Silent Hill 5 sa môže strčiť! Asi taká horlivá myšlienka ma napadla v okamihu, keď som sa dozvedel, že piaty diel mojej obľúbenej ságy Konami bez udania akéhokoľvek dôvodu odsunula z novembra až na začiatok budúceho roka aj napriek tomu, že sa v zahraničí už nejaký ten piatok veselo predáva. Áno, z časti zo mna hovorí rozhorčenie a frustrácia, ale v súvislosti s relatívne neprebádanou sférou survival hororov na next-gen platformách ma prakticky ani nič iné nenapadlo. Keď už to ale vyzeralo na jedno z obzvlášť podrazáckych sklamaní, prišiel princ EA na bielom koni a vhodil ma do sveta tak desivého, že aj taký Pyramid Head by mal čo robiť, aby sa nepokakal od strachu. Veru tak, Dead Space, očakávaný hit tejto jesene, je stelesnením všetkých snov a túžieb, aké fanúšikovia herných hororov kedy mali a pokiaľ ste čakali na prakticky bezchybný sci-fi teror, už nemusíte čakať ďalej. Vesmír totižto ešte nikdy nebol tak desivo chladný, ako v prípade Dead Space!

V úvode hneď jedna priateľská rada. Ešte pred tým, než sa na vlastnú päsť ponoríte do bezútešných priestorov vesmírneho plavidlaI ISS Ishimura, mali by ste najprv hodinku a pol venovať jej akémusi preqelu, ktorý v podobe animovaného filmu Dead Space: Downfall výrazne obohacuje univerzum, v ktorom sa rovnomenný titul odohráva. A nebude sa jednať len o katastrofu, ktoré celý ten masaker odštartovala. Ešte väčšmi totižto vyplávajú na povrch pohnútky a charakterové črty hlavných predstaviteľov, ktorých síce počas hry nestretnete (teda až na pár kľúčových), ale práve vďaka ich cielenému odkrývaniu si vytvoríte dokonalý obraz hrôzy, ktorá na palube po privezení istého mimozemského objektu rozpútala.

Tento tzv. Marker, podivný ufónsky artefakt glorifikovaný novo vzniknutou a obzvlášť mocnou cirkvou Untilógie (dokonca mocnejšou než katolícka cirkev – a to je čo povedať!) je vlastne akousi krištáľovou lebkou Dead Spacu, ktorá síce predstavuje stredobod všetkých problémov, ale v súčte činiteľov stojí výrazne na pozadí toho, čo sa na palube udialo a udeje. Tak či onak, Marker vám počas hry dá jasne najavo, že línia medzi náboženským fanatizmom a terorizmom je až nečakane tenučká.

Vy, ako člen relatívne malej posádky záchrannej lode ale samozrejme o tomto objekte cirkevného záujmu sprvu neviete a tak sa vydávate na Ishimuru s cieľom opraviť poškodené komunikačné zariadenie. Netrvá ale dlho a vaši kolegovia sa stanú terčom útoku hrozivých tvorov, ktorých zaujíma iba jediný cieľ – zabiť a následne začleniť obete do svojich radov. Isaac Clark, váš zverenec, našťastie vyviazne bez vážnejších zranení, čím ale započne strastiplnú cestu za oslobodením, lemovanú tak extrémnou brutalitou, že nejednému hráčovi sa z nej privodí nevoľno (dokonca aj mne, vcelku silnej povahe prišlo zle pri pohľade na to, čo jeden mutant vystrájal s jedným vašim kolegom tak povediac real time).

Vaša prítomnosť na palube Ishimury bude spočiatku jasná – dať do poriadku jednotlivé centrá potrebné pre funkčný chod lode, ktoré niekto cielene odstavil mimo prevádzku. Tieto zložky vás pritom prevedú naprieč celou Ishimurou, keďže centrálne riadenie z jednej kabíny nebolo zrejme počas návrhu dizajnu lode ekonomicky výhodné. Čo to teda pre vás znamená? Nuž predsa pestrú zmes viac či menej desivých lokalít, po okraj naplnených stiesnenými priestormi, slabo osvetlenými pasážami, temnými zákutiami či krvou pomazanými ubikáciami, v ktorých vám krutosť nových obyvateľov lode nebezpečne pošteklí vašu stresovú hladinu. Náplň väčšiny z 12 kapitol pritom nebude bohvieako originálna a tak sa okrem výnimiek hlavne v poslednej tretine hry stretnete s bežným zbieraním rozlične poskrývaných predmetov, aby ste ich v závere niekde použili alebo niekam vložili a otvorili tak ďalšie dvere. To, čo v skutočnosti robí tieto bežné činnosti zábavnými, je konieckoncov samotná podstata Dead Space. V danom vesmíre ste totižto sami a práve ta samota hlavného hrdinu výrazne napomáha tomu, aby ste boli po celú dobu hrania v permanentnom strehu z toho, čo vás možno za rohom postretne. Nie, pomoc tak skoro nepríde a pokiaľ budete uvažovať o šťastnom návrate na Zem, budete sa musieť sakra snažiť, aby ste tento svoj cieľ dotiahli do konca.

