Pre Eidos Montreal je Deus Ex: Human Revolution skúškou dospelosti. Debutový titul viac ako stočlenného tímu je vysnívaným projektom nielen producenta Davida Anfossiho, ktorý viditeľne zostarol počas štvorročného vývojového cyklu, ale prevažne snom fanúšikov jedenásťročnej klasiky, o ktorej tí starší hovoria ako o jednej z najlepších a najzásadnejších hier pre PC. Ako tromfnúť status legendy? Prequelom. Bez J.C. Dentona, bez Boba Pagea, bez náskoku vďaka nano technológiám.

Píše sa rok 2027 a v Human Revolution stojí ľudstvo na pokraji. Občianskej vojny, priemyselnej špionáže medzi nadnárodnými korporáciami so slovom väčším ako vlády štátov, ustanovení technológie za nové náboženstvo, legálnych pokusoch na ľuďoch cez implantáty, vylepšovaní telesnej schránky, ale aj evolučného skoku vo vývoji človeka. V centre všetkého stojí Adam Jensen, ktorý na pleciach nesie radosti i strasti spojené s modifikovaním vlastného tela. Nikoho neprosil o implantáty ani nové protézy, bola to jediná cesta, ako zachrániť bývalého veliteľa zásahovej jednotky SWAT, terajšiu pravú ruku Davida Sarifa, prezidenta poprednej spoločnosti a pioniera v produkcii implantátov, na ktorú zaútočí teroristická bunka.

Útok sa nezaobíde bez obetí a jednou z nich je aj Adam. Jeho jedinou a prvoradou úlohou je zistiť, kto je zodpovedný za smrť kolegov, ale aj komu sa má poďakovať za nové ruky, nohy, oči, pľúca. Budúcnosť vytvorená Eidosom nie je až tak vzdialená, stojí pevnými nohami na zemi, používané technológie sú mechanické, kazia sa a objavujú sa aj správy o nepodarených lacných kópiách, odmietaniu umelých častí živým tkanivom, ale aj o hromadnom volaní po registrácii a regulácii predaja implantátov, ktoré sú v niektorých odvetviach nevyhnutnosťou, inde ide o dôkaz prestíže či módny výstrelok.

(NE)lákavá budúcnosť

K nosnej príbehovej linke sú pridružené drobné príhody, osudy, maličkosti a správy prepojené navzájom, nasiaknuté ľudským faktorom a uveriteľnosťou. Eidos dokázal drobnými odkazmi, ale aj plagátmi nalepenými na stene do tvaru slona predať ilúziu žijúceho sveta budúcnosti do takej miery, že bez váhania v každom termináli čítate emaily s takou vervou, ako keby ste špehovali kolegu, ktorý sa len včera zoznámil so sexbombou. Zvedavosť vás dotlačí aj do tej najzapadnutejšej miestnosti, šatne, kde sa pre zmenu dajú prehľadať aj obyčajné skrinky. A bude to nielen hlad po informáciách oživujúc mozaiku drobnými epizódkami z korešpondencie, ale aj hlad po munícii, skúsenostných bodoch, ktorý ukojí iba objavovanie. 

Nemusíte to robiť, ale uniknú vám problémy IT oddelenia, ako zápasí so spamom, ako si kolegovia navzájom robia zle a vymieňajú wallpapery, ako žartujú na adresu nevkusnej sochy v lobby. Prehľadávaním terminálov sa však dozviete aj užitočné informácie o zabezpečení miestností, ich slabinách, alternatívnych cestách, prihlasovacie mená a heslá, ako aj kódy. No a potom je tu televízia, spravodajstvo, noviny a elektronické knihy, ktoré rozširujú obzory a otvárajú oči. Veľké korporácie a ich aktivity naberú reálnejšie kontúry, z hmly vystúpia osoby, siluety dostanú tváre a žiadne zo zamknutých dverí nebudú prekážkou. Stačí len presnoriť každý milimeter herného sveta. A hra vás k tomu donúti.

V hernom svete vás nik nevedie za ručičku vpred, kamaráti waypoint a checkpoint dostali padáka. Na minimape vidíte osoby, ale už nie to, ako ďaleko sú od vás, či je medzi vami stena, dvere, otvorená plocha alebo sklenená výplň, cez ktorú vás identifikujú. Digitálny kompas indikuje iba vzdialenosť cieľa od vás, neukazuje cestu ani ju nevysvecuje. Nechcem použiť frázu „ako sa k nemu dostanete, je na vás", pretože je zavádzajúca. Hneď vysvetlím prečo. Existuje iba jedna cesta. Tá správna. Deus Ex: Human Revolution je v jadre stealth hrou. Od samého začiatku vás učí, že frontálny útok sa minie účinkom, že vyvolanie alarmu alebo prezradenie pozície okamžite využíva nepriateľ pre potlačenie hrozby. A on ju potlačí. Adam totiž nie je superhrdina, pred incidentom nemá spevnenú mušku, nevidí cez steny, nedokáže zlomiť väz, o aktívnej kamufláži môže len snívať, zabije ho pád z trochu väčšej výšky, nie je majstrom hackovania, jednoducho je obyčajný človek. Aj po modifikáciách stále budete cítiť jeho ľudskú stránku. Zabije ho presná streľba, dav ho rozgniavi, prezradia otvorené dvere alebo objavenie tela.

