Need for Speed (klasická éra)

Nielen fanúšikovia rýchlych áut a zbesilých pretekov sa stretli  s pojmom Need for Speed, ale aj tý ktorý plechové tátoše veľmi nemusia, musia poznať túto značku. Jeden z ťahúňov Ealectronic Arts a značka, od ktorej sa vždy veľa sľubovalo a očakávalo len to najlepšie zo sveta pretekov a motoringu. Poďme si trocha oživiť spomienky a pripomenúť si staršie, ale aj novšie diely tejto legendy.

Málokto by si uvedomil to, že prvý diel NFS sme mali možnosť hrať  už v polovici 90tych rokov. Od vtedy ubehlo už 16 či 17 rokov a táto značka stále prežíva ešte aj dodnes. Možno už niesú  v takej podobe, na ktorú máme tie najkrašie spomienky, možno to už niesú tie pravé, orechové Need for Speedy, ktorých nové a nové diely prinášali radosť hráčom a extázu fanatikom áut. No s tým sa už raz musíme zmieriť.

The Need for Speed (1994-5):

Kto si ešte pametá tento diel ruku hore? Možno teraz nedvihlo veľa z Vás ruku hore. Totiž  málokto z dnešnej generácie hráčov sa môže pochváliť tým, že hrávalo hry ešte pod DOSom. Aj tento NFS vyšiel pôvodne pre DOS, PS1, SEGA Saturn a istú japonskú konzolu 3DO (o ktorej som mimochom ešte nikdy nepočul). Osobne sa priznávam, bez mučenia, že som vyrástol na dieloch ako NFS:Hot Pursuit a NFS: High Stakes. No krása týchto dielov ma prinútila nahliadnúť trocha do histórie a pozrieť sa na zúbok aj starším dielom. Prvý krát som sa s touto značkou stretol u kamaráta ešte na nejakom starom PC ktorý mohol mať tak 100mhz, tipnem si že tak 4-8mb ramky a boh vie akú grafickú kartu to mohlo mať. Ale technické parametry PC ma vôbec nezaujali tak, ako mašiny na obrazovke. Ach krásne časy to boli a krásne zabitý čas pred touto hrou. Tu som sa stretol s týmto fenoménom, ktorý obsahoval až deviäť rôznýchi áut a to: Lamborghini Diablo, Ferrari 512TR, Dodge Viper, Chevy Corvetta , Porsche 911, Honda Acura, Toyota Supra a Mazda RX-7 a posledné auto bol skrytý bonus v podobe Warriora. Dnes sme už zvyknutý, že pri tejto značke je možné montovanie rôznych spoilerov, karbónových kapôt, chrómových kolies, svetlometov od výmyslu sveta, výfukov od desiatok rôznych firiem orientujúcich sa na tuning.  Lenže u tohoto deduška sa na autách nedal zmeniť ani len lak, nehovoriac o iných veciach. Ale tak či onak, vo svojej dobe to bola neprekonateľná racingovka, kde ste týchto deväť strojov mohli prehnať až po siedmych rôznych tratiach. Zabudnite na akési okruhy, tu sa jazdilo na ostro, v premávke z bodu A do bodu B. Pričom bolo dosť cool niečo čo inde asi ani nebola možnosť zazrieť, a to  že počas preteku sa na Vás mohli zavesiť policajti, ak ste okolonich preleteli dostatočne vysokou rýchlosťou. A treba povedať, že jazdiť z fízlami za zadkom nieje žiaden med lízať. A ak sa im už nakoniec aj podarilo dostať pretekára, tak mohol dostať tri pokuty a potom nasledovalo zatknutie.  Vtedy keď tento klenot výšiel, očaril asi každého kto mal nejakú konzolu, na ktorej sa dali hrať hry. Perfektný výber áut, pekné trate, svižné tempo, dobre namixovaný arkádový štýl jazdy, možnosť pozrieť si replaye a tie aj uložiť, možnosť meniť kamery a dokonca aj jazdiť priamo z kokpitu jazdca, pričom sa aj točil volant. No čo viac si priať? Dokumentuje to aj výrok istého recenzenta z GameSpotu, Jima Varnera, ktorý napísal: Need for Speed je druhá najlepšia vec, ktorú môžete mať, ak ste vyhrali 200,000$ v lotérií. Neskôr v roku 1996 vyšla ešte špeciálna edícia, ktorá bola dokonca na PC CD-ROM a obsahovala predošlú DOS verziu a už aj novú win95 verziu, ktorá na neuverenie podporovala, čosi také ako directX 2  a ešte čosi oveľa lepšie a to TCP/IP sieťovú podporu. Aby toho nebolo málo, tak EA Canada pridali k tomuto balíku aj dve nové trate: TRANSTROPOLIS a BURNT SIENNA. Čo viac dodať ? Škoda, že vtedy keď som túto gamesu hral, som nebol starší, aby som si uvedomil, akú historickú chviľu a hru, ktorá sa zapíše medzi „GAMEGOD“ hry preživam.  

