Niekoľko rokov dozadu už autori Call of Duty nechceli ďalej s Activisionom pokračovať na stále ďalších a ďalších pokračovaniach toho istého a snažili sa posunúť vpred. Po súdnych naťahovačkách sa im nakoniec podarilo osamostatniť sa a založili Respawn Entertaniment, firmu, ktorá minulý rok ukázala a práve priniesla spirituálneho nasledovníka Call of Duty. Nesie názov Titanfall. Svoj vlastný štýl rýchleho multiplayeru, ktorým zadefinovali minulú generáciu, teraz upravili a posunuli vpred do novej generácie.

Boje vojakov teraz obohatili hneď o niekoľko prvkov a to hlavne o veľkých robotov, ktorých si do boja prinesie každý z vojakov. Celé to dopĺňajú AI vojaci na bojisku, parkúrové prvky, ale aj jetpack alebo neviditeľnosť. Autori sa s rozšírením strategických možností skutočne pohrali, ale teraz, na rozdiel od Call of Duty, prakticky vypustili singleplayerovú kampaň. Sústredili sa tak len na multiplayer, pre ktorý spravili hneď 15 máp a len ako malý doplnok do neho pridali aj príbeh, ktorý sa odohráva na pozadí.

Vypustenie kampane bolo nakoniec pre Respawn Entertaniment, ako pre nové štúdio, logický krok. Rovnako to obmedzilo aj počet platforiem. Zamerali sa na Microsoft platformy, ktoré dostali exkluzivitu a sami vyvíjali len PC a Xbox One verzie, zatiaľčo Xbox360 verziu portuje externé štúdio. Na ďalších platformách táto hra nevyjde, ale pri pokračovaní to autori nevylučujú, skôr naopak naznačujú.

Nová éra multiplayeru bola otvorená

Titanfall vás na svojich mapách zavedie na vzdialené planéty, o kontrolu ktorých bojujú Manufacturing Corporation (IMC) a Militia. Zatiaľ čo Militia si chce držať svoje planéty pod kontrolou, IMC na nich chce ťažiť suroviny na výrobu Titanov. Boj o zdroje tak začína. Napätú situáciu vo vesmíre priblíži príbehový mód hry. Ten k multiplayerovým bojom pridáva prestrihové scény a dialógy popri bojoch. A aj keď tu vidieť isté vedenie príbehu, je to veľmi nevýrazné a plytké. Chýba viac prestrihových scén, alebo špecifické úlohy, jednoducho niečo, čo by hráčov viac vtiahlo do postáv a navodilo atmosféru. Na druhej strane, ak nič iné, kampaň vykreslí situáciu na bojiskách a postupne vás prevedie celou ponukou hry. Ponúkne tak prakticky obšírnejší, približne štvorhodinový tréning, aj keď voči reálnym protivníkom. Napriek nenaplneniu potenciálu autori začali s niečím, čo môže postupne vymeniť singleplayerové kampane ako ich poznáme aj v konkurenčných sériách. Všetko postupne ide primárne online a toto bude jeden zo smerov.

Prím Titanfallu je však v klasickom multiplayeri. Ten nekopíruje ostatné hry, ponúka niečo vlastné, niečo, čo môžeme postaviť presne do stredu medzi štýly Call of Duty a Battlefieldu. Nie sú to len malé rýchle prestrelky ako v COD, ale zas ani masívne mapy s množstvom vozidiel ako v Battlefielde. Hra ponúka stredne veľké mapy, boje vojakov a aj vozidlá v podobe Titanov a to v kombinácii, akú sme ešte nevideli a ktorá prináša čerstvý vietor do multiplayeru.

Každý hráč totiž má svojho mecha, ktorého si môže zavolať a môže či už bojovať priamo v ňom, alebo ho prepnúť na podpornú automatiku, ktorá sa bude o okolitých nepriateľov starať sama. Znamená to teda, že aj keď je na mapách maximálne 6 verzus 6 bojovníkov, reálne to môže znamenať aj boje 12 verzus 12, plus celý chaos, ktorý vytvoria Titani, ešte dopĺňajú desiatky AI bojovníkov oboch strán. Už to nie sú boje, ako ich poznáte v COD. Je to síce rovnako rýchle, ale výrazne komplexnejšie, náročnejšie na taktiku a prehľad nad bojiskom. Musíte si dávať pozor na AI bojovníkov, ktorí sú síce slabí, ale dokážu vás zabiť a ľahko sa medzi nimi schová skutočný protivník. Rovnako si musíte dávať pozor na Titanov, sledovať, či náhodou pilot nie je mimo a nečaká na vás niekde na streche. Rovnako je potrebné sledovať jemné zakryvenie prostredia, naznačujúce protivníkov s neviditeľnosťou. A to je len časť z celkovej ponuky taktík.

Napriek množstvám možností je hra veľmi dobre vyvážená. Či ste vojak, alebo ste práve v Titanovi, nemáte veľkú výhodu oproti ostatným. Vojak je rýchly, dostane sa prakticky všade, má síce nižšiu palebnú silu, ale má protitiánovskú zbraň. Oproti tomu je Titan masívny, pomalší, ale so silnými zbraňami a má aj špeciálny štít, ktorým môže vrátiť rakety späť k svojmu cieľu.  Nie je však ultimátnou zbraňou a jeho využitie obmedzuje aj dlhý čas dodania nového kusu po zničení vášho aktuálneho.

