Medal of Honor: Pacific Assault

Máte doma PlayStation? Mnohí z vás určite áno. Výborná konzola, však? Plno hier, jednoduché spúšťanie, ovládanie, mobilnosť a možnosť hrať kdekoľvek, stačí len televízor, ideálne Sony. Tí z vás, čo hrali Final Fantasy potvrdia, že je to jedna z najlepších hier, aké kedy vznikli. Japonský cit pre príbeh prináša množstvo zážitkov. Hrdí majitelia áut Honda alebo Toyota si chvália spoľahlivosť a relatívne vysoký výkon. Na Japoncov sa väčšinou pozeráme v dobrom svetle ako na priekopníkov vedy a techniky a nad každým novým modelom robota - psa alebo mačky všetci povinne žasneme. Krajina vychádzajúceho slnka je krajinou, kde do vzdelania naozaj investujú, rovnako aj do vedy a ľudia sa tam všeobecne na vedcov dívajú inak ako napr. u nás.

To je tak, ten kto prehrá vojnu, sa spamätá a vzchopí a tak sa dnes Nemecko a Japonsko stali vysoko rozvinutými štátmi a vo svete majú významné slovo. Spomínal tu niekto vojnu? Spomínal tu niekto Američanov? Američanov ešte nie? No tak práve USA v tej vojne dostávala v Pacifiku riadne na frak od Japoncov, ktorí svoju neúnavnú pracovitosť dokázali pretaviť do neúnavných útokov na americké základne. A tak sa v EA rozhodli, že po fenomenálnom úsepchu ich prvej hry z WWII – Medal Of Honor: Allied Assault si vezme na mušku práve Japoncov a vykreslí ich tak, že minimálne mesiac po dohraní MOH: Pacific Assault ich bude každý nenávidieť. A aj sa im to trochu podarilo. Ešte vždy ma zo sna zobúdza predstava, ako japonský vojak so zbesilým výrazom na tvári do mňa bodá bajonetom. Aspoň že v štatistikách si môžem pozrieť počet zabitých nepriateľov a to vždy zapôsobí ako balzam na dušu .

V hre sa ocitáte na mieste Tommyho Conlina, vojaka, ktorý sa pridal k mariňákom a spolu s ostatnými sa plaví na ostrow Tarawa. Dostane sa na pláž, no o pár minút ho nešťastne trafí guľka a Tommy ide k zemi. A ako to v tom pravom „správňackom“ príbehu býva, Tommymu sa celý doterajší život (najmä vojna) premieta pred očami. A tak spolu s ním začíname púť od tábora brancov cez mnohé boje až po okamih precitnutia a následné final battles na Tarawe. Na začiatku v tábore sa spozná s Frankom, Willym a medikom Jimmym, a tiež s vojenským režimom v podaní mierne psychopatického veliteľa, ktorý neváha pridať k stvoreniu sveta ôsmy deň – deň, keď boli stvorení U.S. Marines [júes ma’ríns] aby ukázali zbytku tvorstva, kto je tu pán. Po pár skokoch, ranách z pušky a cvičných explóziách je uznaný schopným a prevelený na začiatočnícku oddychovku do Pearl Harbour. A hádajte, kedy je tam prevelený? Áno, v ten osudný deň po Mikulášovi 1941, keď Japonci asi dostali málo darčekov a tak sa rozhodli poriadne to američanom okoreniť. Týmto sa začala pre Tommyho ozajstná vojna a kto si dal Hard, asi zapne New Game a prejde na Medium. A ajtak to nebude mať ľahké. Vojna je peklo a pár rán vás pošle spoľahlivo k zemi a preto opatrnosť by mala byť spoločníčkou každého hráča. Po spustošení Pearl Harbour idete do útoku vy a tu na vás čaká džungľa, svištiace guľky a oní besní Japonci s bajonetmi . Hra je rozdelená do piatich obrovských misií, ktoré obsahujú niekoľko levelov, z ktorých každý má A,B... atď. časť a dokopy ich je okolo dvadsaťpäť. Budú to boje prevažne v džungli a v priľahlých osadách, krviprelievanie na nádherných plážach, budete ochraňovať lode pred lietadlami, zažijete obranu Herdensonovho letiska, zúfalú snahu o udržanie pozície na kopcoch a dokonca si zalietate so stíhačkobombardérom.