Need for Speed II (1997):

Potreba pre rýchlosť núdzu o fanúšikov nemala. Tak prečo ľuďom a v neposlednom rade aj sebe, nedopriať viac? Druhý diel na seba nenechal dĺho čakať. Hneď na druhý rok, po vydaní špeciálnej edície pre prvý diel vypukla epidémia okolo NFS2. Tentokrát si značka predošlým dielom urobila dobré meno a reklamu vo svete a tak druhý diel chcel vlastniť každý, dokonca aj nefanúšikovia tejto série to skúsiť museli. A ak nie, tak prišli o super zážitok z hry. Druhý NFS stavial na základoch jednotky a ešte zlepšil to, čo robilo NFS takou výbornou hrou. Tentokrát, sa v hre objavili aj nové módy pretekov. Prvým bol obyčajný Single Race, následoval turnaj a posledným módom bol Knockout race. V KO race jednoducho vždy posledný jazdec v kole vypadáva a preteky preňho končia.  Single race je obyčajný závod, kde sa hráč mohol zoznámiť s traťami (teraz už s okruhmi), ktorých bolo šesť, mohol si osvojiť model jazdy a skúsiť niektoré z aút. Tých malo NFS2 v garáž celkomi osem, a tvorili ich prevažne luxusné a do istej miery aj exotické autá. Mohli sme si zajazdiť v McLarene F1, Ferrari F50, Forde GT90, Jaguáry XJ220, Lotuse GT1 a Lotuse Esprit V8, Lamborghini Cala a posledný kus je Isladera Commendatore  112i. No a turnaj bol pretek, kde súťažili všetké autá štýlom KO postupne po všetkých okruhoch a až po víťazstve v tomto móde sa sprístupnil mód KO race. NFS2 ponúkala možnosť zmerať si sily aj cez MP. Až osem hráčov si mohlo zajazdiť cez LAN sieť,  cez modem, alebo cez serial connection. No a posledná možnosť bola nabiť kamaráta cez split-screen. Poprvý krát sa pri tejto značke objavuje možnosť zvoliť si typ jazdného modelu. Na výber boli dve: arcade a simulation. Arkáda sa snažila vyhovieť ľuďom, ktorý neboli až tak zručný ako tý, ktorým vyhovovala simúlácia, ktorá sa snažila vniesť aspoň kúsok reality do hry a sťažila tak hru. Zaujímavosťou tejto časti je takzvaná FMV featúra, čo predstavuje Full Motion Video.  FMV sa objavila v 90tych rokov pri hrách, ktoré už boli vydávané na CD-ROM, ak som správne pochopil tak táto vecička dokázala  ukázať, v tomto prípade auto, z 360° pohľadu bez toho, aby muselo byť ručne animované. Je to niečo ako natočenie videa a pretiahnutie textúrami (ak sa mýlim, tak sa dopredu ospravedlňujem. Chyba mohla vzniknúť keď som to prekladal z EN). Takže ste si auto mohli pozrieť z každej strany a ešte aj interiéru. Ďalej sa tu objavila možnosť, že po zadaí istých cheatov, ste si mohli zajazdiť aj v autách, ktoré tvorili premávku. Takže sme si mohli sadnúť za volant VW Beetle, Variant, BMW 530i, Mercedes-Benz a iné. Hudobný sprievod hry tvorili prevažne rockové a techno skladby. Ďalej tu bolá tzv interaktívna hudba. Tá mohla byť po rozhodnutí hráča zapnutá, vypnutá. Po zapnutí  reagovala zmenou hudby, napríklad ak ste šli pomaly, veľmi rýchlo, reagovala na zrážku atď. NFS2 bola výbornou hrou vďaka celkovo dobrému zážitku z pretekov, ľahkej inštalácií a perfektnému spracovaniu interfacu a hudby. Prednosťami hry bola ešte grafická stránka, ktorá bola báječná vďaka hladkým animáciám, bohatej škále farieb a umeniu pre detajl. Týka sa to hlavne áut. No a naproti tomu, hre bola vytýkaná prílišná ľahkosť a menšia realistickosť ako u predchodcu. Aj druhý diel sa dočkal špeciálnej edície (ďalej SE). Tá prišla na konci roku 1997 pre US a na začiatku 1998 pre EU a Japonsko. Tak ako aj predošlá SE aj táto priniesla novú trať, a až sedem nových áut,  štyri plus tri v podobe bonusových. Novinkou bol aj nový jazdný model, nazvaný wild alebo divoký. V tejto dobe ľudia šaleli za 3Dfx Voodoo kartami a toto si uvedomili aj EA Canada a zareagovali. SE priniesla už aj podporu 3DFX hardwarových akcelerátorov a opäť tak zlepšila predajné čisla NFS. Podpora 3Dfx pridala do hry také novinky v oblasti grafiky ako odrazy, lepšie spracované podnebie a počasie, zlepšená hmla, dokonca bolo podoporované aj tieňovanie a tiene. Tieto vylepšenia ste v štandartnej softwarovej verzii NFS2 nájsť nemohli.  

