Ako recenzenti často pomáhame hráčom v rozhodovaní, či investovať svoje peniaze do nových hier a naše názory môžu hráči mnohokrát poznať ešte pred ich vydaním. Keď však recenzujeme hru, na ktorú si milióny hráčov urobili svoj názor už pred pár rokmi, dostávame sa do zvláštnej situácie. Ide totiž o novodobý fenomén remasterov a remakov, kedy už dobre známy videoherný zážitok zabalíme do nového obalu a je potrebné ho znova hodnotiť. Ako pristupovať k takému produktu, ktorý často neprináša nič zásadné, iba obrazne preleští patinu na hre, je nejasné pre hráčov aj kritikov. Rovnakým spôsobom nám chce teraz zamotať hlavu The Last of Us Part II Remastered.

Prvý diel The Last of Us si po enormnom úspechu na PlayStation 3 našiel cestu na PlayStation 4, PlayStation 5 a na PC. Každé vydanie s iným názvom, s rozdielnou cenovkou aj úspechom, no základ bol viac menej rovnaký. Bola to len otázka času, kedy sa na podobnú púť vydá aj pokračovanie The Last of Us Part II. Aj keď mnohí hráči nostalgicky spomínajú na prvý diel ako na najlepšiu hru všetkých čias, v druhej časti dokázali vývojári z Naughty Dog urobiť niekoľko odvážnych krokov, prekročiť svoj tieň a z hľadiska príbehu aj hrateľnosti priniesť jednu z najlepších hier súčasnosti. Do príbehu Ellie a Joela vstúpila ďalšia zásadná postava menom Abby. Tvorcovia okrem narušenia vzťahu medzi fiktívnymi postavami rozhádali aj reálnych hráčov, ktorí sa svojimi názormi oháňali v internetových diskusiách.

Pre tých, ktorí ešte nemajú názor

Pre mnohých hráčov bude remastrovaná verzia ich prvým kontaktom s druhým dielom The Last of Us, možno aj so sériou všeobecne, preto je potrebné hru recenzovať aj s ohľadom na nich. Najmä po úspechu seriálu z dielne HBO môže byť remaster vstupnou bránou aj pre nehráčov. Po vydaní v roku 2020 mohol druhý diel zanechať zvláštnu pachuť nielen kvôli kontroverzným naratívnym rozhodnutiam, ale aj preto, že vyšiel v čase pandémie nového koronavírusu. Post-apokalyptický svet plný monštier, ktoré vznikli šírením hubovej infekcie mozgu medzi ľuďmi, bol až príliš temný v čase, kedy v reálnych nemocniciach zabíjal COVID-19. Tam však temnota nekončila a Naughty Dog nám naservíroval ešte drsnejší, krvavejší a neľútostný zážitok ako v predchádzajúcej hre. 

Štúdio, ktoré je známe svojím až filmárskym prístupom k hrám, dokázalo z naratívneho hľadiska spôsobiť ďalšiu emocionálnu smršť. Na pozadí pandémie vyrozprávalo príbeh o strate ľudskosti, nezmyselnosti pomsty, potrebe dôverovať ľuďom a hľadať svetlo aj za okolností, kedy sa okolo vás šíri iba temnota. Niečo, čo si mnohí hráči nechceli nechať vysvetliť a hru odsúdili ešte pred jej vydaním. Internetoví hrdinovia, ktorí vyhlásili, že hru hrali len do polovice, si mohli sypať popol na hlavu, lebo práve tá druhá polovica dokázala prekročiť svoj tieň, zbaviť sa stereotypu a priniesť zážitok, na aký sme neboli pripravení. Niektorých odradili činy postáv, niektorých to, s kým vo virtuálnom svete žili, a mnohým stačil aj vzhľad postavy ako dôvod sa zbytočne zavzdušňovať a nechať si ujsť tak výnimočný počin.

