Dead Space

Odtiaľto sa už nikdy nedostanem........, moja myseľ pláva v strachu ako mŕtvy astronaut vo vesmíre ............, nervový systém kolabuje,............., -----/\/-----/\/-----/\/------------------------------- ”životné funkcie prerušené” ……


Denník Doc. Chocholouška, 15. jún 2009, psychiatrické sanatórium

Dnes večer zriadenci priviezli nového pomätenca. Tento raz to skutočne vyzerá na ťažký prípad spojený s neobvykle výraznými prejavmi agresivity a silnými autosugestívnymi halucináciami. Spomínaný pacient poslal troch z našich najlepších chlapov na PN-ku, než sa ho ostatným podarilo spacifikovať a priviesť ho k nám do sanatória. Okamžite dostal to najlepšie, čo máme a momentálne spí v svojej novej bielej izbičke. Nervózny som však z toho, čo pacient pri prívoze vykrikoval. Vraj tej planéty sme sa nikdy nemali dotýkať. Prídu si pre nás, pre všetkých. Vraj si nevieme predstaviť, akú vesmírnu pandorinu skrinku ľudstvo otvorilo. A že sa už nikdy nechce vrátiť na vesmírnu loď USG Ishimura, ktorá sa zmenila na jeden veľký krvavý kúpeľ, v ktorom plávajú desiatky mŕtvych členov posádky. A máme si dať pozor. Vo vesmíre nás totiž nikto nebude počuť kričať, keď nám ostré drápy nekromorfa prerazia hrudník. Impozantné. Sám som zvedavý, čo je príčinou takéhoto výrazného nervového zrútenia tohto mladého človeka. Uvidíme, snáď sa s ním bude dať zajtra o všetkom podrobne porozprávať.

Denník Doc. Chocholouška, 16. jún 2009, psychiatrické sanatórium

Tak, ako som predpokladal, pacient bol dnes podstatne kľudnejší. Jeho dnešný stav pripisujem silnej dávke sedatív, ktoré dostal včera večer po prívoze. Povedal, že bol pred pár mesiacmi vyslaný ako lodný údržbár na vesmírnu loď USG Ishimura, ktorá z neznámych dôvodov prerušila komunikáciu. Dokonca sa na túto misiu prihlásil dobrovoľne, nakoľko na Ishimure pracovala aj jeho žena. Malo ísť o bežnú technickú poruchu, nič nezvyčajné. Problémy však začali už pri pristávaní. To by sa skôr dalo popísať ako veľmi jemne kontrolovaný pád. Ishimura členov opravárenského tímu privítala tiaživou prázdnotou a tichom, ktoré len umocňovalo výkriky bolesti, ozývajúce sa niekde z hlbín lode. Viac som z neho dnes nedostal, ale aj to málo ma utvrdzuje v tom, že pacient trpí neobvykle silnou predstavivosťou, halucináciami a extrémnou paranojou. A aby som nezabudol, dostal som z neho jeho meno. Teda aspoň tvrdí, že sa tak volá. Isaac Clark. Nakoľko jeho meno odkazuje na najväčších spisovateľov v oblasti sci-fi, pánov Isaaca Asimov a Arthura C.Clarka, ide pravdepodobne o jeho ďalší výmysel, ktorému nakoniec uveril.

Denník Doc. Chocholouška, 17. jún 2009, psychiatrické sanatórium

Dnes som sa s Isaacom rozprával o prvých hodinách jeho fiktívneho pobytu na Ishimure. Vraj potom, čo viac-menej úspešne pristáli a vošli do prijímacej miestnosti, zrazu z ničoho nič zhaslo svetlo a celý tím bol napadnutý neznámymi monštrami. Prišli odvšadiaľ. Spod podlahy, zo stropnej ventilácie, jednoducho odvšadiaľ. A nastal hotový krvavý kúpeľ. Tieto spomienky Isaaca silno rozrušili a museli sme si dať dlhšiu pauzu. V ten moment bol vraj bezmocný. Len utekal, a ani nevedel kam. Za sebou počul smrteľné výkriky svojich kolegov, príšerný rev monštier, ktorý sa mu odvtedy nastálo usadil v hlave, ako aj zlovestný lomoz opustených a schátralých kovových konštrukcií Ishimury. Prvýkrát si vydýchol, až keď v ruke pevne zovrel plazmovú rezačku a chladnokrvne odrezal monštru, ktoré ho prenasledovalo, všetky štyri končatiny a v agónii zúfalstva nakoniec aj hlavu. Pri popise týchto udalostí Isaac opäť upadol do tiesnivých psychických stavov a začal mať opäť paranoické stavy. Začal nekontrolovateľne behať po izbe a jeho pohľad bol uprený na vývod ventilácie na strope. Strašne sa vyľakal tieňa, ktorý s príchodom podvečera vrhla stropná lampa a nakoniec si v totálnom pomätení zmyslov začal trhať zuby. Dnes už z neho nič nedostanem a treba počkať, až sa opäť ukľudní.