Need for Speed III: Hot Pursuit (1998):

Nie dlho na seba nechalo čakať ďalšie pokračovanie. A to už hneď na druhý rok.  Tentokrát už NFS dostalo aj podnázov Hot Pursuit a je jasné, že tentokrát sa okrem pretekov trocha rozšíria možnosti polície na viac, než len na obyčajnú prítomnosť. NFS3 sa teraz doznala trocha väčších – menších zmien. Hra bola rozdelená na dve časti. Tú prvu tvorili klasické preteky ala NFS 1 a 2, a tú druhú Hot Pursuit alebo aj naháňanie pretekárov v aute polície. Samozrejme v úlohe strážcu zákona mal hráč za úlohu dolapiť všetkých šesť pretekárov. Na výber boli všetký autá dostupné pre pretek, len boli v policajnom prevedení. No a po dokončení Hot pursuit módu, tj. dolapení všetkých pretekárov na všetkých tratiach sa sprístupnili aj ďalšie, sportové verzie policajných vozov. Opäť sú prítomné aj štandardné  módy ako preteky, turnaj atď. Turnaj prebiehal ako pri NFS2, teda štýlom KO, kde každý okruh sa jazdil na dve kolá pričom posledný jazdec bol eliminovaný zo štartového poľa. Trate sú pekne navrhnuté a aj dostatočne odlišné a atraktívne. Zajazdiť si možno v divokom púštnom kaňone, milých malých dedinkách a vidieku  až sa dostaneme na zasnežené a mrazivé kopce a pohoria. NFS v 90tych rokoch spĺňala najvyššie ambície na poli asfaltových hier. EA Canada to dokazovala nielen výbornou hernou náplňou ale aj technickým spracovaním. Dokazuje to aj fakt, že hru bolo možné spustiť v rozlíšení až 1152x864x16bit (wide screen) čo bolo na svoju dobu fantastické až neuveriteľné (rátajme s tým, že 1024x768 sa stával štandardom až po roku 2000, pričom bežne bolo užívané  ešte 800x600). Okrem toho sme mali možnosť vidieť efekty ako chromovanie, a možnosť nastaviť si úroveň detajlov a dohľadnosť. Okrem toho NFS3 bola prvou svojej séria, ktorá ponúkala Direct3D podporu. Poprvý krát sa tu stretávame aj s možnosťou tuningu auta. Nie síce v takom tom klasickom poňatí, no aj to čo ponúkal tento diel bolo bohaté. Možné bolo meniť pneumatiky na mokré, suché, silu bŕzd, aerodynamiku, výšku podvozku, prevody či parametre motora. Zmien sa dočkala aj AI, ktorú bolo poznať hlavne pri počítačom ovladanej polícií. Oproti jednotke sa za hráčom nebude hnať len jedno policajné auto, ale hneď niekoľko. Okrem iného už nieje požadované aby hráč zastavil, až tak bol pokutovaný, stačilo  auto blokovať alebo vytlačiť. Okrem toho polícia mala možnosť postaviť na cestu zátarasy a aj pásy s ostňami, ktoré prepichli pneumatiky. Hru bolo možné hrať v split-screen móde, cez TCP/IP network, Lan, serial port, modem alebo IPX, čo dávalo bohaté možnosti ako si zmerať sily so živími protivníkmi. Novinkou bola aj možnosť sťahovania doplnkových áut z oficiálnej webovej stránky.

