V minulosti to bolo s hrami jednoduchšie. Prišla generácia konzol, nejaká značka sa na nej stala ikonickou a spolu s konzolovým cyklom zanikla tiež, aby sa jej autori posunuli ďalej a na novej generácii priniesli novú sériu. To už teraz neplatí ani na PlayStation, ani na Xboxe. Nie je to tak dávno, čo sme písali o tom, že séria Uncharted presiahla svoju pôvodnú generáciu, no aj napriek tomu fungovala veľmi dobre a únavu materiálu vyrovnala príbehom a novinkami. Jej súpútnikom z Xbox tábora bola vždy séria Gears of War, ktorá je na tom presne tak isto. Osudy oboch sérií sú až podozrivo podobné a keďže bolo hodnotenie to prvé, čo ste si pozreli, asi už tušíte, že aj ich príchod na ďalšiu generáciu dopadol rovnako.

Paralel by som mohol hľadať naozaj mnoho. Časový posun v deji, väčšina ťažiska príbehu tkvie vo vzťahoch, či vylepšený multiplayer. Gears of War 4 ale mnoho vecí rieši po svojom a aj úplne novým štýlom, čím sa vymyká aj z koľají známej série. Veľmi predbehnem. Ak by som si mal v rámci série spraviť svoj rebríček, na prvom mieste by bola stále dvojka, ktorá koncept z jednotky dotiahla do dokonalosti. Hneď za ňou by sa ale umiestnila táto novinka, ktorá kvalitami hravo prekonáva jednotku, trojku a aj Judgment (ktorý v sérii vyniká len náročnosťou vďaka výzvam).

25 rokov po konci vojny s Locustmi by spoločnosť mala prosperovať, no nie je to celkom tak. Minimálne nie z jedného uhla pohľadu. Gears 4 otvára otázku toho, čo je prosperita a čo je dobré pre ľudí. COG boli hrdinami, keď po rokoch bojov zničili hrozbu Locustov. Zvyšky ľudstva na planéte Sera po vojne zobrali pod svoje ochranné krídla. Tam im ale nedovoľujú rásť, utláčajú ich v uzatvorených komunitách, ktoré sa musia podvoliť prísnym pravidlám. Celé to riadi jediná osoba, no nie všetkým je to po vôli. Oproti COG vznikajú skupinky outsiderov, ktoré si mimo mestských hradieb zakladajú vlastné osady, kde sa snažia mierumilovne nažívať. K tomu ale patrí občasná krádež zásob COG, aby vedeli prežiť.

A zvlášť jedna skupinka outsiderov obsahuje veľmi zaujímavé postavy. Kait je dcérou veliteľky jednej z osád. Je priebojná, silná a v boji sa nevzdáva - presne ako jej matka. Del síce nevie hrať kameň-papier-nožnice, no so zbraňami to vie. Navyše v boji vždy stojí bok po boku s tretím novým hrdinom, ktorým je James Dominic Fenix. JD išiel v stopách svojho otca a pripojil sa k COG aj napriek tomu, že ho Marcus varoval, aby to nerobil. A keď ho varoval, aby odtiaľ neodchádzal, aj tak si urobil po svojom. Táto trojica teraz patrí k outsiderom a snažia sa vyhýbať priamej konfrontácii s COG. Presne taká istá má byť aj ďalšia krádež, no asi tušíte, že sa to zvrtne.

JD má síce významné priezvisko, ktoré mu vie zachrániť kožu, no teraz už prekročil všetky hranice. Poriadne vyhrotená potýčka s robotmi COG je však len začiatkom toho, čo trojicu hrdinov najbližších 24 hodín čaká. Štvorka totiž zhustila dej, aby mal lepší spád a neustále sa niečo dialo. Má tak aj silnejší dopad na vás ako hráčov. A ak vám veľa vecí z toho, čo som teraz rozpisoval, nehovorí absolútne nič, nemusíte sa báť. Gears of War 4 obsahuje parádne namixovaný herný prológ, ktorý predstaví históriu Gears sveta. Prevedie vás Pendulum Wars, vojnou, ktorá rozdelila planétu na na dve znepriatelené frakcie. Zažijete záver a aj koniec vojny proti Locustom. A to všetko na pozadí toho, ako nový režim vyzdvihuje hrdinov minulosti, aby ovládal davy súčasnosti.

Je príjemné vidieť, že sa autori pustili aj do takejto skutočne aktuálnej otázky. Tam ale neskončili. Po prológu patrí úvod hry hlavne bojom proti DeeBee robotom, ktorých na vás posiela COG. Roboti totiž nahradili vojakov a používajú sa na udržiavanie poriadku. Netrvá dlho a zistíte, že sa proti vám velenie nehanbí nasadiť ani to najsilnejšie, čo má. A so škodami si tiež nerobí starosti. Ak ste sledovali videá z hry pred vydaním, asi viete, že sa na scénu vráti aj veterán Marcus Fenix, ktorého pomoc súrne potrebuje jeho syn. A tu hra ukazuje ďalšiu svoju tvár, ktorá je blízka tým, ktorí mali v živote komplikovanejší vzťah s vlastným otcom.

