ALAN WAKE 2 |
ALAN WAKE 2 |
Musím sa priznať, že patrím medzi hráčov, ktorým prvý Alan Wake vyhovoval taký, aký bol. Respektíve tak, ako skončil. Nechcel som pokračovanie. Nie všetko musí mať pokračovanie, navyše koniec prvej hry bol perfektný. Nemusíme vždy dostať happyend, čím je koniec zaujímavejší, tým väčší dopad môže mať na hráča. A happyend už naozaj nie je veľmi zaujímavý koncept. V hororových príbehoch existujú monštrá a obete. Ak v nich je aj hrdina, ku koncu sa dokáže dopracovať len za cenu veľkej obety. Toto je žánrový tróp, ktorý poznáme už dlho a práve týmto Alan Wake vynikal. Teraz tu ale máme dvojku a Sam Lake spolu s celým tímom Remedy mali pred sebou obrovskú výzvu – ak už nie prekonať sa, tak aspoň dorovnať kvality prvej časti.
Asi ste si už podľa hodnotenia hore domysleli, že sa im to podarilo a Alan Wake 2 je výnimočným herným počinom. Ja sa vám teraz pokúsim vysvetliť, čím vlastne vyčnieva nielen nad žánrovými kolegami. Na pokračovanie sme čakali dlhých trinásť rokov a niet pochýb o tom, že na nej v Remedy začali pracovať hneď po jednotke, aj keď sa reálna produkcia spustila až oveľa neskôr. To je poriadne dlhá doba na to, aby nápady dozreli, autori ich mohli vypilovať do dokonalosti, vybrúsiť svoj diamant a potom to už len všetko dokopy spojiť v diele, ktoré fenomenálne pracuje s hrou ako médiom, hrou ako formou umenia.
To, čo Alan Wake 2 odlišuje od ostatných hier, je jednoznačne scenár. Nie som si istý, kedy som naposledy som hral hru, ktorá by mala takýto komplexný scenár, dokonale vypointovaný a vrstvený príbeh, skvele napísané postavy. Kedy naposledy som hral hru, ktorá dokáže hráča držať v napätí aj neistote. Pri ktorej konci si poviete, že čo to všetko vlastne bolo. Hru, nad ktorou chcete uvažovať, chcete objavovať jej jednotlivé významy, chcete si ju možno hneď rozohrať znova, aby ste objavili príbehové vlákna, ktoré vám predtým ušli, prípadne len si užijete to, že tentoraz už pochopíte, čo jednotlivé náznaky znamenajú. Hra skvele pracuje s tým, ako naznačuje veci, ktoré sa stanú. Alebo možno nie.
Alan Wake 2 je spletitý príbeh fiktívneho sveta. Ako veľmi fiktívneho? To je otázka, ktorú si budete klásť možno aj nejakých 20 hodín, ktoré s hrou strávite. Prvá časť v porovnaní s druhou pôsobí ako veľmi jednoduchý príbeh. Tu sa prelínajú reality a časové roviny spôsobom, ktorý vás polapí do špirály, z ktorej sa nevymaníte až do momentu, kedy sa spustia záverečné titulky. A vlastne ani po tom, keďže možno si tu autori nechali aj nejaké prekvapenie po nich. Naozaj vás celú dobu hra drží v neistote, ktorú si ale budete krásne užívať. Prekvapení je tu viac ako vo všetkých ostatných tohtoročných blockbusteroch dokopy a možno si ani neviete predstaviť, aké osviežujúce je hrať takto inteligentne a dobre napísanú hru.
Alan Wake je späť. Ale vlastne ani nie je. Pred 13 rokmi ho pohltila temná sila a skončil na mieste zvanom Dark Place. Z hry Control vieme, že sa odtiaľ snažil dostať von a pomaly sa mu to začalo dariť. Teraz je len na vás, aby ste ho odtiaľ dostali. Teda nie iba na vás, dvojka totiž prichádza s dvomi hrateľnými postavami. Druhou hrateľnou postavou je agentka FBI Saga Anderson. Netradičné meno so sebou prináša netradičnú históriu, ale ak ste fanúšikmi Remedy, viete, že Sam Lake obľubuje vrstevnaté a komplikované postavy. Tá prichádza do Bright Falls riešiť rituálne vraždy a po boku jej stojí partner Alex Casey. Meno, ktoré dobre poznáte. Tvár, ktorú poznáte ešte lepšie.
