Na Atari konzolách som si čo-to odohral a mám tam veľa obľúbených hier, ale pravdou je, že už firma v rámci svojich Recharged vynovených verzií začína zachádzať do trochu obskurných a menej známych značiek. Kým to boli Asteroids, Centipede, Missile Command, Breakout alebo Yars, tak to boli skutočné kultovky s gigantickým dopadom na herný biznis a aj generáciu hráčov. Ale Quantum? Minimálne u nás to teda nie je žiadna veľká legenda a neviem ani len odhadnúť, koľko hráčov v našich končinách hru vôbec poznalo.

Pritom ale tiež ide o pomerne dôležitú hru. Vyšla  roku 1982 a vytvorila ju Betty Ryan, vôbec prvá programátorka v General Computer Corporation. Hra sa ovládala pomocou trackballu, čo bolo tiež pomerne netradičné. Jej koncept vychádzal z kvantovej fyziky, respektíve ňou bol mierne inšpirovaný a z toho pochádza aj názov hry. Ovládali ste akúsi podivnú sondu, ktorá mala krúžiť okolo atómových častíc. Ak ste vytvorili kruh (nemusel byť presný) a dotkli ste sa „chvosta“ svojej sondy, zničili ste všetky častice dnu a získali ste body. Priamo ste sa ale častíc dotknúť nemohli. No a presne toto je koncept, ktorý dnes oživuje Quantum: Recharged.

Za hrou opäť stojí štúdio Sneakybox, ktoré má na konte už viacero týchto Recharged projektov a vie tak veľmi dobre, ako zobrať 40 ročný koncept a dopriať mu neónovú kúru. Na koncepte sa nič nemení, stále tu budete vo veľkom krúžiť, vyhýbať sa nepriateľom a tvoriť akési čierne diery, ktoré pohltia všetko, čo v nich uzavriete (prípadne dokážu stiahnuť niečo aj z okraja). Akurát tu je to s tým rozdielom, že už sa nehráme na žiadne atómové častice, ale všetko to v arénach sú už jednoducho nepriatelia, ktorých musíte poraziť a premeniť ich na body.

Zaujímavosťou konceptu je to, že je Quantum v zásade akčnou hrou, v ktorej ale nemôžete strieľať či inak priamo útočiť. Musíte byť neustále v pohybe, snažiť sa tvoriť kruhy alebo iné obrazce na to, aby ste v nich pohltili nepriateľov, ktorí sa na vás rútia z každej strany. Autori pekne rozšírili typy nepriateľov, takže tu nájdete pasívnejšie druhy, aktívnejšie druhy, priamo agresívne druhy (strieľajú po vás) alebo aj takých nepriateľov, ktorí vás presne prenasledujú. Pomedzi to všetko sa musíte aj uhýbať a hľadať si v spleti nepriateľov a projektilov miesto, kde ste aspoň na sekundu v bezpečí.

Je to zaujímavé a v zásade je Quantum: Recharged asi najnáročnejšia hra z celej série, minimálne teda z pohľadu toho, že nemáte ani chvíľku na vydýchnutie. Analógovými páčkami krúžite, uskakujete a snažíte sa čo najdlhšie prežiť. Pomôcť si môžete zrýchlením, prípadne dashom. Ten ale míňa energiu, takže dokážete dashovať možno tak 3x po sebe a potom musíte počkať, kým sa vám energia dobije. Dash v správnom momente ale znamená, že dokážete dobre uzavrieť „kruh“ a naraz tak vtiahnuť obrovskú kopu nepriateľov. Veľmi rýchlo sa to naučíte využívať vo svoj prospech.

Pomôcť si však môžete aj power-upmi, ktorých je v hre niekoľko a krátkodobo vám pomôžu. Môžu zmraziť nepriateľov, môžu ich spomaliť, môžete získať dočasný štít a podobne. Nemá to až taký veľký vplyv, ale môže vám to pomôcť a neraz aj zachrániť život. Taktiež vám dokáže pomôcť a zachrániť život aj spoluhráč, ktorého si ku hre pozvete. Obsahuje totiž lokálnu kooperáciu a dokážete tak po mapách krúžiť spoločne, čo je vždy o niečo väčšia zábava. Kooperácia sa časom postará o to, že ak máte s kým, ku hre sa nakoniec tu a tam vrátite, aby ste si vyzbierali ešte nejaké tie chýbajúce achievementy a podobne.

Kooperačne môžete hrať ako v Arcade režime, tak aj režime misií. Arcade je len o naháňaní čo najvyššieho skóre do online tabuliek, klasická automatová hrateľnosť, kde musíte vydržať čo najviac. Misie sú o niečo zaujímavejšie, sú ich tu desiatky a kážu vám, čo máte robiť a ako máte hrať, pričom sa líšia zostavy nepriateľov a aj ich útočné vzorce. Problémom je, že oproti iným Recharged hrám sú misie pomerne bez nápadu – zničte všetkých nepriateľov, zničte všetkých nepriateľov v časovom limite a tak. Je to škoda, lebo to časom upadne do stereotypu, aj keď poriadna výzva vás pri hraní udrží. Ale staršie Recharged hry boli oveľa pestrejšie a variabilnejšie.

Graficky je to už v štandarde Recharged hier, kde hra napodobňuje pôvodnú vektorovú grafiku, ale má jasne moderný nádych, ktorý je doplnený neónovými efektmi. Opäť to občas môže pôsobiť trochu prehnane, ale tu sa v tom všetkom nestratíte. Hra je bleskovo rýchla a plynulá. Rovnako ako v iných hrách v rámci série aj tu hudbu pripravila skladateľka Megan McDuffee, takže hra ponúka chytľavé synťákové melódie, ktoré sa dynamicky menia podľa toho, ako hráte. Ku hre to sadne a to ako z hľadiska konceptu, tak aj hľadiska vizuálneho spracovania. Toto je niche, ktorý v Atari naozaj pekne trafili a ťažia z toho všetky tieto hry.

V porovnaní so svojimi predchodcami pôsobí Quantum: Recharged trochu ako chudobný príbuzný. Základný koncept je na dnešok už jednoducho príliš simplexný a aj keď autori priniesli niekoľko zmien a noviniek, jednoducho to nestačí. Toto je hra o jednej jedinej mechanike, ktorú opakujete dookola. Drží vás pri hraní síce slušná úroveň výzvy, prípadne aj kooperácia, ale rozhodne nie variabilita. Veľmi skoro hra spadne do stereotypu a aj keď je cena veľmi sympatická, chceli by ste za ňu niečo trochu pestrejšie.