Deus Ex: Human Revolution

Príbeh.

Človek, ktorý je pôvodnou sériou vydanou v rokoch 2000-2003 nedotknutý, môže byť pravdepodobne ukrátený o nostalgické spomienky, ktoré sa viažu na túto, priam samotným Olympom zvolenú hru, kde sa aj samotný Zeus nechal premenovať na Deus, aby mal silnejší immersion ( čítaj IMERŽN ) efekt.

Deus Ex sa odohráva v roku 2027, kde na jednej strane stoja taký, ako Sarif Industries, vedúci pokrok aj za cenu straty určitej ľudskej nepoškvrnenosti. Na strane druhej, stoja obyčajní ľudia v zastúpení viacerých "organizácií", odmietajúci hoc i len malé augmentačné rozšírenia ich mutagénnej garderóby a tým pádom vzniká určitý konflikt, ktorý je však len malým zrnkom v samotnom príbehu hry.

Hlavný koreň príbehu sa nesie v štýle, "Som Adam Jensen, ex-SWAT policajt vyhodený za neuposlúchnutie rozkazu, nezhodujúcim sa s mojím morálnym kódexom, pracujúci pre Sarif Industries, v jednom okamžiku obyčajný človek, zabitý a znovu vzkriesený za pomoci augmentačných technológií, ktoré môjmu morálnemu presvedčeniu boli rovnako cudzie, ako onen neuposlúchnutý rozkaz, prinášajúci mi túto novú ale divnú životnú cestu."

I tak by sa dalo opísať dačo, čo sa s vami nesie počas celej hry a ovplyvňuje vás i vaše okolie.

Samozrejme, viac z príbehu prezrádzať nebudem a vlastne ani nemôžem, keďže spoilerská augmentácia dneska dáko vynecháva. Každopádne príbeh je vcelku dobre spracovaný, aj keď musím povedať, že emocionálne naviazanie u mňa dáko nenastalo, no čo už, nie každý je taký emák.

Postavy.

V hre samotnej je hlavných postáv toľko, že ich zrátate na prstoch oboch rúk a jednej nohy. Medzi hlavné články patrí spomenutý David Sarif, ktorý vlastní Sarif Industries, spoločnosť obchodujúcu s agumentáciami všemožného druhu. Bill Taggart, psychiater vlastniaci Humanity Front. Z názvu vyplýva, že augmentácie v láske nemajú. Hugh Darrow, je asi najvýznamnejšia postava zo všetkých. Obdržal Nobelovu cenu, učil Davida Sarifa, bol otcom augmentácií a bojoval proti globálnemu otepľovaniu.

Medzi ďalšie nie menej cenné postavy patrí Megan Reed, pracujúca v Sarif Industries, pod výskumom neurovedy. Adam si k nej vytvorí určitú romancu, ktorú bude riešiť počas celej hry. Francis "Frank" Pritchard pracuje v Sarif Industries ako taký ITčkar zo C.S.I Miami. Je to však postava, ktorú by ste na začiatku hry najradšej hneď vo výťahu ( kde sa sním aj poprvý krát stretnete ) prevŕtali vašimi novučičkými augmentáčnými pahýľmi. Neskôr v hre sa váš vzťah k nemu zmení ( môj sa naštastie zmenil ). Posledným "dôležitým" charakterom a takou ženou na všetko a.k.a ( damn woman go make me a sandwich ) je Faridah Malik. Vaša pilotnica, alebo skôr pilotka, premiestňujúca vás na konkrétne miesta po celom meste, podľa aktuálnej potreby. Samozrejme chápte to tak, že miesta sú dopredu určené hrou, bohužiaľ dáke lietanie po meste podľa vášho momentálneho chtíčá nehrozí.

Miesta.

Celkovo sú v hre tri mestá, ak nerátam poslednú destináciu. Váš príbeh sa začína v Detroite, pokračuje v Číne, konkrétne na dvoch ostrovoch odtrhnutých od Šanghaju a dostanete sa aj do Montrealu. Musím povedať, že mestá pôsobia celkom uveriteľne, aj keď pohybovať sa pohybujete len v dopredu nadefinovaných častiach ( ahoj Crysis 2 ). Netreba to však brať ako dačo zlé, keďže sa tak zachová určitá kontinuita a dnes vám len málo ktorá hra ponúkne do bodky spracované veľkomestá.

Atmosféra napĺňajúca mestá by sa dala opísať asi ako, keď zasvietite do kávy baterkou, dáte do nej jeden prst, pohybujete ním zo strany na stranu a potom nakoniec kávu ochutnáte. Tak presne to je cítiť pri pobehovaní v týchto mestách. Sú neútulné, temné a za každým rohom čakáte cyber-punkového transvestitu

s augmentačným dildom.

Hrateľnosť.

Tu by som to rozpísal na také dva body. Action a Stealth.

Action:

Akčný štýl je v Deus Ex Human Revolution podľa môjho názoru zvládnutý, no, keď sa zamyslím nad tým,

ako je spracovaný Stealth štýl, tak musím proste povedať, že je zlý. Viem, že niekomu možno bude vyhovovať, no jednoducho Deus Ex neponúka rovnako pocitovo zábavný a pôžitkársky Action štýl, ako povedzme hry, ktoré sú priamo zamerané na strieľanie a len strieľanie. V streľbe necítim potrebné zadosťučinenie. Zbrane majú malú spätnú väzbu, či už pri strieľaní, alebo iba pri chodení. Tým nadobúdate pocit, že ste Rambo, čo vlastne aj ste, ale na druhú stranu to kazí určité vžitie sa do streľby samotnej. Zbrane pôsobia rovnakým dojmom, sú bez dákeho osobitého charakteru a strieľanie je viac menej len utrpenie.