Aj tak, prvá tvár, ktorú v hre vidíte, nie je Alan a ani Saga. Vlastne ako prvú nevidíte tvár, ale zadok. Veľmi sa mi páči, ako tým hra stanovuje atmosféru na ďalších 20 hodín. Dvojka je horor, plnokrvný survival horor, kde si muníciu budete vážiť, svetlo vám aspoň na chvíľu prinesie pokoj do duše a akcia je neraz skôr v úzadí, aby mohla vyniknúť atmosféra a príbeh. Zároveň sa ale nebojí byť dosť podivná. Nie je to len holý zadok v úvode, ale mnoho momentov, ktoré vás pri hraní čakajú. Alebo aj mestečko Bright Falls, ktoré v prvej hre pôsobilo realisticky, ale tu už je celé podivné s veľkou fínskou menšinou a bizarnými postavičkami. Ale toto máme radi. Toto sa nesie v najlepšej tradícii Lyncha a iných autorov.
Je mnoho vecí, ktoré robia z hry veľmi komplexný príbeh, ktorý budete len pomaly rozpletať. Prvým je kvalitný scenár, ktorý je naozaj skvelý, necháva vyniknúť postavy, prináša iné žánrové prvky (napríklad noir, ktorý vás nechá spomínať na Max Payne sériu) a požičiava si to najlepšie aj z iných foriem umenia – film, kniha, dokonca videoklip. Hra je napísaná ako dobrá a pútavá kniha, od ktorej sa neviete odtrhnúť. Hra rozpráva príbeh formou filmových scén, ktoré plynulo prechádzajú z filmu do hernej grafiky a späť. Herci sú skvelí. Dokonca aj neherci a Sam Lake si svoje úlohy užíva a vy si budete užívať jeho. No a videoklip? V jednom si zahráte, respektíve sa ním prejdete. Bludisko z Control tu Remedy posunuli ešte o úroveň vyššie.
Druhým je fakt, ako hra svoj príbeh rozpráva. Naozaj sa tu toho prelína veľa a musíte zapojiť hlavu, aby ste si príbeh upratali. Respektíve ho interpretovali. Dve hrateľné postavy, niekoľko realít, rôzne časové roviny – nie je jednoduché to stráviť, ale bude vás baviť to, ako sa bude toto klbko tajomstiev pred vami rozpletať. Rozhodne tu nemôžete tvrdiť, že niečo je také, ako sa na prvý pohľad zdá. V určitých častiach hra sama určuje, kedy hráte za Alana a kedy za Sagu. Vo veľkej časti hry si ale sami môžete prepnúť postavy podľa toho, ako to teraz cítite. Nielenže sa za nich hrá trochu rozdielne, ale hlavne ako hráč k nim máte iný vzťah. Rýchlo si všimnete, že nie všetko sa deje tak, ako ste si mysleli. Respektíve vtedy a tam. Kto je kto, čo je čo, kedy je kedy, kde je kde. To sú veci, ktoré vás budú zaujímať.
No a potom je tu celkový príbehový rámec. Už prvá hra stanovila obrovskú porciu toho, z čoho dvojka vychádza. Máme tu nejaké sumarizujúce videá a podobné veci, ale dvojka vám nedá zmysel bez toho, aby ste hrali jednotku. To je však len časť príbehového rámca. Zdá sa, že Remedy vo veľkom stavia na Control a práve toto bude séria, ktorá zastreší všetko ostatné. Aj Alan Wake 2 je teda súčasťou rovnakého univerza, čo pre hráčov pravdepodobne nebude prekvapenie. Prekvapením však môže byť, v akej veľkej miere tu zúročíte znalosť hry Control. FBC tu má obrovskú rolu (uvidíme, či v expanziách nebude ešte väčšia) a narazíte aj na niekoľko známych tvárí, z ktorých hlavne jedna unikátna naozaj poteší a nenecháte si ujsť možnosť ani jedného dialógu s ňou.
Ak ste hrali prvú časť, základ hrateľnosti poznáte. V Bright Falls niektorých obyvateľov opäť pohltila temnota, čo znamená, že musíte tasiť nielen zbraň, ale hlavne baterku. Ani najsilnejšia brokovnica nepriateľom nič nespraví, ak z nich najskôr baterkou nevyženiete temnotu. Až potom môžete využiť pištoľ, revolver, brokovnicu, kušu alebo iné zbrane. Svetlo je celkovo vec, ktorá vám v hre veľmi pomôže. Znamená bezpečný prístav, kde si aspoň na chvíľu môžete vydýchnuť. Svetlicami a oslepujúcimi granátmi sa zase zachránite aj pred viacerými nepriateľmi naraz. V Dark Place navyše bojujete aj proti tieňom. Ale nemusíte, vo svetle sa dokážu rozplynúť, dokážete ich aj obchádzať.
