Steam early access ponúka mnoho titulov pochybnej kvality. Medzi horami žalostných hier sa napriek tomu dá nájsť aj kúsok, ktorého zafinancovanie pred samotným dokončením zahreje pri srdiečku a výsledkom nebude len zúfalý pohľad na peniaze vyhodené do vzduchu. Finančná injekcia môže pomôcť vývojárom prejsť strastiplnou cestou až k dokončeniu vysnívaného projektu. Pravidlom to, žiaľ, byť nemusí. Po fantasticky hrateľnom The Long Dark sme sa vydali po stopách ďalšej survival akcie. 7 Days to Die sa snaží skombinovať hneď niekoľko úspešných hier. To, či úspešne, sa dozviete z nasledujúcich riadkov.

Základ hrateľnosti je postavený na mnohokrát recyklovanom nápade zombie apokalypsy. Milujeme i nenávidíme ju zároveň. Skvelá myšlienka bola znásilnená už toľkokrát (a v mnohých prípadoch úplne zbytočne), že by sme prijali survival hru, v ktorej by sa žiadny nemŕtvy už neobjavil. Zničený svet v 7 Days to Die sa nesnaží vyvolať pocit beznádeje – a ak, vôbec sa mu to nedarí. To je prvý kopanec do rozkroku nadržaného hráča. Primárne sa snažíte prežiť v nehostinnom prostredí a mimo trieskania po hlavách zombíkov snoríte po odpadkových košoch a skrinkách, ruksakoch, stoloch, zbierate desiatky predmetov a ich kombinovaním tvoríte účinnejšie predmety. Klasika. Craftovací systém na prvý pohľad pôsobí obzvlášť komplexným a bohatým dojmom, mimo hry neostane ani budovanie vlastného príbytku alebo rýpanie sa v zemi. Popis jednotlivých možností by spoľahlivo uspal aj toho najtrpezlivejšieho čitateľa, no pokým sa dostane tomuto kolosu pod kožu, môže znechutene utiecť. 7 Days to Die je totiž presne tým typom hry, po ktorej spustení sa sami spýtate, či je nutné stráviť v tak podivne fungujúcom a odpudivom svete ďalšiu minútu. A odpoveď bude často, žiaľ, nie.

Pritom je 7 Days to Die zaujímavým projektom s veľkým potenciálom do budúcnosti. Preniknúť do hry chce skutočne čas, hromadu času a k tomu pevné nervy. Ak sa po vyššie uvedenom The Long Dark a vianočných orgiách (takzvané dovolenkové dohrávanie restov z minulého, predchádzajúceho a mnohých ďalších rokov dozadu) pustíte do nezávislého dielka od The Fun Pimps Entertainment, stiahnete imaginárny chvost a znechutene si odpľujete. Tak po prvé: 7 Days  to Die vyzerá zle. Nie otrasne, dá sa na to zvyknúť a pozerať, len si treba pripraviť žalúdok na menej detailné textúry a strohý level dizajn. Kvôli pôvodu hry a neskúseným rodičom dokážete čo-to odpustiť, no vizuálne hra pôsobí v prvom rade negatívne. Trojrozmerný svet síce láka svojou otvorenosťou a rozmanitým prostredím, avšak bezpochyby je to krutá daň za celkovú plochosť, prázdnosť a recykláciu.

A po druhé, ozvučenie je taktiež na stíšenie reproduktorov. Prostredie je skôr tiché, zombíci mraučia ako prebudení po fláme a jediná melódia hrajúca v menu je zúfalým plagiátom In The House, In A Heartbeat od Johna Murphyho. Inak nič, len ticho, občas vám niečo zaškrípe pod virtuálnymi podrážkami a jednotlivé činnosti akoby niekto nahrával v maminkinej kuchyni na mobil. Lenže skôr, než spravíte prvé a bojazlivé kroky, čaká vás na dnešné pomery detailmi napchatý editor. Vyblázniť sa za niekoľko minút môžete dosýta a možno si vytvoríte nejednu ohavu len tak pre pobavenie. Jediné, čo ale upravujete, je vizuálna stránka, vlastnosti či schopnosti hrdinu zostávajú bez zmeny.

Pred prvým výletom do pustiny si ostáva ešte vybrať medzi singleplayerom a multiplayerom, kreatívnym a survival módom. Mlátiť sa s ostatnými hráčmi môžete aj medzi sebou, takže si fanúšikovia DayZ istotne cvrknú do spoďárov. Serverov, ku ktorým sa už teraz môžete pripojiť, nájdete niekoľko desiatok, nechýbajú medzi nimi ani slovenskí či českí zástupcovia. Z vlastného pohľadu sledovaná akcia vás nebude vodiť za ručičku, ale pekne hodí do rieky, v ktorej sa máte naučiť plávať. Verte, že sa nalogáte hektolitrov vody s príchuťou bažiny a možno sa vám to stane aj osudným. Bez akejkoľvek zbrane a skúseností sa ocitnete na náhodnej pozícii a je len na vás, ako si s touto situáciou poradíte. Sledovať musíte štvoricu parametrov: život alebo ak chcete zdravie (klesá po ľúbezných objatiach a vášnivých bozkoch zombíkov), staminu (výdrž je limitovaná behom a vykonávanou činnosťou, teda povedzme mávaním zbraňou), hlad (hrdina musí papať) a smäd (a taktiež piť). Žiadne ďalšie RPG prvky tu nenájdete, nezlepšujete si jednotlivé schopnosti, aby ste boli efektívnejší. Čo je, samozrejme, ohromná škoda, pretože hĺbka hry by tak získala priaznivý bodík k dobru, keď sa už tvári tak megalomansky.