Stealth:

Teraz si asi hovoríte, že keď som spláchol akčný štýl, tak musím Stealth štýl poslať do nebies, no a to presne spravím. Táto hra je proste 101% postavená na hru v tichosti, pomalým neutralizovaním všetkých nepriateľských síl, od kamier až po robotov. Jednoducho, keď som hru začal hrať a povedal som si " budeš to hrať ako Splinter Cella jednotku " nemyslel som si, že dostanem ešte väčšiu porciu zábavy, ako v samotnom Spllinter Cellovi. Stealth verzus Akčný štýl, to je presne ako by naši český susedia povedali " Nebe a Dudy ". Ide o to, že tu máte hrozne veľa možností, ako dané levely prejsť. Môžete povedzme zvoliť čo najviac vetracích šácht, alebo zneutralizovať len určitých nepriateľov a pokúsiť sa preplížiť okolo tých zatiaľ dýchajúcich a byť za to náležito odmenený. Nebojím sa povedať, že autori samotní hru postavili tak, aby sa hra hrala viac Stealth ako Action štýlom.

Zbrane, výbava, augmentácie.

Zbrane:

Hra má vcelku slušný arzenál zbraní, od pištol až po ťažký guľomet, raketomet, laserovú pušku, no ponúka aj chuťovky, ako kušu, sniperku, granáty rôzneho druhu, míny a podobne. Dáva vám tým pádom na výber veľa rôznych štýlov neutralizovania všetkého, čo vám bude stáť v ceste. Je to fajn, pretože keď ešte pridáme augmentácie, tak je naozaj o zábavu postarané.

Augmentácie:

Augmentácie sú rozdelené do siedmich stromov. Lebečné, Hrudné, Ramenné, Očné, Chrbtové, Kožné a Chodidlové. Z toho každý strom ponúka špecifické schopnosti, ako to aj jeho názov samotný naznačuje. Tak napríklad váš hrudný kôš môže byť vylepšený o tzv. Typhoon augmentáciu, ktorú by som opísal ako, "fuckin badass neutralizácia veľkej kopy nepriatelov jedným klikom." Samozrejme, sú tu aj inteligentnejšie vylepšenia, ako napríklad zlepšenie Hackovania, silnejší Radar na nepriateľov, alebo zosilnenie vášho "exoskeletonu", čím utŕžite menšie zranenia od nepriateľov. Výber je v skutku bohatý a každý si nájde tie svoje vysnené bryndzové halušky.

Technické spracovanie.

Tu treba zohladniť pravdepodobne fakt, že nostalgickej fan base, bude na technickom spracovaní hry záležať asi tak, ako ím na tom záležalo, keď hrali pôvodný Deus Ex. Ako som už ale povedal, ja niesom nostalgický fan base hráč. V hre samotnej máte na výber vcelku chudý výber grafických nastavení, ktorých vypnutie, alebo zapnutie, dáko radikálne nemení vzhlad hry samotnej. Tak isto náročnosť hry nie je vysoká. Hra beží na upravenom engine Tomb Raider Underworldu, takže aj hráči so staršími železami hru rozbehajú bez menších problémov, ale to tak dnes býva skoro pri každej hre, kedže grafické napredovanie už dáku tu dobu stagnuje.

Zvuková stránka hry vyniká skvelým soundtrackom, ktorý pre hru zložil skladateľ Michael McCann. Úvodná téma sa vám vryje pod kožu a celkový tón v akom sa nesie hudba od Michaela vám pomáha k lepšiemu vžitiu sa do atmosféry veľkomiest v ktorých sa pohybujete. Nahovorené dialógy sú na špičkovej úrovni a hlas Elias Toufexisa a.k.a Adama Jensena, ktorý napríklad nahovoril aj Andryi Kobina v Splinter Cell: Conviction, je perfektnou volbou, pretože sadol ksichtu Adama a jeho povahe, ako šerbel na prdel.

Finálne zhrnutie, posledné zamyslenie.

Deus Ex: Human Revolution je hra, ktorá bude v tomto roku hľadať veľmi ťažko konkurenciu, pretože spojila niekoľko herných štýlov do jedného a čím je hra v tomto smere masívnejšia, tým ťažšie to iné hry v konkurovaní majú. Musím povedať, že ja osobne som od Deus Ex: Human Revolution nečakal absolútne nič a tým pádom som si v hre našiel svoju cestu, ktorú som si užil a musím povedať, že ma hra nepustila až do posledného momentu.

Jediné čo ma naozaj mrzí je, že táto hra má naozaj veľký univerzálny potenciál a mohla byť v niektorých veciach spravená viac na štýl Mass Effectu, kde máte trochu väčšiu dávku voľnosti, ktorá by nezaškodila ani Deus Exu. Je to však samozrejme vec osobitého názoru.

Každopádne, Deus Ex je určite hrou, ktorá tento rok zarezonuje v hernej populácií.