Dead Space

Začíname:

Mala to byť obyčajná misia. Jednoduchá úloha zameraná na opravu vysielača.  Na vesmírnej lodi triedy Planetcracker, Ishimure došlo k poruche vysielača. Loď neprijíma ani nevysiela žiaden signál. Vyslaní bol preto malý tím odborníkov, aby to všetko dal opäť dohromady a vysielač zprevádzkoval. Len tam a späť, spraviť zopár zvarov, spojiť niekoľko káblov, proste úloha, na ktorú si po dvoch mesiacoch nikto ani len nespomenie. Lenže to, čo sa v nasledujúcich hodinách stane, nato by nezabudol nik na svete. Ani len človek trpiaci ťažkou sklerózou. Osud do svojích ruk vezmeme prostredníctvom Isaaca Clarka. A ten touto chorobou určite netrpí. Ale poďme pekne poporiadku

Aj mŕtvy vesmír môže ožíť:

Isaac cestuje zo svojím tímom na Ishimuru, kde náhodou slúži aj jeho milovaná Nicole Brennman. Pl cute;nuje sa s ňou stretnúť len čo vybaví svoju prácu. Nicole poslala Clarkovy krátky čas predtým než dorazia na Ishimuru veľmi čudné video. Vtedy bolo ešte dosť ťažké pochopiť, čo to všetko má znamenať.  Ale postupne, ako budeme odhaľovať zákutia Ishimury a blížiť sa ku koncu, všetko nadobudne aspoň aký taký zmysel.  Už na začiatku, hneď ako výhľad na Ishumuru odhalia lietajúce meteority, bude jasné, že všetko tu nebude s kostolným poriadkom. Posádka  obrovskej lode nereaguje ani na výzvy a signál vyslaný z bezprostrednej blízkosti. To samozrejme ešte nieje vážny dôvod znepokojovať sa. Čo je čudnejšie, je to, že na lodi s takmer tisíc člennou posádkou nesvieti jediné svetlo. „Ale fajn“ povedia si opravári: „poďme sa pozrieť, čo sa to tam deje, spravíme robotu a do 48 hodín váľame šunky“. Magnetické pole Planetcrackeru začne malý vesmírny čln priťahovať a všetko ide podľa plánu. Až sa v jednej sekunde všetko zvrtne. Pilot zaregistruje, že čln je mimo správnu trasu a blíži sa kolaps. Preto mu neostáva nič iné, len prepnúť na manuálne ovládanie. Pole je ale natoľko silné, že už sa nedá nič zásadné robiť, zavru teda všetci oči a nejako skúsia pristáť. A veruže nebolo to práve ukážkové pristátie. Stratiť jeden z dvoch motorov znamená predzvesť niečoho horšieho. Situácia rozhodne nieje dobrá, ale nič nieje stratené, veď všetko sa dá opraviť. Tý čo prežili sa pozviechajú a skúsia zistiť čo sa stalo s posádkou. Už prvé momenty naznačujú, že predošlé podozrenia boli namieste. Netrvá dlho a prvý nepriatelia sa objavia na scéne. Hneď prvý útok prežijú už len hlavný hrdina, Kendra Danielsová – expertka na moderné technológie a Zach Hammond – príslušník ochranky. Isaac uviazne v miestnosti odkiaľ sa nemôže dostať ku zvyšným dvom členom a uteká kade ľahšie. Jeho jedinou zbraňou sú momentálne nohy. Žiadna zbraň nieje po ruke. Nekromorfi vyskakujú z každej diery, snažia sa spraviť z Isaaca hlavný chod dňa. Až vo výťahu nachádza hrdina aspoň aké také útočisko. Boj o prežitie práve začína.

