Platinum Games síce za sebou majú aj niekoľko prepadákov, no tie boli výsledkom súhry niekoľkých okolností – boli to licencované produkty pre niekoho iného, na ktorých pracoval druhý tím a navyše ich kvôli licencii naháňal aj čas. Korra a aj Ninja korytnačky by si určite zaslúžili lepšie hry, no to je už minulosťou. Okrem toho ale majú autori stanovený svoj štandard, ktorý je vysoko postavený ešte z čias Capcomu, odkiaľ veľká časť týchto ľudí vlastne pochádza. Doteraz sú v DNA ich hier zakódované prvky, ktoré si pamätáme ešte z Devil May Cry, no zároveň prinášajú novinky a posúvajú sa ďalej, pričom sa neboja ani experimentov.

Bayonetta, Vanquish a Nier: Automata sa už zaradili medzi klasiky akčného žánru z krajiny vychádzajúceho slnka a teraz sa zdá, že Platinum Games priniesli ďalšiu. Astral Chain možno trošku trpí nedostatkom pozornosti kvôli tomu, že vychádza exkluzívne na Nintendo Switch, no je to hra s rovnako veľkými ambíciami ako ich ostatné tituly. A vlastne je istým spôsobom aj takým mixom medzi nimi, čo je dôsledkom toho, kto každý na nej pracuje. Vývoj vedie Takahisa Taura, ktorý bol hlavným dizajnérom Nier: Automata. Pracuje na nej aj Hideki Kamiya, tvorca DMC a Bayonetty. Dizajn postáv má na svedomí známy manga výtvarník Masakazu Katsura. No a hudbu skladal Satoshi Igarashi, skladateľ pre druhú Bayonettu.

Dalo by sa povedať, že za hrou stojí all-stars team a je to badať od prvých momentov. Ak ste hrali Nier: Automata, určite si spomínate na úvod, ktorý mal väčšie gule ako množstvo hier v ich závere. Jedna dynamická scéna striedala druhú, menili sa perspektívy a hra vám takmer nedala vydýchnuť. Tu je to niečo podobné. V úvode si vytvoríte svoju postavu (nič detailné, len základné črty) a rovno sa dostávate do jej kože. Je to policajt (alebo policajtka) povolaný do akcie, no už jazda na motorke na miesto činu sa nezaobíde do problémov. Vo vysokej rýchlosti tak bojujete, mení sa perspektíva a aj na mieste vás čaká len a len ďalšia akcia, no tentoraz už pekne ručne s futuristickým obuškom vo vašich rukách.

Mám naozaj veľmi rád, keď hra hneď v úvode nasadí takéto tempo a nepoľavuje z neho. Však na expozíciu sú tu príbehové scény, pri ktorých si vydýchnete, ale keď už tu je akcia, nech ide na plné obrátky od úvodu. A v Astral Chain to prebieha presne takto. Popri akcii sa pomaly dozvedáte viac o svojej postave. Ste jedným z dvojčiat (druhé je vždy opačného pohlavia) a váš otec je uznávaný policajný veliteľ. Za sebou tak máte tvrdú východu, no zároveň už od prvých momentov cítite osudovosť tejto hry a svojej postavy v nej.

Svet okolo vás je pod útokom monštier, na ktoré bežní ľudia nestačia. Zdá sa však, že vy nie ste bežnými policajtmi a preto prichádza pozvánka, aká sa neodmieta. Ako sa ďalej v hre dozvedáte, tieto monštrá sú dôsledkom dávnejšej katastrofy, kedy na Zem dopadol meteor a ohrozil celé ľudstvo. Navyše jeho dopad otvoril brány medzi dimenziami, cez ktoré k nám začali prenikať chiméry. Ľudstvo sa tak uchýlilo na umelo vytvorený ostrov nazvaný Archa, kde sa snaží prežiť, no brány sa začali objavovať aj tu a chiméry unášajú ľudí do astrálnej roviny. Situácia je krízová a aj keď tu dochádza k nejakému škrípaniu, musíte sa vyzbrojiť a ísť do boja za budúcnosť ľudstva.