Zvýrazniť stav Clarkovej bezmocnosti a beznádeje potom už autorom nerobilo problém – vytvorili spletitú zmes logicky nadväzujúcich úrovní, do ktorých okrem mnohých ľakacích skriptov nasadili aj nespočet kreatúr, svojim výzorom naháňajúcich doslova životu nebezpečné stavy strachu a amoku. Aby som ale uviedol veci na správnu mieru – svoje pri budovaní ťažkej atmosféry titulu zohrajú aj východiskové podmienky, za akých budete Dead Space hrať. Osobne vám ale môžem potvrdiť, že pri 106 cm HDTV a s fajne vybičovanou hlasitosťou 5.1 reprákov vás čaka neskonale desivejší zážitok, než vám poskytol Alien či Horizont udalosti. A verte mi, prekvapivé príchody monštruozít na scénu vás neraz vydesia natoľko, že jediným východiskom pre vás bude tlačítko START, jediný nástroj schopný prerušenia hry. Nebudem klamať, ak vám poviem, že naprieč celou kampaňou som zažil minimálne tucet stavov, hraničiacich s infarktom. A to je s prihliadnutím na bežné praktiky, kedy autori vystrieľajú všetky svoje esá hneď v úvode, viac než pádnym argumentom k tomu, prečo je Dead Space z hľadiska pohlcujúcej atmosféry jednoznačnou jednotkou.

Isaac Clark je ale nanajvýš nemotorným hrdinom. Nevie skákať, nevie si čupnúť, nevie sa zakrádať. Jediné, čo vie, je zabíjať a sem tam stláčať čudlíky či otvárať debny, skrývajúc toľko potrebné zásoby. Elementárne pohybové a úkonové charakteristiky hrdinu tak zákonite odvádzajú hráčovú pozornosť k ničomu inému než opäť raz k atmosfére, ktorá je v niektorých lokalitách tak hustého skupenstva, že sa ňou prekušete len s veľkými obtiažami. Ešte teraz mám v živej pamäti hrozivú pasáž kdesi v druhej polke hry, kedy som musel utekať pred nesmrteľným nekromorfom s vedomím, že aj keď sa mu postavím zoči-voči, proti jeho regeneračnej schopnosti jednoducho nezmôžem nič. Uznajte sami... utekať pred nočnou morou, ktorej sa neviete zbaviť, je tak hrôzostrašný zážitok, že s ním budete bojovať ešte pekných pár hodín po tom, ako hru dotiahnete do zdarného konca.

Chvalabohu že autori obmedzili takéto stretnutia len na minimálne množstvo a tak sa vo väčšine prípadov budete stretávať len so smrteľnými obludami, svojim výzorom ale jasne naznačujúcim, kam sa deformita ľudského tela môže v prípade nesprávnych zákrokov uberať. Verte mi, nie je to príjemný pohľad a spomedzi toho množstva dekadentných chodiacich „tumorov“ si určite každý nájde ten, ktorý ho bude desiť najviac. Bežní tykadlovci v niekoľkých variantách vás prekvapia akurát tak rýchlosťou, ale pri obludnom zvukovom prejave zmutovaných detí vám bude behať až mráz po chrbte. Pre mňa osobne bol ale vrcholom desivosti variant chodiacich mutantov napichaných podpornými látkami, ktorí má svojou až grotesknou rýchlosťou sústavne privádzali na pokraj šialenstva. A čo v prípade, keď sa postavíte do cesty niektorým obzvlášť originálnym bossom? Nuž, uvidíte na vlastné oči. Len taká drobná rada na záver – to, čo je za vami ešte automaticky neznamená, že je to bezpečné.