Need for Speed: High Stakes/Road Challenge (1999):

Prvý NFS a mimochodom podľa mňa prelomový a najlepší diel, pri ktorom nemáme možnosť vidieť číslo. Pri štvrtom pokračovaní  nastal menší chaos pri názve hry a nie málo ľudí to možno aj zmiatlo. Nuž neviem prečo sa EA Canada rozhodla každého dopliesť. To sa už asi nedozvieme. Čo sa odomňa dozviete vy, je to, že NFS (IV) bol vydaný pre Európu a Brazíliu s podnázvom Road Challenge, pre US sa volalo High Stakes, čo sa mi mimochodom páči oveľa viac než nejaký Road Challenge. Ale názvom ešte nieje koniec, fascinujúci a   nepochopiteľný je premňa názov pre Japonsko a to Over Drivin´ IV, no hrôza. NFS IV stavia na dobre položených základoch trojky. Opäť sa stratávame s políciou a rýchlymi autami. Pekné úvodné intro iste každého navnadí do zahryznutia sa do tejto hry.  Hneď na úvod si v menu hry každý mohol všimnúť kopec nových herných módov. Najlepším je asi  mód kariéry. Hráč má na začiatku 10,000$ a môže si vybrať, resp. kúpiť auto podľa svojej chuti . Už úvod naznačuje, že hra ponúkne skvelé kúsky prevažne bežných cestných, ale aj super športových vozítok. V čom teda spočíva tento mód? No základom je, že za istý poplatok sa prihlásite do turnaja, ten odjazdite podľa istých pravidiel (počet kôl, prítomnosť/ absencia KO systému, počet protivníkov, odmeny atď) a ak sa dobre umiestnite, dostanete dohodnutú odmenu. Super novinou je, že auta sa ničia, takže hneď tak sa netešte na nové kusy. Ešte to staré je treba opraviť. Po istom čase, je s dostatočnou hotovosťou možne aj tuningovať auto. Ale len v rámci troch úrovní, parametre sa zvyšujú automaticky na danú hodnotu.  Zmien sa dostalo aj do Pursuit Módu. Ten má teraz až tri podmódy. Klasický, platí to čo v NFS3. Getaway, čo je  vlastne útek pred políciou s malým náskokom v určenom čase. Alebo v úlohe policajta nahánať zloducha a dolapiť ho v danom čase. Ten posledný je Time Trap. V tomto móde je treba dokončiť preteky v istom čase s policajtami za zadkom, alebo naopak v úlohe policajta. V NFS IV polícia dostala niekoľko noviniek, ako zlepšené road bloky, svetlice, alebo aj vrtuľník. Inak AI a priebeh je veľmi podobný Hot Pursuit z trojky.  