No a v tom to bohužiaľ príde. Hra, pri ktorej ste si užívali každú jednu sekundu jej adrenalínovej akcie zrazu spomalila a chce vás školiť. V boji proti chiméram totiž ľudstvo nasadilo Legionov. Sú to vlastne skrotené chiméry previazané s policajtom. Bojujú spolu s vami, chránia vás, no nesmiete zabúdať na to, že na reťazi máte fakt nebezpečnú bytosť. A tak sa teda púšťate do série tutoriálov, ktoré vás naučia hýbať sa (aj keď to už vlastne viete, však máte za sebou niekoľko monštier rozsekaných na maličké kúsky), bojovať no a nakoniec aj využívať svojho Legiona, čo rozhodne nie je tak jednoduché, ako by sa zdalo.

Astral Chain v zásade vychádza z Devil May Cry a jednotlivé spoločné črty tak uvidíte hneď. Rovnako tu spoznáte Bayonettu a aj Nier: Automata. Je to celé o súbojoch, ktoré pôsobia ako neuveriteľne lákavý akčný balet, kedy rozdávate správne načasované údery, viažete ich do kombo útokov, bránite sa a opäť útočíte. Akurát namiesto meča tu je upgradovateľný obušok, ktorý navyše mení formu. Prípadne siahnete po pištoli na nepriateľov, ktorí sú mimo bežný dosah. V tomto ohľade to je niečo, čo možno veľmi dobre poznáte, aj keď Platinum Games mierne zamiešali pravidlá a upravili ovládaciu schému.

No a potom je tu ešte váš Legion, ktorého máte stále na reťazi. Ten v zásade bojuje sám, čo je pravda v tom zmysle, že ho priamo neovládate v boji. Hľadá si ciele, rozdávame im údery a dokonca vás sám zachráni, ak napríklad niekde padnete z plošiny v ústrety smrti. Bude vás to však stáť časť vášho života. To všetko ale neznamená, že sa o svojho Legiona nemusíte zaujímať. Už v úvode dokáže zaujímavé veci a to sa vám jeho potenciál ešte ani len nezačal ukazovať. Je k vám pripojený reťazou a to môžete využiť na to, aby ste nepriateľov do tejto reťaze chytili. Môžete tak zabrániť niektorým útokom. Ale ešte lepšie je nepriateľov uzamknúť do reťaze. Jednoducho ich obkrúžite, chvíľu sú potom bezmocní a môžete útočiť. Takto dokážete chytiť až niekoľko nepriateľov naraz, no neskôr v hre to je čoraz náročnejšie kvôli čoraz silnejším nepriateľom.

Postupne začnete odomykať potenciál svojho Legiona, s ktorým dokážete v správny moment robiť kombá. Taktiež môže mať až dva ďalšie útoky, ktoré dokážete privolať. No a keďže sa v hre neskáče, pri skúmaní zložitejších prostredí a platformových pasážach ho využijete aj na presun medzi plošinami. Legiona ďalej dokážete levelovať, odomykať mu nové sloty, vybavovať ho pasívnymi schopnosťami, zlepšovať jeho štatistiky a podobne. Stromy nie sú nejaké extra členené, koniec koncov Astral Chain ani nemá ambíciu byť RPG hrou, no jemne zakomponované RPG mechaniky sú jednoznačne v prospech hrateľnosti.

Teraz príde spoiler, takže ak sa mu chcete vyhnúť, preskočte na ďalší odsek. Čítate ďalej? V tom prípade vám prezradím, že v hre postupne získate možnosť spútať so sebou ďalších Legionov. Každý je iný, každý sa v hre dá využiť na iné činnosti a každý má aj inú špeciálnu schopnosť. Jeden dokáže liečiť nakazených, iný vám umožní presne zamieriť a vystreliť aj na veľké vzdialenosti, ďalší vás prenesie cez niektoré nástrahy v prostredí. Podľa toho, ako ďaleko v hre ste a aké možnosti vďaka svojej ponuke Legionov máte, sa hra aj komplikuje a rozrastá v nebezpečenstvách a aj hádankách, ktoré pred vás postaví. Zároveň hra takto podporuje znovuhrateľnosť, keďže vás už skôr čakajú niektoré vedľajšie pasáže, cez ktoré sa dokážete dostať až s neskorším Legionom.

