zohľadňuje sa ich objem.

Pobyt v deme ukončilo ako posledná klapka spustenie oceľovej rolety na výklade obchodu. Približne pol hodinka demonštrovala nosný koncept hry, ktorým je survival akcia s nejedným prekvapením. Keď bude Tess ukazovať do diaľky na zlatistú kopulu Capitolu, kam sa musíte dostať, neubránite sa pocitu zoskočiť na platformu pod vami. The Last of Us však nie je Uncharted a na gymnastiku, lozenie po stenách alebo preskakovanie ponad bezodnými priepasťami Joel nie je zvyknutý. Navyše má na starosti dve ženy, štrnásťročnú Ellie, ktorej sľúbil pomoc a prekupníčku Tess.

Po dohraní dema som si poznačil do zápisníku tri krátke poznámky: pomalý postup, pohyb prispôsobený pomalému tempu a málo munície. The Last of Us pôsobí inak akoby ste od Naughty Dog čakali, zdieľa však rukopis a má všetky produkčné kvality, vrátane posúvania deja rozhovormi a častou výmenou názorov. Keď budete počuť prvýkrát z úst Ellie nadávky a ozve sa v nej zvierací inštinkt, ilúzie o veselom dobrodružstve sa rozplynú.

Pochopiteľne, že na základe krátkej ukážky nie je možné hodnotiť, ako sa bude vo finále hrať, niečo mi hovorí, že The Last of Us nepovedala posledné slovo a má pre nás pripravené ešte nejaké to eso v rukáve. Pre Sony ide o mimoriadne dôležitý titul, vydáva ho v nezvyklom termíne (14. jún) a to rovno v dvoch limitovaných edíciách, každá s tvárou jedného z hrdinov. 

Do vydania dema zostáva 35 dní, 6 hodín.