Ostro sledovaný projekt Fahrenheit francúzskeho tímu Quantic Dream a duchovného otca Davida Cagea mal pred sebou tŕnistú cestu. Stretol sa s nepochopením vydavateľa, zmenil pôvodný epizodický koncept a neustále zápasil s prekážkami, ktoré sa počas vývoja objavovali. Na výsledok sa čakalo dlho, ale oplatilo sa. Silný výpravný charakter ambiciózneho titulu ho dokonale kompenzuje. Možno hovoriť o malej revolúcii medzi interaktívnymi filmami, subžánri adventúr. Možno hovoriť o renesancii interaktívnych filmov v tej pravej, čistej podobe. Fahrenheit je prudkou, nečakanou evolúciou. Nepopierateľná originalita a dokonalá syntéza hry a filmu sa stáva akýmsi benchmarkom pre ideálnu formu rozprávania príbehu.

Fahrenheit sa zrodil zo skúseností tvorcu, ktorý sa chcel za každú cenu vyhnúť trendom herného biznisu, pričom chcel osloviť, čo najširšiu skupinu hráčov. Hra je postavená na iných hodnotách ako iné tituly. Kompetitívnosť, dosahovanie lepších výsledkov a vyššieho skóre nahradilo podávanie a príbehu. Technika rozprávania sa stala základom, rovnako ako premiešanie interaktivity s pasívnym sledovaním deja na obrazovke. Fahrenheit nie je tradičným interaktívnym filmom ako ho poznáme, kde ste stlačili tlačítko v správny okamih a dlhé minúty ste hľadeli na animácie. Nie je ani klasickou adventúrou. V hre nenájdete také propriety ako manažment inventára ani žiadne hádanky. Fahrenheit je nefalšovaným interaktívnym filmom.

Zavedie vás do New Yorku, metropoly, ktorá zápasí s treskúcou zimou. Vonkajšia teplota neustále klesá, ľudia ledva vystrčia päty z domu von a vtedy príde ďalší úder. Rituálna vražda na záchodoch reštaurácie. Vrahom je hlavný protagonista, zamestnanec banky, Lucas Kane, ktorý ovládaný cudzou silou zloží mocnými údermi s nožom v ruke neznámeho muža. Vedomí si svojho činu neprepadá panike, ale začína honbu za odpoveďami. Čo ho dostalo do tranzu? Kto je malé dievčatko, ktoré volá o pomoc? Čo znamenajú záhadné symboly na jeho predlaktiach? Prečo sa vlastne sám dorezal? Kto za tým všetkým stojí? Na tieto a na mnohé iné otázky budete hľadať v komplikovanom a strhujúcom príbehu odpovede a to nielen v koži Lucasa, ale aj na strane zákona. Vyšetrovanie vraždy vedie Carla Valenti a jej kolega Tyler Miles, s ktorými sa po vražde vydáte do reštaurácie hľadať stopy. Pátranie sa začalo, polícia je na stope vrahovi a čas beží!

S postavami budete prežívať sklamanie, výčitky, zlyhanie, smrť, ale aj chvíle radosti, relaxu, dokonca príde niekoľko krát aj na sex. Ich charakter spoznáte do tých najmenších detailov a v tom je sila Fahrenheit. Postavy vám predstavuje tak, že si budete pripadať, ako keby ste ich poznali dlhé roky. Jednoduchá identifikácia s postavami pritom znásobuje herný/filmový zážitok a emócie z hry sa dostávajú priamo na hráča, čo bolo aj cieľom tvorcu. Fahrenheit spája v sebe všetko: horor, drámu, napätie, akciu i romantiku. Pri vývoji sa autori nechali inšpirovať najlepšími dielami kinematografie, čo je vidieť na scénach a niektorých rozhovoroch. Práve v týchto okopírovaných scénach stráca hra na originalite.

Za originálny a revolučne odvážny možno označiť interface. Nie sú tu predpripravené akcie, ako rozprávaj, použi alebo zober, ktoré môžete aplikovať v každej situácii. Namiesto toho budete postavy komandovať jednoduchými pohybmi analógových páčiek na gamepade či myši. Otvorenie chladničky vykonáte pohybom analogu doprava, jej zatvorenie pohybom doľava. K základným štyrom smerom, ktorými vyberáte aj témy v rozhovoroch, sa neskôr pridá kreslenie polkružníc, napr. pri zdolávaní plotu. Táto činnosť je spolu s rozhovormi časovo obmedzená, aby dej neuviazol a pokračoval plynule ďalej. Hráč je takto vystavovaný stresu, ktorý znásobuje hranie za Lucasa, prenasledovaného políciou. Neraz budete v situáciách, kedy čas ubúda a vy musíte rýchlo reagovať, aby ste vyviazli so zdravou kožou. Že sa dopustíte niekoľkých chýb pri upratovaní apartmánu, keď vám zabúcha na dvere policajt, je samozrejmé.

