Tvorcovia z britského štúdia Criterion Games už roky zabávajú majiteľov konzol výbornými arkádovými závodmi zo série Burnout. PC-čkári pri počutí tohto mena doteraz vždy zahanbene sklopili uši a nenápadne načúvali zážitkom kamarátov, tváriac sa, že sa ich téma netýka a na PC majú „aj tak lepšie závody.“ Okrem toho, už len pre zachovanie svojej vlastnej hrdosti, na internete zo zásady preskakovali akékoľvek články so slovom Burnout v názve. Treba povedať, že neprávom – Burnout si málokedy vyslúžil v recenziách iné ako nadpriemerné hodnotenie.

Vykúpenie prišlo v podobe Burnout Paradise: The Ultimate Box, konverzie rok starého Paradise pre PS3 a X360. Musím sa priznať, že ako člen vyššie spomenutej skupiny PC-čkárov som sa zatiaľ so žiadnym Burnoutom naživo nezoznámil, a preto som sa na Paradise tešil. Burnout Paradise bol pre mňa skrátka jednou veľkou neznámou, s ktorou som sa hrdinsky popasoval. Vôbec to nebolelo – práve naopak.

To, že v Burnoute sa jazdí, už asi viete, dôležité ale je, kde sa jazdí. V hre vás privíta nádherné mesto Paradise City, a skôr či neskôr zistíte, že sa naozaj jedná o raj v pravom slova zmysle. Teda aspoň autíčkársky raj. Zo začiatku budete z neho určite zmätení a nebudete vedieť, kam prv skočiť – predsa len ide o naozaj obrovský otvorený herný svet, ktorý je navyše celý prístupný hneď od začiatku. Ako sa začnete postupne v meste orientovať, objavíte jeho úžasnú rôznorodosť: mrakodrapová štvrť sa prelína so slnečnými plážami a prístavom, nad nimi sa týčia hory s kľukatými serpentínami, ktoré prirodzene vyúsťujú do megalomanskej vodnej priehrady.

Z toho ste už mohli vytušiť, že Paradise City nebude len tak hocijaké mesto rozprestierajúce sa na ploche. Tu hrajú hlavnú úlohu hlavne vertikálne rozdiely, a to nehovorím iba o horách. Aj v bežnom zastavanom meste môžete vždy niekam vyskočiť, zoskočiť, alebo dostať sa na nejakú strechu, nehovoriac o všadeprítomných rampách, skokoch, odrazových mostíkoch a kadejakých výbežkoch, ktoré majú za cieľ jediné: nedovoliť vám zostať ani sekundu všetkými štyrmi kolesami na zemi. Skákanie a stváranie všemožných kaskadérskych kúskov, pri ktorých sa plechy neraz ohýbajú a sklá praskajú, je jednou z hlavných náplní hry. Zatiaľ čo FlatOut vás to nechal robiť v uzavretej aréne, v Burnout Paradise máte na to celé mesto, čo vec presúva do úplne inej dimenzie zábavy.

Prvé hodiny hrania strávite pravdepodobne iba bezcieľnym blúdením po meste a hľadaním miest pre čo najefektnejšie kaskadérske kúsky. Nebudete mať čas sa zapodievať nejakým príbehom či kariérou. Až neskôr zistíte, že tieto veci v hre vlastne vôbec nie sú! Náplňou hry je skrátka vyplniť štatistiky na 100 %, pričom za postup vás hra odmeňuje stále lepšími a lepšími vodičákmi (a ak máte zapojenú kameru, nezabudne si vás na každú novú kartičku náležite vyfotografovať). S grimasou na vodičáku, ktorá nevyvoláva iba úsmev na vašej tvári, ale aj počudovanie a nevhodné otázky zo strany náhodného obecenstva vášho hrania, sa môžete vrhnúť do jedného z eventov, ktoré sú k dispozícii takmer na každej križovatke. Stačí trochu potúrovať motor a dostanete sa do jedného z piatich herných módov. To všetko bez jedinej loading obrazovky.