Akonáhle sa ocitnete v hre, prekvapí vás strohosť a mŕtvosť krajiny a okolitého sveta. Istotne, tmolia sa tam zombíci, tak nemožno čakať dychovku na privítanie, no prvotný dojem vo vás evokuje zbytočnú prázdnosť. Vraky vozidiel sú rovnaké, rozpadnuté torzá budov akoby vypadli z pokazeného generátora klonov, stromy les nevytvárajú, ale sú len nedôstojnou a opakujúcou kulisou, textúry povrchu pripomínajú čas, kedy Call of Duty ešte nebolo nadávkou. Nájdete prvý smetný kôš či skrinku a vybrakujete ju. V ruksaku sa vám hromadí množstvo predmetov, ktoré sú vám zatiaľ nepotrebné, no ako suroviny pri tvorbe predmetov poslúžia do budúcnosti. Pohyb postavy je plynulý, a tak si trúfnete na prvého zombíka. Animácia činností nevybočuje z podpriemeru a kým umlátite nemŕtveho päsťou za sprievodu smiešneho zvuku, zapotíte sa a uklikáte – teda do momentu, kým nezistíte, že stačí držať tlačidlo myšky a ono to už dajako dopadne.

Lenže to už stihol nepriateľ v pokročilom štádiu rozkladu zburcovať ostatných pojedačov mozgovej hmoty. Musíte sa uhýbať ich naprogramovaným útokom, nakoľko vám nielenže uberajú zdravie a znižujú maximálnu hodnotu po nedoliečení, ale môžu aj ochromiť a znemožniť vám útek. Ten je dôležitý, hlavne pri početnej presile. To, že po vás idú ako sliepka po pľuvanci, je dobre známy fakt. Umelá inteligencia nemá nič, čo by stálo za spomenutie, ale od hnilých preživších neočakávame riešenie plošných integrálov a taktické manévre. Jasné pravidlo účinnosti rôznych zbraní vás núti hľadať čo najsilnejšiu zbraň, na tie strelné počas prvých hodín ale radšej zabudnite. A taktiež sa hodí oblečenie s bonusmi k obrane či rýchlosti.

Otázka prežitia prvých hier je limitovaná vašou odvahou, respektíve neznalosťou krutého pravidla: musíte zostať čo najdlhšie nenápadní, skrývať sa, obchádzať zombíkov v dostatočnej vzdialenosti a jednoducho sa zbytočne neukazovať na oči, prípadne utekať ako o život. Doslova. Cez deň je výskyt zombíkov skromnejší, nereagujú na vašu prítomnosť až tak razantne, no s pokročilejšou hodinou sa karta obráti a najvhodnejším riešením je nájdenie adekvátneho úkrytu, v ktorom prečkáte krušné chvíle. Stealth zložka má jednu chybičku krásy, a to takú, že tu v podstate nie je a celé dianie na obrazovke pôsobí až príliš strojovo. Podobne ako celá hra. Algoritmy na prostom princípe akcie a reakcie vás nútia hľadať riešenia a postupy, avšak odmenou je len to, že viete ako na to máte ísť nabudúce a čo všetko môžete po znovuzrodení skúsiť.

Smrť je penalizovaná stratou všetkého, čo ste mali pri sebe. Mapa je dostatočne rozsiahla, takže snaha nájsť miesto svojho posledného skonu hraničí so zbytočnosťou, hlavne ak na začiatku netušíte, kde ste a kam sa máte vydať. Zomierate znovu a znovu. V opačnom prípade vám ikona na mape zobrazuje miesto, kde ste naposledy vydýchli a môžete si nasyslené predmety pozbierať. Inventár nie je obmedzený váhou, ale len počtom políčok, do ktorých ukladáte predmety. Zaplní sa, samozrejme, až nečakane rýchlo a zbaviť sa nebudete chcieť ničoho, pretože potrebovať môžete čokoľvek. Otravná smrť vás doženie k reštartu v kreatívnom móde, kde si konečne vyskúšate, čo vlastne môžete postaviť. Možností módu sú nesmierne bohaté a na prvý pohľad klame telom s komplexnou ponukou.