A chýb sa dopúšťať budete, ak si nezvyknete na interface v podobe dvoch sústredných kružníc v strede obrazovky, počas sledovania predpripravených filmových sekvencií. Obe kružnice rovnakej veľkosti sú rozdelené na štyri časti, ktoré sú farebne odlíšené (červená, modrá, žltá a zelená). Reprezentujú dve analógové páčky na gamepade. Rozsvecovanie farebne odlíšených častí kružníc signalizuje, ktorým smerom máte páčky ťahať. V akčných scénach sa farby menia rýchlejšie, počas rozhovorov naopak pomalšie. Hýbanie páčkami zhruba zodpovedá pohybom postavy na obrazovke, čo vytvára ilúziu, že ju skutočne ovládate. Problémom tohto interfaceu je samotné umiestnenie v obraze. Mnohokrát sa viacej koncentrujete na hýbanie páčkami správnym smerom, ako na dianie na obrazovke. Prichádzate tak o filmovú atmosféru a kusy scén. Tento nedostatok môžete eliminovať znížením obtiažnosti, kedy sa zmení náročnosť tejto minihry. Takisto pomáha, ak svoj zrak zaostríte za kružnice a periférnym videním registrujete zmenu farieb. Chce to iba cvik.

Minihra s farbami môže zmeniť aj vaše rozhodnutie v hre. Správnym ťahaním za analogy si môžete vypočuť názor postavy počas rozhovoru, alebo dramaticky zmeniť vývoj udalostí. Ďalším podstatným prvkom ovládania je rytmické stláčanie dvoch tlačítok, napr. pri odťahovaní mŕtvoly alebo vyťahovaní chlapca z jazera. Táto akčná vsuvka preverí silu vašich prstov hlavne pri Xbox verzii, kde predné triggery kladú odpor. Fahrenheit sa najlepšie ovláda na PS2, najhoršie je to v prípade PC verzie, kde analogy supluje osem kláves. V hre sa však nebudete zabávať iba na minihrách, ale v hernom svete sa budete voľne pohybovať. Máte absolútne pod kontrolou kameru a v interiéroch sa môžete medzi niekoľkými prepínať a tak si scénu režírovať. Ovládanie má aj tu svoje muchy. Najväčšou z nich je smer chôdze postavy, ktorý sa mení pri automatickom prepnutí kamery.

Keď som sa už zastavil pri nedostatkoch, zaostrime na spracovanie hry, ktoré by potrebovalo silu novej generácie konzol ako soľ. Daňou za dramatizovania deja rozdelením obrazovky na viacero častí a sledovaním inej scény, je nízka kvalita modelov postáv a strohého prostredia. Autori si však s týmto problémom pomáhajú filtrami a efektami (sneh), ale zastaralosť technológie je neprehliadnuteľná. Obsah však prevyšuje formu. Grafika v prípade Fahrenheitu nie je nedostatkom, tým je skôr dizajn a evidentný tlak zo strany vydavateľa Atari. Autenticite rozprávania neprispieva automatické zatváranie dverí, pitie vína zo zatvorenej fľaše, športovanie pri teplote -12°C, či odtrhnuté boxeristické vrece, ktoré sa o niekoľko kapitol vráti späť na svoje miesto. A nie je to iba prostredie. Postavy nevedia držať slúchadlo pri uchu, okuliare sa kývu na nose, synchronizácia hovoreného slova s otváraním úst nie je presvedčivá atď.

Osobne ma sklamal David Cage, ktorý sa síce objavuje v tutoriali (odohráva sa v motion capture štúdiu priamo v Quantic), ale jeho virtuány model hovorí iným hlasom. Nech už bola jeho francúzska angličtina akákoľvek, už to nie je David a Fahrenheit je predsa jeho hra! Ak si mám zarýpať, tak vytknem systém bonusových kartičiek, za ktoré si kupujete z rozsiahlej ponuky dodatočný obsah v podobe skíc, soundtracku, making of videí a hrateľných sekvencií (box, basketbal, korčuľovanie a tancovanie v garážach (posledné dve nenájdete v príbehu)). Ku koncu budete mať nazbieraných toľko bodov, že si môžete celé bonusy kúpiť rovno dvakrát. Odomknúť si v troch štvrtinách hry všetky bonusy nie je problém!

Načo si ešte posťažovať? Na krátkosť (8-10 hodín)? Aký dlhý film by ste chceli? Jednoduchosť? Chcete sa trápiť pri umeleckom zážitku a prežívať s postavami frustráciu? Herná skúsenosť, akú ponúka Fahrenheit zažijete iba raz za pár rokov a nebojím sa povedať, že to bude opäť Quantic Dream, ktorý znovu posunie kvalitu interaktívnych filmov opäť o kúsok vyššie. Z Fahrenheitu cítiť, že autori majú naviac. Majú na lepšie vybavenie, majú teraz dostatok dôvodov a skúseností ako prehovoriť iných vydavateľov, ak budú chcieť spod krídiel Atari odísť. Je tu obrovský potenciál, ako príbeh rozprávať na oveľa vyššej úrovni, ale rozprávačská technika v spojení so smrteľnou hudbou z pera Angela Badalamentiho posadí na zadok každého.