Základným a najčastejším herným módom v Burnout Paradise je klasický závod z bodu A do bodu B. Spätne však priznávam, že slovo klasický asi v predchádzajúcej vete nemalo byť použité. Závod je netradičný v tom, že vôbec nedefinuje trasu, ktorou máte ísť, ale práve naopak si môžete zvoliť cestu, ktorá vám vyhovuje, alebo o ktorej si myslíte, že je najvýhodnejšia. Riadiť sa môžete tiež GPS navigáciou alebo jednoducho ísť za jedným zo súperov. Zo začiatku sa vám asi bude často stávať že zablúdite, ale keďže cieľových bodov je v hre iba 8 a stále sa opakujú, postupne si zvyknete na rôzne zaužívané cestičky, na ktorých budete stále rýchlejší a rýchlejší.

Viac adrenalínu si užijete v móde Road Rage, kde nejde o nič iné, iba o totálne odrovnávanie súperov z hry. Na prvý pohľad vcelku primitívnu zábavu si určite, podobne ako ja, hneď zamilujete – vidieť súperovo auto ako vašou zásluhou v plnej rýchlosti napáli do zvodidiel a v momente sa zmení na hromadu železného šrotu, vás určite zahreje pri srdci. V móde Marked Man sa zasa dostanete do pozície prenasledovaného terča, po ktorom ide flotila agresorov v tmavých autách. Opäť je na vás, akú taktiku zvolíte – či už rýchly útek alebo postupné odrovnávanie prenasledovateľov. Cieľ je jasný: dostať sa na určené miesto a nenechať si pritom rozbiť auto „na totálku.“

Niečo zo svojich kaskadérskych schopností využijete v móde Stunt Run, kde je vašou úlohou nazbierať určený počet bodov za najrôznejšie finty, ktoré ste schopní predviesť. Môžete skákať, driftovať, otáčať sa na ručnej brzde alebo tesne míňať protiidúce autá – je len na vás, čím sa blysnete, a môžete si byť istí, že za výborne prepracované kúsky vás hra náležite odmení. Posledný mód zvaný Burning Route predstavuje časovku na špecifickom aute a trase. Časové limity sú tu však nastavené dosť prísne, preto sa závody často končia v lepšom prípade spŕškou nadávok, v tom horšom aj hodením klávesnice do rohu izby a urazeným odchodom do vedľajšej miestnosti (a následným návratom po 30 sekundách nekompromisného trucu).

Určite poznáte nasledovnú situáciu známu z mnohých závodných hier: na začiatku dostanete najpomalšie vozítko, s ktorým sa postupne prepracujete až k tým najluxusnejším vozom. Tak presne takýto scenár Burnout Paradise nedodržuje. Neexistujú tu žiadne peniaze, nové autá môžete získať tak, že zdemolujete súperovo auto, a to si následne nájdete na vrakovisku. Potom už len stačí prejsť servisom a lakovňou pre nový náter, prípadne benzínkou pre doplnenie nitra a auto je ako nové. To všetko sa deje automaticky, nič netreba naklikávať v menu, iba prejsť (trebárs aj v plnej rýchlosti) objektom. To využijete aj v niektorých neskorších závodoch, hlavne Marked Man vám poriadne zavarí. V závode na čas sa zase občas hodí doplniť nitro. Jednoducho, nikdy nie je na škodu vedieť, kde sa taká benzínka či servis nachádzajú.

Mne osobne sa systém bez peňazí veľmi zapáčil a v podstate mi vyhovuje. Hra si zachováva intenzitu a čím menej času strávite v menu, tým viac môžete jazdiť. V Burnout Paradise teda nečakajte ani žiadne tunovanie áut. V portfóliu 75 vozidiel, ktoré hra ponúka, však už mnoho vytunovaných áut je, veď napokon aj medzi nimi sa opakujú rovnaké modely, len výkonovo rôzne upravené. A aj keď je hra arkádou, u každého vozidla máte možnosť cítiť rozdielne jazdné vlastnosti. V tomto smere sa autorom podaril nájsť zlatý stred medzi zachovaním jednoduchého arkádového pojatia vhodného aj pre hranie na klávesnici a nepotlačovaním javov, ktoré súvisia so základnou fyzikou, ako je napr. pretáčavosť či nedotáčavosť a následne vyvolané šmyky a hodiny. Jediné, čo by som v tomto ohľade mohol hre vytknúť, je chovanie sa áut vo vzduchu. Najmä pri rotácii okolo vlastnej osi sa mi zdalo, že robia veľmi neprirodzené pohyby, napr. urobia presný počet otáčok tak, aby auto dopadlo priamo na kolesá, aj keď sa zdá, že by malo ešte urobiť trebárs pol otáčky a dopadnúť na strechu.