„B-b-bojím s-sa.. “:

EA Redwood Shores nám rozhodne pripravili poriadnú porciu brutality, krvy a všetkého čo k survival hororu patrí. Hra sa snaží hráča zozačiatku vyviesť z miery hlavne psychicky. Ale po istom čase k slovu prídu premňa akosi nefungujúce ľakačky. Možno tu budé tým, že EA nemalo v talóne dosť šialeného a zvráteného Japonca alebo tým, že tieto ľakačky sú doslova akoby z učebnice vystrihnuté. A tak som nejako dopredu vedel čo by sa mohlo stať. Ale to nevadí. Čo platí premňa nemusí prevás. Určite sa pripravte na pochod chodbou, kde náhle vypadne osvetlenie, po chvíľke nabehne, ale skratuje, vy už celý nabudený, adrenalín tečie ušami, nervy sú v prdeli, tóny v pozadí naznačujú, že príde niečo škaredého a...a nič sa nedeje, žiadný cirkus sa nekoná. Áno aj takéto momenty sa vyskytnú a patria do tohoto žánru. Nedá mi nespomenúť. Neviem síce čím to bolo, ale za celý ten čas hrania som sa ozaj zľakol nanajvýš dva,tri razy. A to som človek čo nehral Silent Hill, lebo som sa bál. Ale späť. Aj tých žalostne málo infarktových momentov prišlo, keď som hral asi o druhej v noci a čosi mi stále šuchorilo za chrbtom. No a div sa svetu...potom čo sa mi premietalo na obrazovke, chvíľami by som bol uveril čomukoľvek, aj tomu že zamnou stojí ten hnus z hry. Potom som zistil, že to len môj škrečok práve večeria. No a druhý raz som mal takmer zástavu srdca. Ale to len kôli búrke vypadol prúd. No zadok mi stiahlo tak, že by sa tam ani zastrúhaný vlas nevošiel. Niežeby nepriatelia  často vyskakovali z dier a ventilačiak a kdečoho iného, možno je chyba vomne, ale nejako som pokusom autorov vystrašiť ma odolával. Osobitá časť už bola, keď v jednej fáze hry bolo nutné získať akúsi ampulku s výrusom a objavila sa superverzia nekromorfa, ktorý sa regeneroval tak rýchlo, že bol prakticky nesmrteľny. Neostávalo mi nič iné, len utekať. Verte mi, vedomie čo ma naháňalo mi robilo zimomriavky a huggies by som mal rád po ruke.

No fúúúj, čo to je ?!?!? 

Nekromorfovia vyskytujúci sa v Mŕtvom Vesmíre sú v živé pozostatky ľudí. Ich centrálny nervový systém ovláda mimozemský tvor, podobný tvarom nezmarovy. Funguje to asi tak, že istý jedninec tohto mimozemského života infikuje mŕtvolu – tým nezmarom -  tá potom mutuje, rúky sa zmenia na  ostne a snaži sa vás zjesť. Zabitie nekromorfa prebieha trocha divne. Nieje potrebné mu odstreliť hlavu, ale končatiny. Vo väčšine prípadov ruky. Ak trafíte nohy, ešte budú schopní plaziť sa a kým ich nadobro nepošlete za kamarátmi do jamy levovej, budú pokračovať v tom čo si zaumienili. Samozrejme k tomu, aby ste nejakého toho nekromorfa zbavili života, zídu sa nám zbrane. Zbrane sú skôr klasické: pištole, pušky, plameňomety. Ďalej kanóny, väčšie kanóny, ešte väčšie kanóny, veľké kanóny, malé kanóny, mini kanóny, také stredné kanóny, kanóny pre deti a mládež, kanóny pre dôchodcov, pre babičky a akási rezačka používajúca kotúč z cirkulárky. Super vec je, že každá zbraň má dva odlišné módy streľby a všetky kvéry sú plne upgradovateľné. Upgrade sa neprejaví navonok, teda žiadne plus lasery, optiky a pod. Menia sa skôr štatistiky, napríklad počet nábojov, sila, rýchlosť prebíjania, rýchlosť streľby a podobne. Pre každú zbraň je upgrade špecifický. Napríklad pri plameňomete je možnosť zvýšiť kapacitu ale aj znížiť spotrebu. Pri šnúrovej pištoli zväčšiť vystrelenú elektrickú šnúru, je širšia. A tak je to pri každej zbrani . Modulov sa v hre nachádza pri prvom hraní asi toľko aby sme mohli plne vylepšiť tri, štyri zbrane, ale určite nie všetky na maximum. Upgrade sa prevádza na workbenchi – je to v podstate špeciálne miesto nato určené, akýsi stôl. Pomocou modulov, ktoré prepájajú kontatky možno okrem iného aj otvoriť pokazené dvere. Samozrejme nie také, ktoré umožňujú postup hrou, ale napríklad dvere do skladu a podobne. Tam sa nachádzajú, ak máte štastie ďalšie moduly, ale poväčšinou náboje, lekárničky.  V komplexe Ishumury sa nachádzajú obchody. Tie sú základom prežitia. Dajú sa tu nakúpiť náboje, nové zbrane, lekárničky, stázne moduly, vylepšiť brnenie, dokúpiť moduly a podobne. Všetko kupujete za kredity. Tie padajú z nepriateľov, ale nájdete aj ich pri preskúmavaní komplexu, alebo ich získate za predaj nepotrebných vecí v obchode.  Nepriatelia pri sebe nosia aj náboje. Tých je ale presne dostatok. Ani o kus viac ani menej. Je tu síce možnosť mať plné vačky streliva, ale to by ste prišli o kredity, ktoré je rozhodne múdrejšie utratiť za moduly určené na upgrade. Clarke má ešte pár kvázi špeciálných vlastností. Jedna je telekinézia, ovládana je akousi pištoľou. A druhá, že možno pomocou stázneho modulu spomaliť niektoré veci, ale aj nepriaťeľov. Telekinézia ale aj stáza pomohli vytvoriť nejaké tie hádanky, kde treba niečo presunúť na správne miesto. Stázou sa napríklad vo ventilácií dá spomaliť vetrák aby sa tade dalo prejsť a podobne. Ďalšou srandou je pohyb v priestoroch bez gravitácie. Clarke sa na takýchto miestach hýbe pomalšie a môže sa odraziť na ktorúkoľvek stenu. Výsledkom je riadne popletenie hráča a strata orientácie. Naštastie premňa, týchto miest sa v hre nevyskytuje až tak veľa a okrem iného aj príjemne spestrujú po čase nabiehajúci stereotyp.