K tomu ako vojak, tak aj Titan, majú hĺbku v classoch a odomkýnaní bonusov. Tie sa postupne, ako sa za skúsenosti získavate vyššie levely, objavujú a pridávajú do výbavy, či už ide o zbrane, alebo iné vybavenie. Nakoniec získavate aj jednorázové Burn Cads, ktoré na jeden život vylepšia niektorú z vlastností, či už vašu rýchlosť, zbrane, vyššie XP alebo zrýchlenie opravy Titana.

Masa máp, ale len štandardná nádielka módov

Hra hneď pri vydaní ponúka 15 skutočne rozmanitých máp a všetky kombinujú vonkajšie prostredia s malými alebo väčšími budovami. Čím viac budov, tým menej miesta pre Titanov, až na výnimky, kedy do budov môže vojsť aj samotný stroj. Čakajú vás tak technologické komplexy, alebo malé mestá, v ktorých vám nad hlavami bude lietať invázna flotila, výrobné haly s ešte pracujúcimi robotmi, ale aj púšte s obrovskými zvieratami, pripomínajúcimi dinosaurov, pohybujúcimi sa v okolí mapy, alebo dravcami, lietajúcimi priamo ponad vaše hlavy v boji a čas od času unášajúce nejakého AI vojaka.

Čo žiaľ v multiplayeri chýba, to sú herné mody. Má ich len 5, čo je skôr nevyhnutný základ ako široká ponuka. Módy zahrňujú :  Attrition – klasický deathmatch, Hardpoint – conquest mód, Capture the flag - klasické kradnutie vlajky. Zaujímavý je Last Titan Standing, kde všetci začínajú s Titanmi a posledný, kto prežije, vyhráva a Pilot Hunter, kde sa rátajú len zabitia pilotov. Chýba viac špecifických módov, ktoré by využili špeciálne spojenie Titanov a pilotov. Napriek tomu majú módy zaujímavú inováciu a to záver, kde po výhre alebo porážke nasleduje útek. Porazení sa môžu pokúsiť dostať k svojej evakuačnej lodi a utiecť, no víťazi im v tom stále môžu zabrániť a zostreliť ako ich, tak aj loď. Vtedy už prestáva platiť aj respawn.

Nedá sa však povedať, že by ponuka nebola uspokojivá. Zahráte si veľmi dobre a postupné odomkýnanie takmer 50 rôznych zbraní a získavanie ďalších upgradov potrvá aj desiatky hodín a stovky, kým to všetko otestujete. Vojak má totiž tri hlavné zbrane – pištoľ, útočnú zbraň a protitiánovskú zbraň, doplnia to granáty a taktický prídavok - či už neviditeľnosť, upgrade rýchlosti a zdravia, alebo radar, Titani majú tri typy vzhľadu s rôznymi parametrami, dve základne zbrane – štandardnú a silnú - a nakoniec rovnako taktický prídavok ako štít, elektrický dym, alebo ochranné pole. Nájdenie ideálnej kombinácie vybavenia vojaka a Titana tak potrvá.

Source engine vyžmýkaný na maximum

Čo je skutočná škoda, je použitie starého Source enginu v hre. Je to síce pre autorov logická voľba, keďže pri Call of Duty pracovali na Quake engine, ktorého základ je aj v Source, ale na dnešnú dobu je už mierne zastaralý. Aj keď vizuálne je stále pôsobivý, cítiť, že má výkonové problémy pri veľkom počte efektov pri bojoch Titanov, čo sa následne odráža na poklesoch framerate. Podobne aj maximálne textúry nazvané Insane, sú skôr len obdobou high u konkurencie. Napriek tomu však stále Source zvláda zobraziť masívne mapy s množstvom detailov a doslova stovkami objektov, lietajúcich napríklad nad bojiskom alebo okolo neho. Je to určite najdetailnejšie, čo sme doteraz na tomto engine videli. Scény s celými flotilami lodí alebo kŕdĺami vtákov, lietajúcimi nad hlavami, sú pôsobivé a nad multiplayerovými bojiskami niečo také len tak inde nevidíte. O tento prvok sa starajú výpočty na  cloude. Rovnako dozerajú na desiatky AI vojakov a AI pohyb titanov.

Podobne sa cloud stará o matchmaking, ktorý je veľmi rýchly a prakticky ani neviete ako a už si servery nájdu skupinu hráčov vhodnú pre vás a hneď vás pošlú do hry. Toto je stránka skutočne kvalitná, čakania sú len v sekundách a jediný nedostatok môže byť absencia server browsera pre hráčov, ktorí ho obľubujú. Totiž hra funguje na cloude a vyberáte si len cloud centrum na ktoré sa pripájate.

Zvuková stránka neurazí, ale ani nedosahuje kvalít Battlefieldu, stále však budete mať vo zvukoch na bojisku prehľad. V PC verzii sa stala zvuková stránka mierne kontroverznou, keďže zvuky sú v nekomprimovanej podobe, vďaka čomu hra zaberie na disku 50 GB, z toho je 33 GB zvukov. Pri aktuálnych 1 TB diskoch nie je veľa, ale ak však fungujete na malom SSD, rátajte s tým, že toto miesto bude potrebné.

Oproti tomu na Xboxu One stačí 25 GB miesta keďže má zvuky komprimované. K tomu ponúkne rovnakú kvalitu textúr, aj keď pre výkonové obmedzenie len v 792p rozlíšení. Autori mierili na 60 fps framerate, ktorému sa síce približujú, ale ako už bolo spomenuté, pri vypätých situáciách klesá a to aj na 35-40 fps. Podobne je to na pomalších kartách aj na PC. Poklesy síce nie sú síce kritické, ale pocítite ich.