Celkovo sa ale hra spomalila, stemnila, sťažila. Príklon k survival hororu jej pristane a budete si užívať aj to, že je pomalšia a nie až taká akčná. Úprimne, za prvú hodinu a niečo som zastrelil možno troch nepriateľov a dva vlky a to je super. Nepriateľov je menej, bossovia sú silnejší a munícia je neraz vzácna. Minimálne tá lepšia. Zostanú vám síce šípy do kuše, ale tá sa nabíja tak žalostne pomaly, že sa jej budete vyhýbať, ak to nebude nutné. Ale aj to patrí k žánru. Rovnako budete musieť manažovať svoj inventár, lebo sa vám tam nevojdú zbrane, munícia aj lekárničky či iné veci. Časom začnú pribúdať aj obskurnejší nepriatelia, ktorí vám zavaria o niečo viac, takže sa oplatí pri hraní hýbať nielen spúšťou, ale aj rozumom.
Hráte za dve postavy a každá funguje trošku inak. Základ je spoločný, ale napríklad Alan a Saga v priebehu hry prídu k rozdielnym zbraniam. A zaujímavé je, že ak nevyriešite niektoré hádanky, k niektorým zbraniam sa ani nedostanete. Chcete brokovnicu? Pohnite hlavou. Saga si navyše vie pomôcť talizmanmi, ktoré ju napríklad ochránia pred nečakanými útokmi. Môže mať naraz ale len tri a aj tie musíte tiež najskôr niekde nájsť. Obe postavy si v priebehu hry tiež vylepšíte. Pri Sage to budú hlavne akčné schopnosti prostredníctvom získaných skúseností. Alan ako spisovateľ zase vládne mocou slova, takže ak v leveloch nájdete skryté slová (špirálové grafiti na stene), ktoré vám dajú možnosť zlepšiť niektorú z viacerých schopností – život, boj, svetlo a podobne.
Obe postavy navyše majú aj trochu iné schopnosti. Saga je výnimočne nadaná vyšetrovateľka a keď má chvíľu pokoja, dokáže sa ponoriť do svojho paláca mysle, kde pracuje na profiloch postáv, spája si indície, aby prišla so závermi v jednotlivých prípadoch a podobne. Je to niečo podobné ako poznáme zo Sherlock Holmes hier. Ale pozor, neponárajte sa tam, keď nie ste v bezpečí. Ponorenie do mysle totiž hru nezapauzuje. Alan je zase spisovateľ, takže keď sa ponorí do svojej mysle, na určitých miestach v rámci Dark Place dostane možnosť prepísať realitu tak, aby mu to pomohlo posunúť sa ďalej, prekonať prekážky, obísť nebezpečenstvo. Obe tieto mechaniky sú ďalšia vec, ktorá vás núti používať hlavu a prinášajú do hranie niečo nové, unikátne a svieže.
Remedy pristúpilo k dizajnu sveta zaujímavým spôsobom. Vlastne je hre súborom niekoľkých čiastočne otvorených prostredí, medzi ktorými prechádzate. Nepredstavujte si to ale ako nejakú rozsiahlu mapu. Skôr je to level plná spletitých lesných cestičiek (napríklad Bright Falls a okolie), z ktorých niektoré nie sú dostupné od začiatku, ale neskôr sa tam dostanete. Ak chcete prejsť do inej lokality, postavy sa tam musia dopraviť autom. Niektoré miesta fungujú na princípe slučiek, s ktorými autori pracujú naozaj umne a vám sa až z toho zatočí hlava. Vytvorili pravidlá toho, ako funguje Dark Place, a neustále sa ich držia. Takže sa ich musíte držať aj vy. Slučky sú tu na to, aby ste sa poučili, aby ste skúšali, aby ste sa otočili a skúsili to inak. Hra neraz vychádza z modernej filozofie, tematizuje napríklad aj Matrix.
Pritom to ale autori aj tak v dostatočnej miere využívajú na to, aby ponúkli dostatok priestoru na skúmanie záhad, tajných miest, skrytých lokalít. Všetko je to plné rôznych hádaniek, ktoré čakajú len na to, aby ste ich vyriešili. Niektoré sú jednoduchšie, iné náročnejšie, je to ale naozaj parádny mix. Ani tu nechýba zbieranie stránok rukopisu a podobné veci, ale tie tu nie sú len do počtu, no výrazne prispievajú k príbehu, miestam a aj postavám. Toto je vedľajší obsah, ktorý vás dokáže pobaviť aj naplniť. Nie plnenie desiatok generických úloh ako vo veľkých open worldoch.