Okrem iného zlepšené boli aj zvuky, hudba má teraz elektronický nádych, a uznávam...je to krása počúvať, dodnes si pametám menumusic. Do uši zneje aj rock, ktorý si myslím hre tak nepasuje, ako electronic štýl, ktorý sa prejavuje aj v technostyle ladenom menu. Ďalej napríklad policajti majú rôzný prízvuk keď ich počuť vo vysielačke, napr. britský, škotský, austrálsky. To veští aj približné miesta, kde sú trate zasadené. Zajazdíme si v zasnežených kopcoch, dedinkách, mestečkách, v rôzných štátoch, pri rôznych počasiach, pričom ich efekty sa zobrazujú aj na „skle“. Napríklad kamienky robia v dolnej časti obrazovky prasklinky a diery, kvapky stekajú z hora dole, sneh sa lepí a topí atď. To predznamenáva opäť mierné zlepšenie grafiky a detajlov. Autá su pekne a do detajlov spracované, prejavuje sa to aj pri poškodzovaní. Skla a karoséria sa ohýba, praská. Trate a okolie sú krásne, detajlne a rozmanito spracované. Počet okruhov sa zdvojnásobuje tým, že okruhy sa opakujú pričom sa jazdí do „protismeru“.  Ďalšie možnosti, ako hranie po sieti atď sú zachované s tým rozdielom, že EA poprvý krát zriadila beta server pre NFS IV, ale aj budúce diely zvaný EA Online Racing (EAOR). Nuž ale tento projekt nebol veľmi úspešný, lebo na hráča boli kladené privysoké nároky v oblasti nervov a trpezlivosti. Projekt neskôr úplne zanikol v októbry 2003, pričom slúžil už aj NFS 5 a 6. NFS séria mala ten čas takú silnú fanúšikovskú základňu, že fanbáza NFS 5 a 6 sa spojila s fanbázaou NFS 4 zvanou High Stakes Online Scoring System (HOSS) a pomocou programu IPLounge sa v októbry 2004 spustil nový server pre NFS, ktorý funguje až dodnes. Sila fanúšikov sa prejavila aj pri vydaní datadisku. Ten bol síce neoficiálny, ale lepšie ako hrdzavým drôtom do oka. Dali sa tak dohromady všetky oficiálne sťahovateľné, ale aj neoficiálne prídavky vytvorené užívateľmi, v podobe prevažne áut a tratí pre NFS IV a spojili sa do projektu pod názvom, ktorý by nikto neuhádol: Expansion Packu. Balík obashoval aj také veci ako remake  áut z NFS 1, NFS2SE, alebo aj trate atď. Hold vzdávam česť vrcholovému a najlepšiemu počinu z dielne EA Canada v tejto sérií.

Need for Speed: Porsche Unleashed (2000):