Podobne ako Minecraft aj 7 Days to Die ukazuje pod záložkou craftingu desiatky až stovky predmetov, ktoré čakajú len na to, kým si ich odomknete. Dlhé hodiny ale zápasíte s nedostatkom akýchkoľvek dôležitých surovín a k podstatným predmetom sa dostanete len náhodou. Je síce pekné, že lopatou môžete kopať hlinu, sekerou rúbať drevo, no tvorba nástrojov vyžaduje komodity, ktoré jednoducho nemáte - a tak skoro ani nezískate. A netušíte ako a kde ich máte vlastne hľadať. Absencia akéhokoľvek tutoriálu alebo pomocníka, ktorý by vás na začiatku navigoval, je markantná. Hranie pritom nie je také jednoduché ako v Minecrafte, kde sa ku všetkému dostanete postupne a plynulo, pretože si teda postavíte domček z hliny. Alebo spustíte tutoriál. V 7 Days to Die to tak nefunguje, hoci sa môžete hrabať v zemi a dokonca stavať domy či sadiť zemiaky. Tu zas a znovu frustrujúcim spôsobom zahyniete. Záložky s tematickými ponukami sú rozdelené prehľadne (obydlie, jedlo, zbrane, nástroje, suroviny...), avšak následne je ich zoznam až zbytočne dlhý, bez podrobnejšieho popisu samotných surovín, s malým fontom a celkovo to vyzerá odfláknuto, nie je to „učesané“. Hlavne nech je tam toho čo najviac. Filtre pre zoraďovanie by ste tu hľadali márne.

Možností, ktoré 7 Days to Die ponúka, je skutočne ohromné množstvo, no celkovo sa nevie predať a nepodá hráčovi pomocnú ruku, nenechá ho postupne odhaľovať všetky zákutia, neukáže funkčnosť všetkého. Ani The Long Dark hráčovi nepomáhalo, ale všetko tam fungovalo na prísne logických princípoch a nezahltilo chudáka zúfalca na ceste za záchranou zbytočným balastom. Pomohlo by napríklad aj to, keby boli menu užívateľsky príjemnejšie navrhnuté a interface prehľadnejší. Ak totiž chcem čosi vyrobiť a chýba mi k tomu niektorá surovina, nebolo by od veci ukázať v pop-menu kde a ako ju nájdem. Taktiež je dnes už prežitkom nútiť hráča naklikať jednotlivé predmety do príslušných okienok. Môžete mať v ruksaku sto kameňov, ale ak ich neuložíte do vopred určeného tvaru jeden po druhom, táborák si nezaložíte. Ďalšie prípady by boli len opakovaním už raz napísaného.

Na 7 Days to Die je viditeľné, že ide projekt fanúšikov, ktorí chcú priniesť ostatným milovníkom survival hier čosi väčšie, komplexnejšie a zložitejšie. No celé im to prerástlo cez hlavu a až zbytočne sa zamotávajú do ohromne nabaleného obsahu ponúkajúceho more možností, avšak nie v dokonale hrateľnej podobe. Hru ešte čaká dlhá cesta do ukončenia vývoja a tvorcovia nám sľubujú zlepšiť mnohé. Modely zombíkov sú pestrejšie než na začiatku, ale to je len drobnosť. Ešte tak spraviť krajinu živšou a zaujímavejšou, aby prechádzky a dlhé túry ňou boli nielen nutnosťou pri úniku, ale aj plnohodnotným relaxom. K tomu nepotrebujete ultra HD rozlíšenie (viď The Long Dark), stačí zapracovať na poctivom level dizajne. Hranie potom nebude pôsobiť príliš kostrbato, neupravene. Nič to nemení na tom, že potenciál tu je obrovský a multiplayer vás nechá nahliadnuť do tajov hry vďaka skúsenejším hráčom. Tí si svoje už vytrpeli a ak sa pred vami odhalí všetko, čo môžete dosiahnuť, tvrdohlavo sa pustíte do opakovaného zomierania.

Budete odhodlane začínať odznova, pretože vy to dáte a napriek negatívnym postojom v týchto dojmoch hre nechýba to dôležité - prinúti vás, hoci aj na druhý alebo tretí deň, skúsiť to ešte raz. Hľadať, skrývať sa, dlhé minúty pozerať v menu, čo musíte nájsť, aby ste konečne získali tú hnusnú lopatu, snoriť po internetových stránkach. A toto čaro možno nečakaného pohltenia je prísľubom toho, že zo 7 Days to Die bude raz skvelá hra. Len sa musíte pri jej hraní už teraz obrniť nesmiernou trpezlivosťou. Neostáva nám teda nič iné, len dúfať, že vývojári neodpadnú od vyčerpania a predvedú nám hru, ktorá bude skvelou konkurenciou - napríklad pre State of Decay. Ale bude to ešte dlhá cesta, investíciu do 7 Days to Die skutočne zvážte, pretože to nie je sústo pre každého a môže vám uviaznuť v krku.