Podobne ako Uncharted 4 išiel až pod kožu bratskej dvojici, tu robí hra to isté v neľahkom vzťahu otca a syna. Obaja by za seba obetovali život, ale to neznamená, že vidieť sa navzájom nepatrí medzi tie najhoršie momenty v posledných rokoch ich životov a v priebehu hry to dávajú neraz najavo, najmä vo chvíľach po opätovnom stretnutí. Nechýba ani nejaký ten krik, no ako sa dozviete od ďalších postáv, v minulosti to medzi nimi bolo ešte horšie. Hra to nerobí nasilu, nesnaží sa vás citovo vydierať. Trošku síce tušíte, čo sa komu stane, no aj tak je radosť sledovať dynamiku vzťahov. Kontrastom komplikovaného vzťahu Fenixovcov je Kait s matkou, ktoré spolu vychádzajú a ešte k tomu je tu Del a JD. Kým Marcus a Dom v pôvodnej trilógii boli „bratia“ zocelení v boji, JD a Del sú „bratia“ v zmysle chalanov, ktorí spolu od detstva vyrastali. Ich vzťah je tak iný, ako to bolo v prípade ústrednej dvojice pôvodnej série.

A aj keď som vzťahom venoval už naozaj veľa priestoru, hra to robí prekvapene vyvážene, aby vynikli, ale neuzurpovali si pre seba zbytočne veľa priestoru. Rieši ich na pozadí konfliktu s COG a novou hrozbou, ktorá sa vynára z tmy. Volajú sa Swarm a stoja za nečakanými zmiznutiami obyvateľov na strane COG aj outsiderov. A keďže sa hra odohráva len počas 24 hodín, asi tušíte, že sa zjavili z ničoho nič. Behom jedného dňa tak musíte odvrátiť ich útok, zistiť, odkiaľ prišli a taktiež zachrániť, čo sa dá. Časť hry teda čelíte plecháčom, časť týmto slizkým veciam. V neskorších pasážach sa dokonca dostanete do stretov medzi plecháčmi a Swarm. A ak ste fanúšikmi série, záver si skutočne vychutnáte, keďže príde s niečím, čo vás šokuje a nečakane previaže hru so zvyškom série.

Prvá Gears of War hra vlastne prišla s cover akciou. Aj pred ňou tu boli podobné hry, kde ste sa museli kryť (napríklad Kill.Switch niekedy v roku 2004), avšak až „Gearsovia" tento koncept dotiahli do dokonalosti. Spravili ho zábavným, nie iba samoúčelným. A štvorka dokazuje, že stále funguje. Sám osebe by však už hru nepotiahol, a tak museli prísť zmeny. Hra začína od tých menších. Autori prepracovali pohyb postáv. Je tak plynulejší, prirodzenejší a prechod medzi jednotlivými krytmi je nielen príjemnejší na pohľad, ale aj pri hraní intuitívnejší, takže sa do hry lepšie dostanete. Využijete to v kampani na najvyšších úrovniach náročnosti, no najmä v multiplayeri proti iným hráčom.

Trošku je upravená aj akcia. Staré známe zbrane fungujú tak, ako ste zvyknutí. Môžete strieľať „od pása“, naslepo spoza krytu, no ak chcete byť presnejší, musíte spomaliť a priblížiť si cieľ. Len vtedy máte možnosť zamieriť presne na hlavu nepriateľa, ktorá sa rozprskne ako krvavá piňata. Novinky sú však v boji na menšie vzdialenosti. Vrátil sa kop cez kryt, ktorým dokážete efektívne zneškodniť nepriateľa a získať výhodu. Pribudlo pretiahnutie nepriateľa cez kryt, ak sa nachádzate oproti sebe. Potom stačí už len správne načasovanie a otvorí sa vám možnosť efektívnej popravy nožom.

Gears séria si vždy potrpela na imidž zbraní, ktorý bol možno výraznejší ako ich funkčnosť. Dokonalým príkladom je dnes už kultový Lancer, ktorý kombinuje samopal a motorovú pílu, čo by bolo síce v skutočnosti nepraktické, ale v hre to pôsobí veľmi dobre. Spolu s ním sa vracajú ďalšie zbrane známe z predchádzajúcich častí, no je tu aj niekoľko čerstvých kusov. DeeBee majú vlastné zbrane. Ľahké SMG je rýchle a efektívne najmä na menšie vzdialenosti. Overkill si okamžite zamilujete, keďže je to brokovnica, ktorá maľuje steny vnútornosťami nepriateľov a mám dojem, že až na Hammer of Dawn, Boomshot a Mortar tu nič silnejšie nebolo. A ešte je tu nová snajperka, keďže ale DeeBee nemajú oči, nepotrebuje optiku. Namiesto toho ju dobíjate.