Ani pri najsilnejších zbraniach (s upgradnutými projektilmi, štedrými zásobníkmi, údernosťou a rýchlosťou prebíjania) nemáte proti presile šancu. Nehovorím, že nejde vystrieľať lobby, cover systém vykonáva ukážkovú prácu, len vás to bude stáť oveľa viac úsilia, pevných nervov a hlavne kopec reštartov. No a potom sú tu zdroje. Munície je ako šafranu. Osobne sa mi stalo, že dobrú tretinu hry som ani u priekupníkov nemohol zohnať náboje do obľúbenej útočnej pušky. Nevymenil by som ju za kušu, plazmovú zbraň alebo granátomet, ktorý som zďaleka obchádzal. Bola totiž vyšperkovaná laserovým zameriavaním a ďalšími upgradmi a tak mi nezostávalo nič iné, len snoriť.

Klop, klop. Kto je tam?

Krehký ekonomický systém vás donúti premýšľať nad tým, čo robíte. Jedna chyba vás môže stáť krk. Do budovy sa môžete dostať niekoľkými spôsobmi: využiť okno na požiarnom schodisku, skutočnosť, že oproti stojaca budova má nebezpečne blízko strechu, kanálom, alebo cez vchodové dvere. Bez ohľadu na to, pre ktorú sa rozhodnete, tie ostatné sa neuzamykajú, ale môže sa stať, že po pár minútach sa objavíte na začiatku a zistíte, že sa vrátili cez vetraciu šachtu, ktorú ste predtým prehliadli. Na každú prekážku aj problém existuje implantát. Zo strechy na strechu preskočíte iba posilnením dolných končatín, v kanáli treba spraviť dieru do steny, aby ste sa dostali k rebríku, prístup k šachte zase zatarasil ťažký kontajner a ten bez upgradovania sily neodtlačíte. 

Postupne sa naučíte využívať faktu, že svet bol vybudovaný pre vás a čím ste silnejší, tým je zábavnejšie hľadať alternatívne cestičky. Dokonca umožňuje objaviť všetky a nakoniec si vybrať tú, ktorú využijete pre infiltráciu labáku. Human Revolution nemá tisíce ani milióny možností, je ju možné hrať iba jedným spôsobom, nenechajte sa zmiasť videami o nespočetných cestách. Nedajú sa napríklad vytvárať komplikované diverzné akcie, čo sa pri počítačmi preplnenom svete žiadalo, no cez hackovanie sa dostanete k ovládaniu kamier a preprogramovaniu strážnych robotov. Neskôr sa do hrania vkradne rutina, ktorá na počudovanie nevadí. Skôr generuje otázky, čo by sa stalo, keby som zatlačil na vypočúvaného alebo nešiel cestou zbraní.

Sila Human Revolution tkvie v spoznávaní sveta. Cez hlavného hrdinu, cez poschovávané počítače skryté za tuhým firewallom a obranným mechanizmom s tak vysokým zabezpečením, že vás musí odradiť. Investovanie do implantátov otvára nevídané možnosti, ktoré počas jediného dohrania nemáte šancu vidieť všetky. Rozhodnutia v rámci jednej misie sú krátkodobé alebo s okamžitým efektom, nešikovným vypočúvaním sa osoby môžu uzavrieť alebo vašou radou nakoniec dospieť k záveru, že vás budú chcieť zabiť. Je obrovská škoda, že do hry nebol zakomponovaný krehký mier medzi vašou osobou a frakciami. Kľudne tak môžete vystrieľať celú triádu a jej šéf vám tak či tak zverí do rúk úlohu.

Nakoniec celé vaše konanie vrcholí nie štyrmi, ale jediným zakončením ovplyvnením nie udalosťami, ale skutočnosťou, že kedysi dávno existovala a ešte stále je hra Deus Ex a že Human Revolution jej predchádza. Mnimálne 20-hodinová púť sci-fi svetom je však natoľko uspokojivá, že sa k nej opätovne vrátite.

Herný svet má konečne novodobého Blade Runnera. Spojením jedinečného výtvarného štýlu nazvaného kyber-renesancia, ktorý dodáva celému svetu desivú uveriteľnosť a zvláštne ostré črty, a skvelého soundtracku, ktorý sa dá popísať ako skĺbenie Mass Effectu s elektronickým Tronom, vytvoril Eidos jedinečný titul, ktorý pôsobí sviežo, no súčasne stojí jednou nohou v minulosti a ako rhodský kolos spája dva takmer nezlúčiteľné svety – hard core a skupinu nepoznačených kultom klasiky. 

Deus Ex Human Revolution si zaslúži pozornosť ešte z jedného dôvodu, je výpoveďou doby a zrkadlom toho, ako sa hrali hry kedysi. Ako boli komplikované, že vás nikto neťahal nikam, že ste museli manažovať inventár a šetriť silné predmety i zbrane, že záležalo skutočne iba na vás a hra vám pri omyle nehodila záchranné koleso v podobe checkpointu. Že ste boli slobodní a jej náročnosť nebola definovaná počtom hitpointov, ale smerom, aký ste zvolili.