Dostávame sa na prelom rokov 1999 a 2000 (R.I.P ) ,prelom milénií, storočií a destaročia a neviem čoho ešte. Prelomili sa milénia, ale aj práca EA Canada (R.I.P) vrcholila na tomto projekte. Zrdkadlí sa to už aj na tom, že PS1 verziu tvorilo Eden Studio a GB:Advance verziu ztĺkli Pocketeers. NFS 5 bola poslednou z dielne Canady, ktoré mimochodom dnes zamestnáva niečo okolo 1800 zamestnancov. Zaujímavý to nasledník NFS4. Opäť nastal menší chaos pri názvoch. Všeobecne sa používa názov Porsche Unleashed, ktorý mi aj najviac sedí, ale pre nemecko a latinskú ameriku bola vydaná hra z názvom NFS: Porsche, a pre ostatnú EU NFS: Porsche 2000. Ako už názov hovorí, tento v poradí už piaty diel NFS obsahuje autá výhradne z továrni Dr. Ferdinanda Porscheho. V hre sa stretneme asi zo všetkými Porche autami, ktoré boli aj neboli uvedené na trh odkedy firma Porsche vznikla. Takže si zajazdíme v dobových autách minulého storočia, napriklad aj z 30rokov. Inovatívna to Kanadská pobočka EA. Hlavnou zmenou je, že sa stratili policajti a hra sa tak vrátila ku klasickejšiemu poňatiu pretekov.  Ostnatná náplň tak ostáva prevažne rovnaká, módy sú klasické, rozdelené do dvoch kategórií. MP a SP. A tie sa delia už na známe turnaje, klasický závod, KO závod, evolúcia a továrny jazdec, čo sú v podstate módy založené na kariére. V SP módoch si vyberiete auto, ktoré si nakonfigurujete: farba a niektoré technické parametry, ako prevody, výška podvozku atď.  Evolúcia je kvázy kariéra. Jazdíte tu autami, ktoré boli prvými svojej triedy. Výťazstvá odomykajú nové trate, a ako čas plynie, sprístupňujú sa aj novšie a novšie modely áut. Továrny jazdec je mód, kde sa dostávame do kože testovacieho jazdca, ktorého úlohou je vyskušať auto v každom ohľade a vybičovať ho na maximum. Prevádzate rôzne kaskadérske kúsky a podobné srandy, ktoré vytvoria nejednú kvapku potu a zúrivosti  plynúcu z obtiažnosti. No a MP módy pozná už asi každý, tie sú prevažne klasické a známe ich aj z dnešných hier. Zaujímave pri NFS je, že ste mohli HOSTovat hru na ktorú sa mohlo pripojiť až 15 ďalších ľudí. Takže celkový počet áut vzrástol z 8 na 16. A je to práve MP, ktorý je najsilnejšou časťou hry, práve vďaka komunite ľudí, ktorá bola aktívna a o nájdenie kamarátov a súperov nebola núdza. Preteky sa odohrávali na celkom exotických a zaujímavých miestach európy. Napríklad: Korzika, nemecký Autobahn, čierny les – Schwarzwald, Pyreneje, Monte Karlo circuit, Normandia atď. Mierné rozdiely sú aj pri PC a PS1 verziách. Hra je to v podstate tá istá, len PS1 nemá také možnosti ako PC. Hlavne oblasť tuningu je úplne odstránená, iba farba sa dá meniť. Okrem toho aj hudobný doprovod je trochu iný. Naproti tomu PS1v. obsahuje  viac áut. Napríklad offroady GT2 a GT3, Carrera RS 911, 959, 928 a ešte ďalšie číselné modely, ktoré asi väčšine z nás, ktorý nepoznáme históriu Porsche nič nehovoria. 

Need for Speed: Hot Pursuit 2 (2002):