Počas celého hrania sa budete pohybovať viacmenej po algoritme: pozri sa kde sú, snaž sa zabiť, sejvni, znovu ich pokrop olovom, znovu sejvni, počkaj kým nepočuješ – That was last of them – a choď ďalej. Prosté, no po čase nudné. Najmenej prvá polovica hry je pomalá a každý vybojovaný meter sa musí oceniť. Najlepšie sejvom. Saving je neobmedzený a to je to najväčšie pokušenie pre hráča. Ku koncu mi hra nejak blbla, a tak som sa rozhodol, že pomažem staré savy. V adresári s nimi bolo 2422 súborov (neverím, že všetky boli savy). A to ma ešte čakalo štyri a pol levelu. Je to opatrnosť, alebo už paranoja ? Je to aj trochu vina hry, pretože nikdy neviete, kde je skrytý sniper alebo bodákový nájazdník a po pár smrtiach (milý výraz) si rozmyslíte, či sa nepoistíte. Ďalším dôvodom pre to je malý počet lekárničiek. Počas celej hry ich nebolo viac ako dvadsať, z toho polovica v záverečných leveloch. Na rovnaký počet čistých hodín hrania to nie je žiadna výhra. Našťastie môžte požiadať Jimmyho o injekciu, ktorá vás vráti do tej správnej formy lepšie ako isté tabletky silného Calibru-m. Lenže Jimmy ich dostal na každý level len štyri, ale na vykrytie takmer absentujúcich lekárničiek to stačí. Zvyčajne to vyzerá tak, že sa dostanete na 30 percent zdravia, s vypätím síl sa dostanete ešte o dva zákopy ďalej a potom si dáte tú injekciu a máte hneď stofku. Musíte však počítať s tým, že Jimmy ošetruje aj iných, prípadne seba a v bojovej vrave nie je veľa času.

Vaši spolubojovníci sú prakticky nesmrteľní a často vidíte že po zásahu ležia na zemi, no o pár sekúnd usilovne kosia neprateľov. Ich inteligencia je na dobrej úrovni, nejdú zbytočne pod rotačák, snažia sa kryť navzájom a aj za prekážkami. Bugy tu však sú, napr. keď ležíte a snažíte sa niečo odstreliť sniperkou, keď tu zrazu do vás vrazí kamoš a z neznámeho dôvodu sa Tommy postaví na nohy a má šťastie ak nechytí tri do hlavy. Takéto postrčenia som zažil asi tri a vždy ma potešili. Inokedy zase zatarasia východ a odmietajú odísť aj po celom zásobníku BARu. Ostáva len load. Niekedy sa aj pletú pod vaše zbrane, ale to nevadí, lebo sú... pozri vyššie. Je tu aj taktická časť, ale príkazy sú len štyri a aj to nepotrebné. Vyskúšal som len dve, aby som videl, čo sa stane, ale veľmi to kartami na bojisku nezamiešalo. Jedine vy nimi miešate, alebo čakáte, kým sárdž, rozumej seržant nezavelí vpred. Arzenál sa skladá z klasických kúskov, ako sú 1901 Springfield rifle, Thompson, BAR, M1 Garand, nejaká pištoľ a brokovnica, ktorá znie ako delo. Keď som z nej prvýkrát vystrelil, až som nadskočil. Japonci majú pištoľ Nambu, Type 100 SMG, pušku Arisaka – Meiji a guľomet s neuveriteľnou schopnosťou vás zabiť za dve sekundy. Ak má niečo vybuchnúť, máte neobmedzene veľa výbušnín. Hra vám často ponúka možnosť sadnúť za delo alebo protiletecký kanón, ale bolo to akési nútené, akoby ma tam hra doviedla za ručičku. Všetky zbrane mi pripadali ťažké, Tommyho pohyb nevyrovnaný, ťažkopádny a streľba za pochodu nemožná. Nie je to vôbec ako v CoD, kde neviete, čo skôr zničiť, kam skôr bežať. Tu je všetko pomalé, ešte aj rýchly nájazd do tábora uprostred džungle mi pripadal pomalý.

Aby som len nekritizoval tú opatrnosť a pomalosť, musím vyzdvihnúť design niektorých levelov. Veľmi dobre bolo urobené Hendersonovo letisko, najmä stúpanie do kopca posiateho guľometmi alebo posledné misie na Tarawe, kde sa autori snažili napodobniť dynamickejšie hry a celkom im to vyšlo. Záver je patetický, náročný, priam unavujúci, ale hlavne je nadupaný akciou a vy len dúfate, že toto bol posledný „banzai attack“. Až som takmer dostal chuť hrať to znova. Ale to ma hneď prešlo keď som si pomyslel na levely typu hustá džungľa prípadne prepadnutie v hustej džungli. Niekedy sa naskytne šanca byť hrdinom a vtedy môžete urobiť niečo odvážne (napr. zachrániť vojaka z horiacej lode), hra vám to započíta medzi Hero Moments a ostane vám suvenír.

Krásna grafika k EA už nejaký čas patrí a je aj tu – scenérie, obloha, či detailné tváre a mimika postáv. Niekedy síce vyzerajú ako upíri ale snaha sa cení a hra vyšla pradávno, ešte v roku 2004. Pri zvukoch stačí napísať THX. Neviem čo to presne je, ale je to vraj dobré, keď je to v hre . A v tejto to je. Každý má celkom dobrý dabing, kričia skoro ako naozaj. Vlastníci Directors Edition sa potešia virtuálnemu dejepisu s nádielkou filmečkov a archaických príhovorov generálov. Kto musí prejsť každú vojnovú hru, má to už vyriešené, ostatní by to mohli skúsiť aspoň pre tú grafiku a pocit, že ste správny američan. Nie ste? Smola. Ale nie... napríklad explózie sú tu fakt podarené. Mimochodom aj menu je pekné .