Na Burnout Paradise treba vyzdvihnúť hlavne jeho veľkú životnosť. Len čo sa raz do hry „zažeriete,“ nepustí vás na riadne dlhú dobu. Keď vás raz omrzí závodenie a pilovanie šialených kúskov, môžete sa pustiť do prerážania plotov a billboardov, ktoré sú po meste náhodne rozmiestnené, podobne ako skryté balíčky v GTA. V neposlednom rade tu je aj zvrátenosť menom Showtime, kde sa snažíte v spomalenom zábere urobiť na ceste čo najväčšiu paseku. Ani perfektné parkovanie medzi dve stojace autá za pomoci ručnej brzdy vám určite nejaký ten čas nedá spať. Skrátka, v Paradise City je vždy čo robiť, k tomu si pripočítajte fakt, že všetky vaše dosiahnuté rekordy sa po pripojení k internetu synchronizujú so svetovými rebríčkami, takže máte stále čo prekonávať.

Okrem toho má Burnout Paradise aj skvelý multiplayerový mód Freeburn, čo nie je nič iné ako voľné potulovanie sa po hernom svete s dvoma až ôsmimi pripojenými priateľmi. Spolu tam môžete plniť 350 rôznych úloh, ktoré sú predovšetkým zamerané na kooperáciu alebo súperenie medzi sebou, napr. súťaž o najdlhší skok či drift, alebo nutnosť zraziť sa vo vzduchu. Multiplayer však ponúka aj klasické závodenie, tam si však zakladajúci hráč sám navrhne trasu závodu pomocou waypointov, čím sa dostáva do určitej výhody oproti ostatným.

Popri single a multiplayeri má hra ešte dva špeciálne režimy. V tom prvom sa dostanete do identického sveta Paradise City, avšak hlavnú úlohu tu budú zohrávať motorky. Na nich prejdete zopár závodov a získate dohromady 4 modely. Druhý špeciálny mód sa nazýva Party mód a slúži pre viacerých hráčov, ktorí si chcú zahrať proti sebe na jednom počítači. Nejedná sa o splitscreen, ale o postupné vystriedanie všetkých hráčov a následné porovnanie výsledkov. Tento režim sa dostal do Ultimate Boxu zadarmo, zatiaľ čo majitelia pôvodnej konzolovej verzie si ho musia zakúpiť.

Burnout Paradise disponuje naozaj krásnym grafickým spracovaním, očiam lahodí aj prepracované striedanie dňa a noci, keď obloha plynule prechádza do tmavomodrého podvečerného šera, neskôr zasa do sýto oranžového ranného zore. Výkyvy počasia ako dážď či sneženie v hre nie sú, no z času na čas sa celé mesto ponorí do hmly. Vyzdvihnúť treba aj deštrukcie, na ktoré je jednoducho radosť sa pozerať. Najmä pri čelnom náraze do prekážky v plnej rýchlosti uvidíte, ako sa celé auto zmrští na polovicu svojej veľkosti, sklá sa rozletia na tisíce kúskov a zo zbytku vozidla sa stane plechová harmonika (postava vodiča sa vo vozidle nenachádza, predsa len tu ide o autá a nie o amputované časti ľudského tela). Napriek výbornej grafike mi hra bežala veľmi svižne aj na staršej grafickej karte rady 8600GT a to bez akéhokoľvek okresávania detailov. Autori si zjavne uvedomili dôležitosť dokonalej plynulosti u hier tohto typu, a aj preto je výborne optimalizovaná.

Pri hraní Burnout Paradise som sa náramne bavil a často som sám seba pristihol ako sa od hry neviem odtrhnúť, zakaždým s nesplneným sľubom „ešte posledný závod a končím.“ Je naozaj málo vecí, ktoré by sa dali hre vytknúť, za zmienku stojí snáď len absencia akéhokoľvek replayu či filmového editoru, čo by sa u niektorých trikov a skokov hodilo. Všetko ostatné sa dá iba chváliť, počnúc unikátnym herným svetom v podobe Paradise City a končiac kvalitným soundtrackom obsahujúcim kultový hit s rovnakým názvom od Guns N’ Roses.

Niečo také, ako je Burnout Paradise: The Ultimate Box tu na PC už dlho chýbalo, a myslím, že nebudem ďaleko od pravdy keď poviem, že sa tu bavíme o v súčasnosti najlepších arkádových závodoch na PC.