To sú veci, ktoré majú dopad na hru a aj vás z pohľadu hrateľnosti. Ale taktiež je tu obrovské množstvo iných prvkov, ktoré nemajú žiadnu inú úlohu, len vás potešiť, ponúknuť niečo viac, rozšíriť hĺbku tohto už tak bohatého sveta. Easter eggmi autori nešetrili a je ich tu obrovská halda, pričom sú rozsypané po všetkých častiach sveta, skutočného aj fiktívneho. Rozšíria príbeh, pozadie postáv, pobavia. A to nie iba príbeh tejto hry, keďže s ňou sa už dostávame do širokého univerza, kde sa toho zjavne deje veľa, existujú tu rôzne sily s rôznymi motívmi. Mnoho vecí zistíte aj z dialógov, do ktorých sa môžete pustiť s NPC a nemusíte vždy postupovať len po povinných možnostiach.
Alan Wake 2 je veľmi inteligentná hra v mnohých ohľadoch - herný dizajn, hádanky, boje a hlavne príbeh. Tie roky príprav ale pomohli aj s tým, aby tu autori pekne vypointovali každú oblasť, dokonca aj použitie hudby. Tá tu nikdy nie je samoúčelná a nájdete tu pestrú spleť skladieb ako licencovaných, tak tých, ktoré špeciálne pre hru stvoril známy skladateľ Petri Alanko. Budete tu počuť melancholické tematické skladby medzi kapitolami, vrátili sa aj skvelí Poets of The Fall, ktorí tentoraz hrajú hneď niekoľko úloh, respektíve fiktívna kapela Old Gods of Asgard tu má viac významov. Ich hudba je ale stále skvelá a perfektne sa hodí ku hre. Vytvorili niekoľko nových skladieb a možno nie sú také dobré ako Take Control alebo The Poet and the Muse, ale stále sú veľmi dobré.
No a potom tu ešte máme technickú stránku, pýchu štúdia Remedy už dlhé roky, ktorá chce posunúť hry do novej generácie grafického spracovania. Teda hlavne na PC. Hru som recenzoval na PS5 a aj keď tam hra vyzerá dobre (minimálne teda v režime zameranom na kvalitu obrazu), badať, že niektoré veci už konzoly nedávajú, sú zašumené a podobne. Na PC som ale hru videl tiež a tam je to úplne iný level s parádne spracovanými odrazmi a s novými Nvidia technológiami už aj zbavený šumu. Naratív aj preto spočíva v striedaní filmových sekvencií s hernou grafikou, lebo je jednoducho grafika tak dobrá a nepôsobí to rušivo. Podporené je to nielen vyššie spomínanou skvelou hudbou, ale aj vynikajúcimi hereckými výkonmi (kde pri niektorých postavách niekto iný hral postavu a niekto iný ju daboval) a celkovo vynikajúcim zvukovým mixom, ktorý vám v správny moment vždy naženie zimomriavky.
Lenže technická stránka vie byť dvojsečná zbraň a kým na jednej strane nám z nej dokáže padať sánka, na druhej strane vie občas aj pokaziť náladu. Ani Remedy sa, bohužiaľ, nevyhli nejakým nedostatkom. Nie sú to veľké problémy, len drobné glitche a snáď pri vydaní už budú opravené, no zatiaľ tu sú. Napríklad NPC sa pri dialógoch môžu trochu neprirodzene vykrútiť. Najhoršie je zasekávanie, kedy som sa napríklad raz zasekol do dverí v rámci dialógu s jednou NPC v dosť špecifickej situácii, čo si následne vyžiadalo reštart checkpointu. Našťastie, hra je dosť štedrá na automatické ukladanie, prípadne aj bezpečné miesta, kde si môžete sami uložiť hru.
Superlatívmi sa v prípade Alan Wake 2 neoplatí šetriť a každý jeden z nich si hra skutočne zaslúži. Ak by som mal na záver ale vybrať len jednu vec, kvôli ktorej si hra zaslúži vašu pozornosť, je to fenomenálny príbeh. Je to vysoká škola scenáristiky a ukazuje ako pracovať s príbehom v hernej, filmovej aj knižnej podobe. Dokážem ale vybrať aspoň jednu vec, kvôli ktorej by ste do hry nemali ísť? Asi ani nie. Jedine, že od hry čakáte len bezhlavé strieľanie, v tom prípade hra pre vás nie je. Sú tu aj nejaké menšie nedostatky v podobe spomínaných glitchov, ale tých za 20 hodín nájdete pár a zážitok priamo nedokážu pokaziť, niektoré vás možno aj rozosmejú. Ale dúfam, že tu už dlho nebudú.
RECENZIE HRÁČOV |
9.3
TIQER
20.12.2023
Herní vývojári zo spoločnosti Remedy nám po rokoch opäť naservíroval...prečítať celé
|
PC
Xbox Series X|S PS5 Vývoj: Epic / Remedy Štýl: Akčná Adventúra
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|