...and then god created a Marines to watch over the world...

Po tomto silnom zážitku však nasleduje vytriezvenie v podobe tréningového tábora a stavím sa, že väčšina skúsených hráčov pri jeho prechádzaní kompletne zošedivie. Autori tento faux-pas vyhrotili tým, že sa táto tréningová časť nedá preskočiť, takže si ju musí každý hráč poctivo odkrútiť. No nič, aspoň že tento drill je veľmi slušný a dá sa prirovnať zatiaľ k najlepšiemu tréningu vo Vietcongu a navyše predchádza niečomu naozaj veľkolepému. Ako čerstvého bažanta vás totiž prevelia kam inam, ak nie do Pearl Harbouru a keďže je Tommy ťažký smoliar, svoj príchod si načasuje presne na deň útoku japončíkov. Jeho osoba sa tak priamo zúčastní obrany tohto svetoznámeho prístavu a nebyť jeho patriotizmu a odhodlaniu zachrániť, čo sa dá, americká armáda by mala oveľa väčšie straty. Musím len konštatovať to, čo sa už dávno vedelo a síce, že táto misia je prakticky dokonalá a nenechá hráča ani na sekundu vydýchnuť. Škoda, že v takomto tempe nepokračovali autori aj ďalej, čoho je dôkazom hneď nasledujúca séria úrovní točiacich sa okolo obsadenia ostrova Makin.

Úvodný nočný pochod džungľou je šialený, pretože nejakého magora z EA napadlo, že v rámci realizmu bude noc v hre vyzerať ako skutočná noc. Výsledkom je totálna tma, v ktorej nie je dokonca vidieť ani na svoju zbraň! Pomôže len vybičovanie gamma a brightness nastavení na maximum, ale potom hra vyzerá, akoby ste na ňu pozerali cez pauzák. Našťastie sa s nočnými časťami stretnete len ojedinele. Po zachránení zostreleného pilota (ktorého musíte zobrať pracne na ramená skôr, než k nemu dôjde oheň a spôsobí explóziu trosiek lietadla) a nalodení sa na ponorku, prichádza na radu opäť parádna akcia v podobe obliehania ostrova Guadalcanal a japonského letiska na ňom, pričom následná obrana už spomínaného, ale tentokrát premenovaného letiska na Handersonovo, vám pustí do žíl toľko adrenalínu, že by ste si s nim v pohode vystačili do konca života. Z ďalších misí stojí za zmienku ešte jedna večerná obrana vojnovej línie, kde budete bez prestania kosiť nové a nové vlny japoncov a letecká vložka, v ktorej si sadnete do kokpitu mustanga a spolu s ďalšími letcami potopíte duo japonských plavidiel čítajúcich lietadlovku a jeden ľahký krížnik.

Bol som mierne povedané nemilo prekvapený level designom niektorých misií, ktoré by sa len ťažko dali označiť za zábavné. Je pravda, že každá z nich je úplne iná, ale linearita kampane vám skrátka nedovoľuje popustiť uzdu fantázii a skúsiť vyriešiť problém inou cestou než tou, akú vám natlačí pán dizajnér. Ďalšia chybička sa týka hlavne džungľových misií, ktoré keď raz nabehnú, tak nemajú konca kraja a človeku už začnú poriadne liezť na nervy (napr. misia, v ktorej treba zlikvidovať delostrelecké pozície je rozdelená na 4 časti a odohrávajú sa v takmer rovnakom prostredí a už v prvotných minútach vám prídu jednotlivé etapy poriadne repetívne). Slabému level designu niektorých levelov nepomáha ani ich relatívna krátkosť a dlhé doby načítavania, takže hra vyzerá asi tak, že 5 minúť hráte a ďalších 5 čakáte, kým sa natiahne nový level. Tu a tam vkrádajúcu sa nudu podčiarkuje aj nevyváženosť niektorých zbraní, kde okrem pušky M1 Grant (novej verzie, ktorá má už zásobník) a ľahkého samopalu Thompson, majú hlavne japonské zbrane veľmi slabý účinok a navyše ich prebíjanie trvá doslova večnosť. Okrem nich tu máte ešte sériu reálnych zbraní z druhej svetovej vojny. Podobne ako v predošlých hrách znovu môžete držať len dve zbrane,  granáty a nálože na odpaľovanie.

Vo vojne, kde treba konať naozaj rýchlo, si tak Tommy svoju Tommy Gun nabíja slimačím tempom a nevadí mu ani to, že sa k jeho osobe blíži tucet bajonetmi vyzbrojených japoncov. Holt, pohodár sa skrátka nezaprie. Dosť bolo, ale kritizovania. Je čas ukázať aj tie lepšie stránky. Ak ste boli v predchádzajúcich MOH hrách zvyknutí na to, že ste väčšinu misií absolvovali ako sám vojak v poli, odteraz je tomu koniec. Do bojov v Pacific Asasault tentoraz nastupujete, ako člen malej skupiny vojakov rôznych povolaní a verte mi, že sa s touto partiou rýchlo spriatelíte a ich bojové schopnosti vám neraz zachránia krk. V súvislosti s tým sa sluší dodať, že lekárničkový systém je ten tam (aj keď občas na nejaký ten first aid narazíte) a namiesto toho budete v núdzi využívať služby medika, ktorý vás za level dokáže aj niekoľkokrát (závisiac od zvolenej obtiažnosti) vzkriesiť z mŕtvych. Ďalšie plus si hra zaslúži za umelú inteligenciu nielen spolubojovníkov, ktorí už konečne dokážu urobiť aj niečo bez vášho pričinenia, ale aj japonských vojakov, ktorí dokonale využívajú členitosť prostredí a nerobí im problém skryť sa za hociakú prírodnú prekážku. Trošku si tu ešte rypnem a síce na margo banzai útoku, ktorý podnikajú vaši protivníci až nezdravo často a ak to takto bolo aj v skutočnosti, tak sa ani nečudujem, prečo Japoncom tak rýchlo dochádzali zásoby vojakov. Ako poslednú položku som si nechal multiplayer, ktorý okrem tradičných možností ako deathmatch a team deathmatch prichádza aj s novinku v podobe módu Invader, v ktorom sa hráči rozdelia tradične na vojakov Japonskej a Americkej armády a plnia rôznorodé misie, pričom skóruje ten tým, ktorý stanovené úlohy splní ako prvý. Škoda len, že autori dodali s plnou verziou Pacific Assaultu len 8 máp čo jednoznačme svedčí o tom, že hra je primárne singleplayerová záležitosť a multiplayer je len taký milý bonus. Ak sa však multiplayer zaujme podobne ako pri prvom MOH môžeme sa tešiť na výrazne väčšiu nádielku.