Medzitým som začal rozoberať a premýšľať o Isaacovom stave. Jeho príbeh o nakazení vesmírnej lode votrelcami mi je veľmi povedomý. Určite si dobre pamätáte na kultové filmy ako napríklad Aliens alebo The Thing. V jeho rozprávaní celkom jasne rozpoznávam aj prvky z hry System Shock 2, ktorú som hrával ešte počas svojho vysokoškolského štúdia. Vyzerá to, že Isaac je veľkým fanúšikom spomínaných diel. Pokiaľ sú moje domnienky správne, určite mi potvrdí, že väčšina jeho stretnutí s monštrami na Ishimure bola jeden na jedného, maximálne jeden na dvoch. Že miestnosti, do ktorých pri svojej púti vošiel, boli iba zdanlivo prázdne. Vždy sa predsa len nakoniec niekde ozval zlovestný chrapot, prípadne cinkot čepelí na podlahe a nasledoval boj o holý život. No nič, spýtam sa ho to na rovinu a aspoň uvidíme, na čom sme.

Denník Doc. Chocholouška, 20. jún 2009, psychiatrické sanatórium

Konečne sa Isaac ukľudnil a dnes dokonca potvrdil aj moje domnienky. Navyše mi detailne popísal, ako sa na Ishimure cítil. Atmosféra bola vraj neskutočne skľučujúca. Loď pôsobila značne zdemolovane, všade nervózne poblikávali neóny, ktoré sa z posledných síl snažili osvetliť temné chodby. Väčšina lodných systémov nefungovala a Isaacovej psychike nepridával ani fakt, že zlo, ktoré mu išlo po krku, sa nikdy neukázalo priamo. Ako keby vedelo, že človek sa bojí toho, čo nevidí, a nie naopak. Navyše sa cítil strašne bezbranne, veď je obyčajný vesmírny údržbár. Dodnes ho zo spánku strháva spomienka, ako ranený po jednom z mnohých útokov kríval zle osvetlenými koridormi Ishimury do lekárenskej časti lode v pevnej viere, že tam nájde nejaké lieky na utíšenie bolesti. A modlil sa za to, aby tam na neho nečakali ONI. Začína mi ho byť ľúto. Chlapec si v hlave vytvoril neobyčajne desivú epizódu svojho života a tá ho teraz ničí. Dúfam, že bude v mojich silách mu pomôcť.

Denník Doc. Chocholouška, 21. jún 2009, psychiatrické sanatórium

Isaac mal predsa len jednu výhodu, že bol údržbárom. Neskôr si totiž dokázal značne vylepšiť svoj vesmírny oblek. Najprv si ho vystužil kovovými plátmi, aby sa vyhol rôznym drobným a stredným škrabancom. Dokonca zvládol na obleku vylepšiť kinetický modul, ktorý mu umožnil na diaľku hýbať s predmetmi, a to aj s oveľa ťažšími, než by zvládol normálne. Ale najdôležitejšie bolo vraj zvýšenie kapacity kyslíka. Ishimura, ako už spomínal, bola riadne zdemolovaná a v niektorých častiach klesol tlak, prípadne boli úplne vo vákuu. Tieto časti Isaac nenávidel zo všetkého najviac. Ako všetci vieme, vo vákuu sa nešíri zvuk a tak bolo nesmierne ťažké spozorovať, odkiaľ sa blíži nové nebezpečenstvo. Musím uznať, že Isaacova fantázia nepozná hraníc. Vybudovať vo vlastnej hlave takúto dômyselnú fikciu, to vyzerá na dlhší pobyt u nás.

Denník Doc. Chocholouška, 22. jún 2009, psychiatrické sanatórium

Včera večer Isaaca opäť posadla temnota. Snažil sa vyvaliť dvere svojej izby a vykrikoval, že počuje ďalšieho z nich. Vraj svoju misiu na Ishimure nesplnil. Má ICH totiž zjednotiť. Všetci na neho čakajú. ON je ten pravý pre NICH. Než sa k nemu zriadenci dostali, bolo už neskoro. Doslova si hlavu roztrieskal o dvere izby. Z posledných slov ešte niečo mrmlal o svojej žene.

Je to veľká tragédia. Isaac Clark bol pacient, akého dostane psychiater do opatery maximálne raz za päť rokov. Jeho príbeh bol plný strachu z neznáma, plný krvi a votrelcov. Nebol to prípad pre psychiatra začiatočníka, dokonca aj mne sa vymkol spod kontroly. Isaac bol veľký paranoik. Uplietol na seba bič v podobe najsilnejších momentov z tých najlepších sci-fi filmov. Je v skutku pozoruhodné, ako dokonale pozliepal útržky z toľkých zdrojov do jedného kompaktného celku, ktorý si vrazil hlboko do hlavy a ktorý ho nakoniec priviedol do tak silného zúfalstva, až si nakoniec siahol na vlastný život. Jeho vymyslený príbeh bol krutý a chladný tak, ako aj jeho smrť v našom sanatóriu. Zbohom Isaac, pre dnes mi skončila služba a idem domov. Prišla mi poštou nová hra a podľa recenzií ide o naozajstný skvost, na ktorý sa strašne teším. Volá sa DEAD SPACE…

Plusy: atmosféra, technické spracovanie, súboje, inteligentne skopírované nápady, bezchybná lokalizácia, chytí a nepustí

Mínusy: recyklácia prostredia, koniec je už viac akcia ako horor