Posledným dielom klasickej éry NFS je diel šiesty s podnázvom Hot Pursuit 2. Prvý raz od založenia tejto značky na vývoji nepracovalo EA Canada ale hneď dve štúdia: EA Seattle a Black Box Games, neskôr EA Black Box. Nóó a odzrkadlilo sa to aj na kvalite hry. Niežeby bola hra zlá, ale niečo jej prosto chýbalo. Nebolo to už ono. Hra bola oproti minulým dielom akási suchá, a ja som sa prinej nudil a bol som z nej dosť sklamaný. Možno uz NFS strácala dych, možno je to zmenou štúdia, neviem. No na mojom názore nezáleží. Poďme sa bližšie pozrieť na NFS 6. Hot Pursuit 2, asi ako každý predpokladá, hra stavia na základoch Hot Pursuit a prakticky celú náplň z NFS3 vycuciala. Opäť sa všetko bude točiť hlavne okolo policajtov a nelegálnych závodníkov, takže aj hráč ma na výber jednu s týchto dvoch strán.  V HP2 bolo opäť trochu viac času venovaného hraniu za strnu policajta, a preto sa objavil aj čisto policajný mód Be the Cop (v PS2 verzii sa volal You´re the Cop). Hráč mal možnosť zapínať a vipínať sirény, povolať na pomoc vrtuľník, dať zatarasiť cestu a podobne vymoženosti. Odmenou za zatknutia boli nové vozy. Okrem tohto módu zmenou prešli aj ostatné módy a boli doplnené aj o nové výzvy a úlohy. Objavili sa tu Championship, Ultimate Race, Delivery, Sprint, Time Trial, Lap KO a ostatné staré známe Tournament, KO, Turnament atď.  V Móde delivery bolo úlohou hráča dostať sa z bodu A do bodu B v určenom čase s políciou za zadkom. Sprint je súboj dvoch jaszdcov, taktiež z bodu A do B. Time Trial je jazda na tri kola, kde je úlohou dojazdiť v stanovenom čase. Čím lepší čas bol dosiahnutý tým lepšie odmeny hráč dostával v podobe bronzu, striebra, alebo zlata. Lap KO je variantou na KO race. Championship je iný názov pre kariéru. Zmenou taktiež prešli aj trate, resp. ich umiestnenie. Preteky sa už nebudu odohrávať v rôzných častiach sveta ale na jednom jedinom fiktickom ostrove vytvoreného podľa predlohy Hawaii. Ostrov je rozdelení na niekoľko častí, napríklad, vodopády, vulkán, pláž, mesto, dedinky, les. To dáva asi aj približnú predstavu o prostredí pomimo ciest. Poprvý krát sa v NFS objavuje serióznejší tracklist, ktorý bol aj zverejnený, a tvorí ho napríklad Matt Regan, Hot Action Cop, Rush, Bush a iné. Zaujímavosťou je, že na PC, Xbox a CameCube verzii pracovalo EA Seattle a PS2 verizu dalo dohromady Black Box Games. PS2 verzia  neobsahovala mód kariéry, a nové autá sa spristupňovali po dosiahnutí istého počtu bodov. Napríklad za bronz bolo 2500b, striebro 4000b, a zlato 5000b. Najlepšie zo všetkých vydaných NFS6 dopadla PS2 verzia. Priemerne 88% podľa GameRankings (GR) a 89% dalo Metacritic (MC). Aj IGN a si pochvaľovalo NFS6, bohužial len pre PS2 mala hra ohlasy v zmysle, že je to najlepší diel série. Trocha horšie natom bola Xboxová hra GR 81% a MC 75%. Najhoršie dopadli GameCube a PC platoformy, kde dalo GR  73% a MC iba 68%. Metracritic zpriemeroval niečo cez 31 recenzií a GameRankings až 41. Nedočítal som sa, či dokopy, alebo pre jednotlive platformy.  Hranie cez sieť teraz už podporovalo aj GameSpy, ktoré pomahalo nájsť servery, ktoré mohli založiť aj hráči a HOSTovat hru cez internet. Zlepšenie zvukov a grafiky ani nespomínam, to patrilo medzi samozrejmosti NFS. Hra bežala na EAGL engine, na ktorých šli aj ďalšie diely až po NFS:Wanted, ktorý bežal na EAGL 3.

Budúci diel, na ktorý sa už môžte tešiť bude obsahovať diely z tzv. druhej éry. Dúfam, že Vás tento článok potešil, že niečo zaujímave ste sa dozvedeli, ale čo je hlavné, že sme si všetci zaspomínali na staré dobré prachom zapadnuté NFS, ktoré nám prinášali radosť a pôžitok z jazdy vo virtualnom svete fantázie.  

Ďakujem všetkým, ktorý mali dosť sily, chuti  a nervov aby dočítali tento text až dokocna.

PexONE.