To však nie sú všetky zbraňové novinky. Sú tu aj špeciálne zbrane, ktoré do rúk nedostanete tak často a tým sa zachováva ich unikátnosť. Či už je to menší rotačný guľomet, alebo Dropshot, ktorý do vzduchu vystrelí projektil, ktorému môžete dať príkaz udrieť do zeme, kedy funguje ako granát. Osobne som si však najviac zamiloval Buzzkill, čo je prenosná cirkulárka, ktorá strieľa ozubené píly. Síce to nemá zmysel, no to nemá ani Lancer. A rovnako ako ten aj Buzzkill funguje v rámci hry veľmi dobre a viete s ním rozpútať krvavé divadlo. Hra je naozaj krvavá, nie samoúčelne a ani sa za to nehanbí. Ak by vám nestačili zbrane, vždy sa môžete vyblázniť pri popravách, ktorých je tu veľa a mnohé pribudli. Klasikou je ale stále prepílenie nepriateľov Lancerom.

V hre vás čaká 5 aktov, každý obsahuje niekoľko kapitol a tie postupne stupňujú tempo. Spočiatku je pomalšie a hra sa v prvom akte skôr predstavuje, pričom sa rozbehne až na začiatku druhého. Pozitívom je, že vás tieto akty prevedú naozaj rôznorodými prostrediami, o ktorých ste ani netušili, že na Sere vôbec existovali. Historický chrám vám predstaví ďalekú minulosť kráľov, ktorí tu vládli. Baňa zase vyplní aspoň časť medzery v príbehu medzi trojkou a štvorkou. Navštívite aj priehradu, mestečko a tu a tam sa vás hra rozhodne osloviť temnejšou, takmer hororovou atmosférou, keď vás privedie na cintorín, či vás nechá prechádzať knižnicou len pri svetle svojej baterky.

Mnohé podoby Swarm a DeeBees nie sú to jediné, čo sa vás snaží zabiť. Jedna z postáv v hre povie, že to je aj samotná planéta a má pravdu. Neustále vám ide o krk a v momentoch, keď po vás niekto nestrieľa, tak musíte čeliť rozmarom lokálneho počasia, ktoré so sebou prinášajú veterné smršte a útoky bleskov. Týchto pasáži v hre veľa nie je, no dajú vám zabrať. Musíte sa vyhýbať nástrahám, ktoré si v týchto momentoch pre vás pripravilo prostredie a nie sú to len blesky, ale neraz na vás vietor pošle letiace panely alebo niečo iné, čo vás dokáže zabiť, ak včas nebudete reagovať.

Navyše neraz v takejto situácii musíte riešiť aj iný problém. Vytvoriť si cestu ďalej, či katapultom likvidovať nepriateľov cez most. Výhodou je, že je oproti predchodcom prostredie interaktívnejšie a ani niektoré kryty nevydržia to, na čo ste boli zvyknutí. Ak po vás spustí paľbu vrtuľník, každý stena automaticky neznamená záchranu. A vyššia interaktivita sa prejavuje zase v tom, že môžete tiež ničiť kryty súperom, no aj využívať niektoré veci na to, aby ste protivníkov pohodlne zlikvidovali. Môžete na nich napríklad spustiť náklad zo žeriavu, ak vyčkáte na správnu príležitosť.

Gears 4 je náročnejšia ako trojka, čo je veľkým plusom pre tých, čo boli sklamaní z toho, že aj na insane hru prešli s prstom v nose (čo naozaj nebolo ťažké). Na normal obťažnosti tu a tam zomriete a hru budete mať za sebou po nejakých 8 hodinách, pričom nebudete mať zobraté všetky zberateľné predmety. Tam ale hra len začína. Buď sa do nej pustíte opäť na insane, alebo sa vrhnete na multiplayer a Hordu. V kampani vám hra dá občas na výber z dvoch ciest a príležitostne to spestrí aj niečím netradičným. Povozíte sa na motorkách, sadnete do exoskeletonu, no a prekvapenie má pre vás aj jeden nečakaný známy. Oproti trojke ale hra zmenšila kooperáciu. Lokálne v splitscreene alebo online teraz kampaň hráte len vo dvojici, pričom druhý hráč si vyberie, či preberie Dela alebo Kait. Súperi sú vtedy agresívnejší a viac sa musíte spoliehať na to, že vás niekto zdvihne po zranení.