Čo nás baví na hrách?

K hrám som sa dostal už dosť dávno, aj keď začínal som s hrou ako je Max Payne 2 a GTA 3. Aké však bolo pre mňa prekvapenie keď som prvý raz hral nejakú hru? Bolo to jednoducho perfektné, mať osud hrdinu ktorého ovládate plne vo svojich rukách bol pre mňa neskutočne emotívny a jedinečný zážitok na ktorý sa odo dňa čo som prvý raz zapol hru stále teším a spomínam naň. A ešte väčším zážitkom bolo keď som prešiel celú hru po napínavom búšení do tlačidiel a myšky. Správny hráč vie čo tým myslím.

Čo nás však stále núti vracať sa ku hrám? Nuž, je to dychtivosť a túžba po poznaní nového príbehu, nových osudov postavičiek ktoré budeme mať vo svojich rukách. je to túžba stále okúsiť čosi nové a stále poznávať nové príbehy a zotrvávať s hrdinami pri ich ťažkých chvíľach v príbehu a dopracovať sa až k zdarnému koncu príbehu aby sme konečne rozuzlili zápletku toho a onoho titulu. Takýto pocit som mal prvý raz keď som začal hrať hru Warcraft III. Zo začiatku úžasná CGI animácia pri ktorej mi behal mráz po chrbte ma nevýslovne uchvátila a tešil som sa na úskalia príbehu a mohutný boj proti desivým Démonom plamennej légie. Prežíval som s orkom Thrallom, jeho priateľom Gromom či ľudským princom Arthasom úžasné dobrodružstvo, prepad Arthasa do osídiel zla, boj o pretrvanie zeme a mnoho ďalších úžasných chvíľ dopĺňaných stále lepšími CGI animáciami pri ktorých mi ešte teraz behá mráz po chrbte keď počujem búranie Dalaranu a vidím obrovské veže padať do prachu a tieňu zeme.

Po tejto veľkolepej príbehovej výprave som však zistil že nie všetky príbehy v hrách sú dobré, emotívne a že nie všetky hry ma stále ťahajú k obrazovke aby som pri nich presedel množstvo času. Niektoré hry sa skrátka nepodaria a viete si predstaviť že by ste hrali hru ktorá má síce úžasnú hudbu no ťažkopádne ovládanie a priam hrateľnosť na bod mrazu a nuda sa tiahne už od prvej minúty do závratných výšok? Určite nie, a to je aj dôvod prečo si vyberáme hry, nehrajeme všetko čo nám príde pod ruky a máme možnosť výberu toho čo sa nám páči a dychtíme po úžasných zážitkoch dopĺňaných bossmi a hudbou a grafikou blížiacou sa realite. Výber hry je ale len malá časť toho na čo pozeráme pred hraním. Tešíme sa totiž na to ako stlačíme tlačidlo v menu Load Game alebo Start Game, keď ešte nevieme o čom hra bude, ako skončí príbeh a čo sa stane. A potom keď to zistíme tak nás stále hra ťahá k monitorom prežívať tie okamihy zvratov v príbehu ešte raz a ešte raz pomôcť hrdinom v hre premôcť zlo či oslobodiť krajinu spod temných okov zla.

Niekto však vyhľadáva hry nielen pre tieto zážitky, páči sa nám hudba. Radi počúvame čosi pri čom nám behá mráz po chrbte a máme pocit že sme v nebi. Veď predsa, nie je nič lepšie ako si po ťažkom dni sadnúť aspoň na chvíľu k počítaču alebo konzole a započúvať sa do nesmrteľných melódií našej obľúbenej hry a prežívať obrovský boj dopĺňaný takou skladbou ktorú máme radi ako napr. v Gears Of War - začína invázia na územie nepriateľa, posledný príhovor pred posledným útokom ktorý rozhodne o tom či ľudstvo vymrie alebo nie, ktorý rozhodne či ľudstvo zostane nažive a či bude môcť ešte vidieť krásy sveta a nie len vojnu a krv a krik. A do tohto emotívneho a až skoro smutného a úžasného príhovoru a popudzovaniu do boja hraje úžasná hudba a vojaci, či prostý ľudia sa tešia a volajú na slávu ľudského národa, že sa neboja smrti ale veria aj v to že zažijú doby mieru a pokoja. To je skrátka nezabudnuteľný zážitok ktorý chceme neustále zažívať v hrách a preto hrajeme to čo nás baví a čo vieme že je úžasným a jedinečným bojom dobra proti temnote zla.