Ishimura, ako vesmírne plavidlo, bolo navrhnuté pre ťažobné misie a preto neprekvapí ani fakt, že na jej palube nie je o rozličné ťažobné hračky núdza. Tieto nástroje v podobu rozmanitých laserových rezačiek tak budú vašim vitálnym pomocníkom, bez ktorého sa prakticky ani nepohnete z miesta. Čím tieto nástroje ale prekvapia, je ich všestrannosť a užitočnosť. Napríklad už len základná rezačka je v neskorších fázach hry rovnako užitočná ako v úvode, čo robí z arzenálu prakticky bezchybne vyvážený celok, až budete mať neustále problém, ktoré z tej plejády zbraní si do hot-baru navoliť. Hra navyše promptne zareaguje na váš výber a tak sa budete na ceste k finále stretávať iba s tou muníciou, ktorá pasuje do vami zvolených zbraní. Možno sa teraz pýtate, na čo vám budu proti tým hordám dielenské nástroje? Odpoveď je vcelku jednoduchá. Nekromorfovia sú akousi formou vírusov či baktérií a tak im viac škody narobíte odpílením končatín, než rezaním do ich masívneho hrudníka. A tak budete s precíznosťou mäsiara chirurgicky oddeľovať odstávajúce údy, aby ste vašim prenasledovateľom amputovali všetko to, čo ich robilo potenciálne nebezpečnými bytosťami.

Dobre, čím vás paluba vesmírnej lode ešte obdarí? Tak napríklad miestnym platidlom, ku ktorému sa dostanete prostredníctvom debien či zabitých mutantov a ktoré na oplátku ihneď obetujete na nové hračky, lekárničky či technický upgrade obleku, v neskorších fázach hry výrazne tak zvyšujúci vaše šance na prežitie. Alebo akýmisi elektronickými obvodmi, slúžiacimi na vylepšenie vášho obleku či zbraní, ktoré budete môcť vykonať na špeciálnych dielenských stoloch. Sluší sa dodať, že týchto vzácnych obvodov bude akurát tak na vylepšenie jednej, max. dvoch predmetov, takže ak plánujete vybičovať všetky zbrane, nevyhnete sa opätovnému hraniu. V rámci neho vás potom už len mierne zamrzí vcelku štýlový (holografický, do priestoru premietaný, real-time), ale zato mierne neprehľadný inventár či mapa, ako aj skutočnosť, že do niektorých lokalít sa skôr či neskôr budete musieť opätovne vrátiť. Našťastie, tieto reprízy vás prevedú odlišnou trasou či značne zmeneným prostredím, takže tento fakt si uvedomíte skutočne len na niektorých miestach. A aby toho nebolo málo, atmosféra ani v týchto úsekoch nepoľaví zo svojej desivosti a tak budete zažívať rovnakú porciu strachu, ako v prípade prvej návštevy.

Pochybovať o vizuálnej dokonalosti tohto hororu nemá význam. Dead Space je titulom, ktorý pre dosiahnutie strašidelnej atmosféry plnej smrti a beznádeje plne využíva potenciál každej jednej platformy. Detailné textúry sú tu striedané s ešte krajšou hrou svetla a tieňov, pričom modely samotných nekromorfov vyvedú z rovnováhy nejedného tvrďáka. Čím ale hra odrovnáva hororovú konkurenciu na celej čiare, je zvuková stránka. Perfektne namixované 5.1 audio vás plným využitím každého jedného kanálu nenechá na pokoji, pričom neraz vás ta zmes pazvukov a škrekotov vydesí natoľko, že následný príchod skupiny monštier v tom šoku ani len nezaregistrujete. No skrátka, audio-vizuálna hostina hodná tých najlepších ocenení.

Bál som sa a boli to jedny z najlepších chvíľ môjho života. Dead Space, nech sa v podaní EA javil akokoľvek podozrivo, priniesol presne to, čo sľuboval. Žiadne vyhliadky do budúcnosti, žiadne zajtrajšky, iba surovú atmosféru na pozadí špičkovej story, len tak mimochodom oblečenú do parádnej survival akcie, takej, akú sme tu nemali už poriadne dlhú dobu. Našťastie, to čakanie sa vyplatilo a my tak máme jedinečnú možnosť na vlastnej koži okúsiť, čo život v mŕtvom vesmíre prináša. A pánečku, je to horšie než nám naservírovali kdejaké filmy!