Nintendo pojalo tohtoročnú E3 trošku inak a aj keď predstavilo niekoľko nových hier a detailne nám ukázalo ďalšie už známe tituly, vlastne sa celé tri dni venovalo jednej jedinej hre, ktorá je tým najväčším, čo tento rok prinesie na Nintendo Switch. Bojovka Super Smash Bros. Ultimate sa dočkala nielen svojho prvého oficiálneho turnaja, ale aj detailnej ukážky, kde sme si mohli pozrieť všetky postavy v hre, rôzne arény, všetky staré aj nové mechanizmy a naozaj mnoho ďalšieho, aby sme sa o hre dozvedeli takmer všetko, čo sa len dá.

A čo sme sa dozvedieť nemohli, to sme si mohli na vlastnej koži vyskúšať na Nintendo Post E3 show, kde bolo k dispozícii hneď niekoľko stojanov s demo verziou hry. A sympatické bolo, že hra bola k vyskúšaniu pre štvoricu hráčov naraz v dvoch konfiguráciách – s klasickými Switch ovládačmi (Joy-Cony v Gripe a aj Pro ovládače) a tiež s GameCube ovládačmi, keďže práve na GameCube séria najviac zažiarila a tieto ovládače zažijú svoj návrat s vydaním hry v zime. Budete ch môcť zapojiť cez adaptér podobne ako na Wii U.

Možno to bolo badať už z videí a prezentácie, no ešte viac tento dojem potvrdilo samotné hranie hry. Je to už piata časť v sérii a zdá sa, že sme dospeli tam, kde sa aktuálne nachádzajú aj ostatné bojovky, ako Tekken, Mortal Kombat či Street Fighter. Z vonkajška sa rozdiely medzi poslednými časťami jednoducho stierajú. Vidíte rozdielne postavy, nové arény, vyzerá to trochu inak, no stále veľmi podobne ako priamy predchodca. Aby ste objavili tie skutočné rozdiely, musíte ísť hlbšie a vyskúšať si, ako sa zmenili a upravili jednotlivé herné mechanizmy – čo pribudlo, čo ubudlo a čo sa vyladilo. Je to vrstva, ktorá je skrytá pred letmým pohľadom hráčov a najviac si ju všimnú tí, ktorí v týchto hrách strávil nejaké tie večery.

Jedna vec ale v prípade tejto hry vyčnieva nad všetky ostatné a dáva za pravdu samotnému názvu. Toto je totiž skutočne ultimátny Smash Bros. a uvidíme, kam sa ešte Nintendo so značkou v budúcnosti dokáže pohnúť. Ide hlavne o obsah hry, ktorý je masívny a Nintendo sa rozhodlo do hry zakomponovať zatiaľ každú jednu postavu, ktorá sa v sérii objavila. Ultimate tak celkovo prinesie až 68 postáv, čo je v žánri nevídané číslo a svojho favorita si tu tak nájde úplne každý. Návrat mnohých známych postáv však znamená, že úplne nových je menej – konkrétne dve: Inklingovia a Ridley z Metroid série. Sú tu však aj postavy mimo Nintenda, napríklad Cloud z Final Fantasy VII, Sonic, Ryu alebo aj Solid Snake, ktorému opäť hlas prepožičal herec David Hayter.

Postavy, ktoré sa vracajú z minulosti, sa navyše dočkali updatov, aby vizuálne lepšie reflektovali svoju aktuálnu podobu. Link tak zodpovedá svojej podobe v Breath of The Wild a Mario má na hlave Cappyho z Odyssey. Postavy pritom ponúkajú aj ďalšie vizuálne variácie a hra so sebou prináša aj Echo postavy, ktoré síce vychádzajú z inej postavy v hre, aj tak sú ale unikátne svojimi schopnosťami. Všimnete si to napríklad na princeznách z Mario univerza, kde Daisy je Echo postavou Peach, ale je unikátna. Každá postava má vlastné pohyby, útoky, štatistiky a v boji funguje úplne inak. Pri tom množstvo chvíľku potrvá, kým si nájdete postavu, ktorá vám štýlom vyhovuje. Nie všetky postavy ale budete mať odomknuté hneď od začiatku a musíte si ich tak získať progresom.

Aj vracajúce sa postavy boli upravené, rozšírené a vybalansované, takže sa nemôžete spoliehať na to, že sa s nejakou postavou z Wii U verzie bude hrať rovnako aj teraz. Základ možno stále funguje, no sú to práve detaily, ktoré vás delia od víťazstva, kde nastali výrazné zmeny. Môžu to byť napríklad koncentrované útoky či pohyby, ktoré si vyžadujú regeneráciu. Musíte si osvojiť nové špeciálne schopnosti a nechýba ani Final Smash útok, ktorý dokáže naraz zmiesť z obrazovky pokojne všetkých súperov, ak si nedajú pozor.