A čo ak máme radi hry kvôli hodom, nie normálnym ale grafickým, niekto má najradšej na hre hlavne to keď si mám možnosť v menu všetky detaily nastaviť naplno a zapnúť si hru a vychutnávať si tie úžasne dokrčené tričká postáv, či skvele vymodelované objekty a sledovať nádheru grafiky, napr. v Assassins Creed - nič predsa nie je pre hráčsku grafickú dušu krajšie ako keď vidí v pohybe prekrásnu krajinku lemovanú plamami, skalami, sem tam nejakou dedinkou ako sú krásne v svite slnka a tieňoch stromov. A ešte úžasnejšie je vidieť tú nádheru v meste Damask kde v nás hneď odtiene oranžovej prebudia silné teplo a hneď si dáme dole mikinu či tričko alebo keď nás v Acre jeho temné odtiene natoľko sparalyzujú chladom že pustíme radiátor na plno. Grafika skrátka vo výraznej miere prispieva k tomu ako prežívame potom samotnú hrateľnosť, hudbu či príbeh a aj ona nás na hrách baví.

Príbeh, hudba a grafika, nútiaci faktor k hraniu - ďalší z vecí ktorý nám pomáha či skôr nás dokopáva k ďalšiemu hraniu, pretože poznáte to, začnete hrať nejakú hru, opíšem to na príklade hry Dead Space. Začínate na palube lodi ktorou sa veziete do útrob vesmíru a idete skontrolovať plavidlo USG Ishimura ktoré sa nehlási a stratili ste s ním spojenie. Čosi sa pokazí a vy havarujete vo vnútri USG. Začína zbesilý boj proti monštrám o ktorých neviete čo sú zač ani skadiaľ sa vzali, viete iba jediné - sú hladné a strašia vás, prekvapujú vás všade tam kde by ste to nečakali - zažívate studený pot a chlad do morku kostí od strachu ktorý zažívate. A stále len hráte a hráte a neuvedomujete si že ste za monitorom už dobré 4 hodiny a vám sa zdá ako by ste pri ňom boli iba dva minúty. Neradi sa s ním lúčite a nemôžete sa dočkať kedy sa opäť dostanete k svojmu milovanému monitoru aby ste opäť zažili ten skvelý pocit že vás to hranie a strach baví a tiež tá nutnosť rozmýšľať a premyslieť si všetko čo urobíte - napr. vezmem si tú lekárničku? Mám použiť tie drahocenné náboje? Môžeme predať tieto náboje? Neoľutujem vrazenie energetického uzla do vylepšenia zdravia môjho obleku? Sú to skrátka veci ktoré aj keď sú pre hráča ťažké ale majú v sebe neuveriteľný pocit a zábavy a pohody z toho že sedíte v teplom kresle a v noci a hrajete a bojíte sa všetkého čo môže číhať za rohom a rozmýšľate nie o tom čo bude zajtra, čo sa stane, čo máte urobiť ale o tom čo si vylepšíte kedy zasa budete mať možnosť sadnúť si k monitoru a kedy sa vám podarí nazbierať dostatočný počet peňazí na kúpenie novej zbrane či výzbroje. To je tá pravá hrateľnosť - a znovuhrateľnosť zrejme vysvetľovať nemusím. Práve hrateľnosť zaváži najviac na kvalite hry. A práve tá baví najviac hráča na hrách a práve ona je tým dôvodom prečo meškáme či už do školy alebo do práce a vám je jedno či poviete šéfovi alebo učiteľke: "Hral som skvelú hru," Veď pre vás je hlavné to že ste si tú hru zahrali a nepredstaviteľne sa vám vlečie čas a keď sa dostanete domov, kašlete na obed či večeru ale idete k monitoru alebo telke zahrať si to čo si váš organizmus žiada. Skrátka, hrateľnosť je tak motivujúca a tak nás hráčov baví na hrách že je skrátka pre nás hra na neurčitý čas až neobyčajne silnou drogou ktorá sa nedá liečiť.

Tak, a to je asi všetko o čo som sa s vami chcel podeliť, len o moje pocity aké prežívam pri hraní. O to ako rád hrám hru ktorá ma naozaj baví a je zábavná. Jednoducho som chcel ukázať hráčom a hráčkam čo nás baví na hrách, a čo mňa baví na hrách. Ak si tento článok prečítate tak ho prosím okomentujte.