„Dámy a páni exkurzia po Ishumure začala, naľavo máte možosť vidieť hornú polovicu nekromofa...“:

Po Ishimure sa pohybujete, dá sa povedať voľne. Každá epizóda, či level končia v tramvaji. Vňom level začína a doňho sa po splnení úlohy vrátite. Levely sú dostatočné dĺhe a ťažké. Jeden zaberie asi hodinu a obtiažnosť zavisí od toho, akú ste si nazačiatku navolili. Na výber sú tri – ľahká, stredná ťažka, po dohraní hry aj posledná, štvrtá najtažšia. Pohyb po komplexe nieje nijako obmedzovaný, kľudne sa môžte kedykoľvek vrátiť na začiatok, skúsiť iné dvere atď. No stále ste v tuneli, ktorý sa občas rozdelí na dve časti. Jedna ulička je slepá, pravdepodobne odtiaľ budete musieť len niečo vziať a ísť ďalej. Jedno sa ale musí nechať.  Aj napriek tunelu som mal pocit, že aj za tými zamknutými dverami sú ďalšie chodby. Tento môj pocit mal aj opodstatnenie, pretože do niektorých komplexov lode sa vrátite. To isté miesto prejdete najviac dvarazy, aj to bude mierne pozmenené. Dvere ktorými ste prechádzali minule, budú z najväčšou pravdepodobnosťou zamknuté a odomknú sa vedľajšie.

Spoločnosť hrou budú poskytovať obaja preživší z bývalej posádky. Kendra bude pomáhať nadiaľku, z hlavnej konzoly otvorí nejalé tie dvere, naviguje, dá tip ako nato. Zach sa občas objaví tu a tam, potom záhadne zmizne, zasa sa objaví a podobne. Odneho sa žiadnej priamej pomoci nedočkáte, nieje to žiaden súdruh v zbrani. Jeho pomoc je asi v takomto tvare: „otvoril som hentie dvere a pokúsil som sa urobiť to a to, ale nepriateľov bolo veľa, som lama a ešte ma aj zranili, teraz je to natebe“.  Pri pochode loďou som chvíľami akoby videl Prison Break. Nie nebojte sa, žeby tu bola podobnosť . Ale spôsob vznikania problémov. Jeden vyriešite a ďalší už je na svete a zdanlivo je neriešiteľný. A takto to ide až dokonca. Opravíte vysielač, ale príde sa nato, že nieje šťava. Dodá sa šťava a na anténe sedí veľke zlé čudo, treba sadnúť za kanón a odplašiť ho. Pri streľbe sa poškodí drôt, treba ho opraviť. Prídete do skladu, drôty ktosi dal do zberu. Odniekiaľ ich vytrhnete, vypnete prúd v tej časti komplexu a dvere, ktorými ste prišli už neotvoríte a treba prejsť zničenou časťou lode a podobne.  Úlohy sú logické a rôznorodé. Všetko čo urobíte má nejaký dopad a viete, že veci sa hýbu dopredu, alebo aj dozadu, hlavné je že sa hýbu. Ale niekde v strede hry už jednoducho viete, že ak spravíte čo sa od Vás žiada, vyskytne sa ďalší problém, ktorý samozrejme musí chudák Clarke vyriešiť.     