Smash séria je typická tým, že dokáže súčasne pôsobiť jednoducho aj chaoticky pre nezasvätených hráčov. Koniec koncov, na samotné útoky používate relatívne málo tlačidiel a nenájdete tu ani prstolomné kombá ako v niektorých iných bojovkách. Zároveň je súbojový systém veľmi rýchly, neustále sa na obrazovke niečo deje, hráčov je viac a arény sú veľmi dynamické, takže ste v ohrození života už len tým, ako sa arény vyvíjajú a pohybujú, či dokonca ničia. Do toho však prichádzajú ešte power-upy, ktoré do boja môžu privolať NPC postavy na vašu stranu. A tie len dopĺňajú staré aj nové Assist Trophies, čo sú predmety, ktoré v priebehu bitky môžete zobrať a pomôcť si nimi v boji.

Ak sa v sérii orientujete, pravdepodobne vám nič z toho nebude neznáme, no demo Ultimate nám ukázalo, že takto vybudovaný a upravený súbojový systém pôsobí povedome a aj novým dojmom zároveň. Sú tu veci, ktoré poznáte a môžete z nich vychádzať, no zároveň aj veci, ktoré sa musíte učiť. Navyše tu stále platí klasické anglické „easy to learn, hard to master“, takže je jednoduché prísť do zápasu, rozdať zopár kopancov a možno ani neskončíte na poslednom mieste. Hra si ale vyžaduje množstvo hodín, aby ste ju naozaj dôkladne zvládli a my sme aj napriek pekným a dlhým zápasom len škrabli po povrchu jej hrateľnosti.

Čo sa týka samotných arén, tých v deme nebolo k dispozícii až toľko ako postáv, no môžete si byť istí, že ako je v hre zastúpených veľa rôznych značiek postavami, tak sa tieto licencie pretavili aj do arén reprezentujúcich typické prostredie tej ktorej hry. Už som spomenul, že arény sú veľmi dynamické a neustále vám v nich niečo hrozí, no okrem toho ich tu nájdete hneď v niekoľkých konfiguráciách. Najvýraznejšie je zakomponované Omega forma, kde pád dole okamžite znamená stratu života a o to sú tieto súboje napínavejšie.

Je však škoda, že čo sa týka technických kvalít hry, až taký progres oproti Wii U predchodcovi tu nie je. Pritom hra nie je remasterom/portom, ale novým titulom, aj tak je ale graficky svojmu predchodcovi podobná možno až príliš. Chceli by ste pravdepodobne vidieť niečo novšie, svieže a aj vizuálne unikátne. Opäť sa ale dostávam k tomu, že je Smash na tom tak ako konkurencia a posledné dve časti sa už od seba na pohľad veľmi nelíšia. S arénami sa vracia aj množstvo starých známych skladieb, ktoré taktiež poznáte z prepožičaných herných značiek.

Nakoniec sme si ale z dema odniesli jeden výrazný pocit – je to chaotické, ale stále kráľovsky zábavné, a to aj pre nováčikov. Súboje sú krátke, nejde v nich o to, aby ste súpera „zabili“, ale útočením mu beriete energiu a snažíte sa ho vyhodiť z úrovne. Seba v nej zas chcete udržať. Je to iný druh hrateľnosti, menej krvavý, stále veľmi súťaživý. Dobre sa na to pozerá, aj keď sa občas v tej záplave efektov môže neznalý hráč stratiť. Ešte je príliš skoro na to, aby sme vedeli zhodnotiť nejaké chyby v dizajne a balanse, no zároveň majú autori stále dostatok času na to, aby tieto chyby opravili, ak tam sú. Isté je, že základ je tu kvalitný a pevný, takže neočakávame, že by sa hrateľnosť pri vydaní rozsypala.

Škoda, že sme si nemohli vyskúšať viac možností hry, ale len klasické zápasy 4 hráčov. Okrem nich totiž hra ponúkne aj singleplayer režimy, hru s umelou inteligenciou a hlavne bitky až 8 hráčov na jednej obrazovke, ktoré budú poriadnym masakrom, či už pôjde každý sám za seba, alebo budú hráči v tímoch. Ak by som mal už teraz hre niečo vytknúť, je to vlastne podobnosť s predchodcami. Občas až nemáte dojem, že to je pokračovanie. Skôr cítite tie 4 predchádzajúce hry naraz a na tom všetkom ešte poriadny náklad úprav a vylepšení.