Svojho Legiona môžete tiež upravovať vizuálne a starať sa oňho, ak máte radi takéto Tamagotchi vsuvky, no hra vás do toho nenúti. To isté platí o vašej postave, ktorej výzor môžete meniť, dokonca ju môžete inak obliekať. Opäť je to úplne dobrovoľné. Levelovať ju priamo nebudete, keďže jej štatistiky sa vylepšujú automaticky vďaka tomu, ako rastie jej level. Možno aj do tejto oblasti mohli autori zakomponovať nejaký jednoduchší strom schopností, podľa mňa by hra nebola vďaka tomu až príliš prekombinovaná. Dokážete si tu však postupne vylepšovať zbrane, aby ste dokázali držať krok aj so silnejšími nepriateľmi.

Astral Chain sa delí na 11 kapitol, po ktorých sa ku hre ešte stále dokážete vrátiť a riešiť nové prípady, aj keď samozrejme už mimo hlavného príbehu. Každá kapitola toho obsahuje až prekvapivo veľa a okrem hlavnej línie máte neraz k dispozícii aj vedľajšie úlohy. Niektoré sú len jednoduchými úlohami v štýle dones hento a tamto, no nájdete tu aj iné, ktoré vás napríklad zavedú do druhej dimenzie, či budete pátrať po unesenom chlapcovi a podobne. Dokonca tu po uliciach môžete zbierať plechovky (ktoré sa dajú využiť napríklad na odlákanie stráží v stealth pasážach), alebo plniť úlohy pre záchodovú vílu.

Mnoho z týchto činností si vyžaduje detektívny režim, ktorý je podobný napríklad tomu, čo poznáte z Batman: Arkham série. Stlačíte tlačidlo, na obrazovku vám vyskočí grafika, ktorá zobrazuje informácie o aktívnych predmetoch a postavách. Dokážete tak hľadať stopy, hackovať a podobne. Vyšetrovanie navyše pozostáva z niekoľkých častí. Najskôr musíte nájsť všetky dostupné stopy a potom prichádza rad na dedukciu. Hra vám na strane obrazovky zobrazí zozbierané stopy a v rámci dialógu z nich musíte vyberať správne možnosti, aby ste dospeli k záveru. Nesprávna odpoveď vás až tak nepenalizuje, no hra vás stále boduje a na konci každej pasáže získate bodové ohodnotenie. Presne ako v iných PG hrách.

Úlohy tak varírujú od klasických cez zložitejšie a zaujímavejšie až po naozaj obskúrne. Do žiadnych vás hra nenúti a to ani grindom, aj keď, samozrejme, dokážete si tak pomôcť. Či už v schopnostiach, alebo aj v užitočných predmetoch vo vašom inventári. Doň si môžete pridávať sekundárne zbrane (míny, granáty, drony...), dočasné vylepšenia a hlavne veľa, naozaj veľa lekárničiek. Tých tu budete totiž potrebovať dostatok. Priraďujete si ich na jednotlivé sloty a môžete si medzi aktívnymi predmetmi kedykoľvek predtým. Pri ich používaní však musíte mať na pamäti, že to chvíľu trvá, takže sa nemôžete pokúsiť vyliečiť, kým vám skupina nepriateľov nakopáva zadok. Musíte aspoň na chvíľu odskočiť do bezpečia a možno tak aj prísť o šancu na protiútok po perfektnom úskoku. Zaujímavo je riešená dichotómia predmetov. Sú tu klasické trvalé, ktoré máte dovtedy, kým ich neminiete. No aj dočasné, ktoré po skončení misie idú do koša, takže si inventár musíte priorizovať.