Grafika, zvuky a to ostatné:

Čo sa grafiky a zvukov týka, tak nevšimol som si nič podstatné, čo by nejako kazilo dojem z hry. Zvučky k vytvoreniu atmosféry sú presné také, aby hráčovy nabehla husia koža. V niektorých častiach hry napríklad nájdete vrecia z mŕtvolami a okolo lietajúce muchy doslova šíria okolo smrad, ktorý cítiť aj z obrazovky.  Okrem zvukov dojem tvorií aj grafika. Nuž tu tiež nieje veľmi očom debatovať. Na dnešnú dobu spĺňa všetky požiadavky. Či už sú to tieňe, textúry, modely, svetlá bloom, blur atď, atď. Čo sa ostatných vecí týka, tak levely sú pekne naaranžované a navrhnuté. Váľa sa tu kopec mŕtvol, je vidno stopy po bojoch. V neskorších fázach sa na stenách vyskytujé živá biomoasa. Tá sa hybe a vydáva slizké zvuky, z ktorých Vám isto nebude dobre. Sajrajt ako sa na horor patrí. Nepriatelia vyzerajú dostatočne nechutne a hrozivo, aby dokázali nahnať hrôzu a odpor. Jedine mínus, ak sa to dá za mínus považovať, je ragdol. Ten je na modely aplikovaný a funguje aj celkom fajn, ale niekedy keď sa cez telá padlých nepriateľov brodíte a zamotajú sa do nôh, tak tu jednoducho vidno, že tie padlé figúrky nemajú žiadnú váhu. Aj oddelené časti tiel pôsobia, akoby boli iba z polystyrénu. Ostatná fyzika sa drží na slušnej úrovni. Nieje to žiaden super zázrak alebo špička doby, ale svoj účel to bohato splňuje.  Dohranie Dead Space zaberie od 10 po 15 hodín. S prihodením obtiažnosti a malou motiváciou po dohraní v podobe odomknutej obtiažnosti, nového brnenia a 50 000 kreditov sa niekomu možno ešte bude chciet hrať celú hru odznova. Okrem týchto prvkov už potom k hraniu nič iné nemotivuje. Je to 100% replika toho, čo ste zažili prvý raz, plus budete ukrátený o strach.

Záver:

Nuž Dead Space je rozhodne dobrá hra, ktorá má poteniciál hráča zabaviť, vystrašiť a necháva ho hladného po odhaľovaní príbehu.  Táto gamesa nič nové ani prevratné neponúka, ale všetky priemerné elementy spojené v tejto hre, dávaju dokopy nadpriemerný celok. Plus ak zrátam, že nič zásadne hru nekazí a je to vcelku dobrá zábava, tak hre udelím 8-čku. Priaznivci hororu, alebo veľmi znudený ľudia si s najkľudnejším svedomím môžu pridať aj jeden celý bod. Druhý diel je už ohlásení ak bude minimálne taký dobrý ako tento, určite sa máme načo tešiť.

Plusy&Mínusy:

+Grafika,

+Zvuky,

+Strach,

+Dĺžka,

+Zbrane,

+Upgrady,

-Ragdoll,

-"Strašnosť" mohla byť lepšia,

-Nič zásadné, drobné chyby sa nájdu všade.

Napísal Dr. P3x0 P3x0vič pre X360 verziu.