Kým v prvej polovici hry sme sledovali obľúbenú hrdinku Ellie na jej ceste do Seattlu, aby si vybavila účty so skupinou ľudí patriacich do organizácie Washington Liberation Front, v druhej polovici sme sa dozvedeli, že nič nie je čiernobiele a v koži Abby sme príbeh vnímali optikou niekoho na opačnej strane konfliktu. Váš vzťah k postavám sa v hre mení vďaka veľmi inteligentne a citlivo napísanému príbehu, ktorý namiesto lineárneho rozprávania deja umne využíva retrospektívne prvky aj mnohé menej akčné pasáže určené len na to, aby hráč lepšie pochopil motivácie postáv. Je to lekcia, ako robiť príbeh v hrách pútavo a do hĺbky, ako postupne dávkovať informácie bez toho, aby mal hráč pocit, že je nimi zahltený. Hráč prostredníctvom hrateľnosti akoby prežíval šťastné chvíle aj osobné traumy s postavou a lepšie sa tak dokáže vcítiť do jej kože. Je osviežujúce hrať hru, v ktorej scenáristi napísali príbeh a postavy spôsobom, ktorým nepodceňujú intelekt hráčov a ani sa nesnažia ich citovo vydierať, aby vyvolali dojem. Tvorcovia preverili EQ hráčov a dali nám cennú lekciu, že netreba súdiť, kým sa neocitnete v koži toho druhého.

Aj keď overená hrateľnosť The Last of Us založená na zakrádaní a bojoch s obmedzeným množstvom munície a zdrojov zostáva rovnaká, druhý diel otvára priestor na viacero možností postupu. Na rozdiel od uzavretých lineárnych levelov prvého dielu máte v pokračovaní možnosť k nepriateľom pristupovať alebo sa od nich vzďaľovať na otvorenejšom bojisku a objavovať ho horizontálne aj vertikálne. Je na vás, či sa nepriateľov zbavíte potichu po jednom zakrádaním sa v tieňoch, alebo zvolíte agresívnejší postup. Vďaka možnostiam boja na blízko, vytvárania výbušnín a slušného arzenálu zbraní si každý nájde preferovaný spôsob prejdenia hry. S väčšími nepriateľmi prichádzajú väčšie problémy a budete musieť pri nich prehodnotiť svoju taktiku, pretože zakrádanie na nich neplatí. 

Pre tých, ktorí už názor majú

Ak ste už hru prešli a zaujíma vás, čo vám môže jej remaster ponúknuť naviac, nie je toho zas až tak veľa. Z vizuálneho hľadiska sa totiž o hre nedá povedať, že by za 3,5 roka veľmi zostarla a rozdiel by bol tak markantný. Na PlayStation 5 môžete rátať s natívnym výstupom v rozlíšení 4K v režime Fidelity a v Performance režime je rozlíšenie 1440p upscalované na 4K. Na televízoroch podporujúcich VRR môžete využiť odomknutý framerate. Hra pôsobí o niečo ostrejšie vďaka lepšej dohľadnosti vzdialených prvkov a textúry vo vyššom rozlíšení pridávajú detaily, ktoré si všimnete napríklad na snehu či tráve. Zlepšila sa aj kvalita tieňov a animácií, no váš zážitok z hry bude o niečo intenzívnejší skôr vďaka inej devíze PS5, ktorou je DualSense ovládač. Haptická odozva vám dá pocítiť rozdiel v streľbe z rôznych zbraní, zintenzívni údery od nepriateľov a dokonca dodá atmosféru pri padajúcich kvapkách dažďa v upršanom Seattle. Po zvukovej stránke sa nič nezmenilo a minimalistický soundtrack s chytľavými melódiami na strunových nástrojoch dopĺňa inak ťaživé ticho narúšané zvukmi nakazených.

Najhodnotnejším prídavkom v The Last of Us Part II Remastered je nový roguelike režim Niet návratu. Ten vás postaví pred reťaz výziev, ktoré sa odohrávajú na rôznych mapách s rôznymi typmi nepriateľov, ktorí prichádzajú vo vlnách. Pri stretnutí s nepriateľmi ide buď o Útok, kedy musíte zabiť tri vlny nepriateľov, alebo je to režim Korisť, kedy vám stačí prežiť vlny nepriateľov behom určitého časového úseku. Po každom stretnutí sa vrátite na svoju základňu, za získané zdroje nakúpite zbrane či vylepšenia a ide sa na ďalšie strety, ktoré na konci vyvrcholia súbojom s bossom. Na začiatku je tento režim hrateľný len za Ellie a Abby, ale dokážete si odomknúť ďalších osem postáv, pričom každá z nich ponúka iný set schopností. Ellie sa hodí na zakrádanie, Abby na strety na blízko, Dina vytvára výbušniny, Lev si najlepšie poradí s lukom a šípmi. Čím viac budete režim hrať, tým viac toho odomknete. V niektorých výzvach vám pomôžu spojenci riadení AI.

Možností, ako si tento režim spestriť a prispôsobiť, je nekonečno vďaka množstvu modov. Ak neznášate Clickerov, stačí ich v režime vlastnej výzvy vypnúť. Viete si situáciu sťažiť nepriateľmi, ktorí po smrti vybuchujú, viete ovplyvniť ich odolnosť, zapnúť si oživovanie po každom vašom údere, hustú hmlu, toxický dážď či aktivovať rôzne grafické filtre. Počas stretnutí sa objavujú gambity. Ide o výzvy, ktoré vám za odmenu ponúknu muníciu či zdravie. Pred vami sa môžu zjaviť aj mŕtve schránky, ktoré vyžadujú uloženie určitého predmetu a po splnení zásielky vás bude v úkryte čakať odmena v podobe zbrane či receptu. V režime Záseku musíte so svojím spojencom odolať vlne nakazených a pripraviť si obranu. Ak spojenec zomrie, výzvu prehráte. V režime Obsadenia nepriatelia strážia trezor so zásobami a po vypršaní časovača sa uzamkne. Svoje schopnosti si môžete porovnať aj s inými hráčmi v dennej výzve, ktorá je vždy na 24 hodín dostupná pre všetkých hráčov, aby sa ju pokúsili zdolať.

Pribudla aj voľná hra na gitaru, od ktorej však neočakávajte žiadny Guitar Hero, ale skôr možnosť zabrnkať si podľa seba na rôznych strunových nástrojoch vďaka dotykovej ploche DualSense. Nedá sa povedať, že by išlo o funkciu, ktorá by vás zabavila na ďalšie hodiny. Ak vás však baví pohľad do zákulisia, môžete si zapnúť komentáre tvorcov a dovolia vám nahliadnuť aj do dizajnu levelov, ktoré sa však nedostali do finálnej verzie hry. Ide o tri krátke pasáže v pre-alfa verzii, ktoré si môžete prejsť a sami zhodnotiť, či si zaslúžili vystrihnúť. Podľa tvorcov zbytočne komplikovali situáciu alebo kazili tempo rozprávania hry. Rovnako si viete odomknúť grafické návrhy postáv a prostredí v hre a nemôžu chýbať ani modely postáv a nové skiny pre postavy. Všetko je dostupné na odomknutie prostredníctvom hernej meny, ktorú získavate za progres v príbehu a režime Niet návratu.

The Last of Us Part II Remastered nie je zásadným titulom, ktorý si musíte kúpiť, ak ste hru raz prešli. Najväčšiu hodnotu bude mať skôr pre čerstvých majiteľov PS5, možno novej zoštíhlenej verzie, ktorí predtým príbeh neokúsili. Ak však už máte hru v knižnici, za pár eur môže byť zábavným dodatkom k hre vďaka novému roguelike režimu. Objektívne nemôžem hráčov vyslovene odradiť od The Last of Us Part II Remastered, pretože stále ide o mimoriadne kvalitný titul, ktorý si zaslúži vašu pozornosť, no tvorcovia si ho chcú obhájiť s novou cenovkou. Z morálneho hľadiska tu pre mňa nastáva problém. S touto praktikou remastrovania, remakovania a portovania s minimálnym úsilím tu vzniká istý nebezpečný precedens. A to, že je v poriadku hráčov skasírovať za ten istý produkt hneď niekoľkokrát, aj keď je pridaná hodnota minimálna, pretože stačí mať len silnú značku. Teraz je už len na vás hráčoch, aby ste rozhodli, či to budete ďalej podporovať.