Herný priemysel v UK

Po troch mesiacoch strávených na Britských ostrovoch sa vraciam späť domov. Zážitkov mám nespočetné množstvo, no tie nezapadajú do tematického okruhu týchto stránok. Ako správny hráč som ale vypozoroval, vyskúšal a oboznámil sa s mekkou herného priemyslu. Nie nadarmo sú predaje v UK tak dôležité pre vývojárov.

Možno to nie je nič výnimočné, čo píšem do nasledujúcich riadkov, no stojí to za prečítanie, prípadné zamyslenie sa. Prikladám do ohňa, burácajúceho medzi tábormi PCčkárov a konzolistov, no napriek  tomu, že ja som čistý PC hráč, budem písať len fakty. Fakty týkajúce sa hernej situácie u nás a v zahraničí. Prečo sú hry u nás tak drahé a platy nízke, prečo sú v UK hry lacné a platy tak vysoké? Prečo idú vývojári do konzol?

Mentalita ľudí, ktorí žijú v UK sa od tej našej líši nie len v schopnosti zabaviť sa. Angličania trčia v parkoch, hrajú sa so psami viac ako s deťmi, rozbíjajú sa po večeroch v baroch. Po príchode domov ale spúšťajú televíziu, čumia na zápasy a to v pohodlných koženných sedačkách. Prečo si ten luxus kaziť a vstávať z pohovky, ak si chce človek dopriať ešte viac zábavy? Proste berú do rúk ovládače. Kto sa bude ale obracať práve na ich lenivosť, upozorním, že v UK a predajniach elektra je problém zohnať počítač, silnejší ako náš mierny nadpriemer. Stoly, určené výkonným počítačom zabrali vo svete hlavne Apple výrobky.

Niekoľko faktorov teda prispieva, že UK scéna je zameraná len na konzoly. Nedávny prieskum v českej republike ukázal, že konzoly vlastní len 17% ľudí, ktorí hrajú. V UK má percento hráčov vlastniacich herný počítač len jednu cifru. Navštívil som množstvo herných obchodov (vždy kamenné) no len v jednom reťazci bol PC hrám vyhradený viac ako jeden pult. Tieto shopy lemovali plagáty noviniek, ktoré práve vychádzajú alebo sa pripravujú. Xbox, PS3 a v menšej miere aj Nintendo hráči mali na výber nespočetné množstvo. Pokým u nás niektoré PC predajne veľmi bohatú konzolovú ponuku nemajú, v UK je to presne naopak.

Dokonca chápem, prečo vývojári stále kritizujú bazárový predaj. Práve v zahraničí je to veľmi rozšírený biznis, a ľudia to naozaj kupujú vo veľkom, predajní je nespočet. V UK som dokonca vídaval staré pani, ktoré vyberali hry. Je jedno, či vedia, čo pre vnuka vyberajú, ale ide o to, že takýchto prípadov bolo naozaj veľa. Dokonca ma jedna pani žiadala o radu, pretože som sa tváril dôležito pri prehliadaní pultov. Naopak, deti pod 15 rokov tam hry kupujú len zriedka. Tie som zachytil len v sekci Nintenda. U nás zavíta do takýchto obchodov len veľmi malý okruh ľudí.

Rýchlym skokom prejdem k prezentácii hier, akej sa u nás môže len snívať. Reklamný plagát na Resistance 3 cez celú stenu výškovej budovy, E3 trailer z hry na kanáli BBC1, Prezentácia Nintenda 3DS počas filmovej prestávky na stanici ITV, Dead Island logo na premietacej obrazovke na námestí, aj takáto reklama pre herný produkt je v UK celkom bežná. Dokonca boli k počutiu reklamy na Xbox a hry aj v rádiu, či rozhlase supermarketu. Cestou Liverpoolom som narazil na neveľký, no účelný stánok Electronic Arts. Tam som si mal možnosť zahrať už vydané tituly, turnaj v Shift 2, dokonca Alice: Madness Returns ešte pred predajom hry vo svete. Už viete, kde idú tie peniaze vynaložené na reklamu?

Nezabudnem ani na tlačené časopisy, z ktorých drvivú väčšinu som listoval po vydaní. Okrem štyroch Xbox magazínov, troch PS3 časopisov a dvoch určených výhradne Nintendu sa PC venujú len dva. Prvý, veľmi obľúbený PC Gamer ma veľmi potešil, obsah bol prekvapivo bohatý. Druhý výhradne PC zamerania nebol. Je to slávny EDGE, ktorý je multiplatformou. Štandardom u nás sú hlavne PC časopisy, ktoré sa konzolovým novinkám a hrám venujú výhradne na neskorších stránkach, teda nie je to ich prioritou. PC je u nás tou obľúbenejšou platformou, svedčia o tom aj predobjednávky Battlefield 3. Práve tento nastupujúci gigant presiahol počtom predobjednávok trojnásobne ďalší diel COD (portál Xzone).

Cenovú politiku vydavateľov nechám na analytikov, no čerstvo vydaný Deus Ex za 29 libier u nás proste neexistuje, nedá mi to a okomentujem aj ceny. V Anglicku sú konzoly a hry bežnou súčasťou života, u nás – konzoly vlastní, trúfam si povedať len šestina hráčov (nie obyvateľstva). V Strednej Európe je to nedostatková a nadštandardná komodita, a za to ju ešte stále pokladáme. Preto si distribútori trúfajú dvíhať ceny. V UK som ale práve vychádzajúcu hernú novinku, drahšiu ako 30 libier nevidel. Stále je to pre nás drahé, pretože žijeme na Slovensku. Slabá ekonomika, slabé platy.

Čo k tomu dodať, aj keď máme v Strednej Európe skvelé vývojárske štúdiá, vydavateľ stále vrazí peniaze do oblastí, kde sa mu to vyplatí viac. Vydavateľ jedným časom zistil, že hry na konzoly sa vo svete predávajú viac, potom vydavateľ pozrel do Európy a zistil, že konzoly tam nemá skoro nikto, a hry sa nekupujú. Vydavateľ potom určil rozpočet obrovskej reklamnej kampane do UK a USA a u nás stavil na reklamu na herných weboch, čo ho nestojí prakticky nič. Však to nič tu aj zarobí.

Je tu druhý vydavateľ. Ten je zameraný na PC scénu, a keďže vidí, že u nás má počítač takmer každý, rozhodne sa investovať práve tu. Vydavateľ spraví hru, určenú pre európsky trh. Hru si drvivá väčšina hráčov stiahne, vydavateľ sa chytá za hlavu a nevie čo má robiť. Prvý vydavateľ, ktorý zarába ťažké peniaze mu poradí, nech spraví reklamnú kampaň v UK a USA. Vydavateľ číslo dva ho teda poslúchne, druhá hra vychádza primárne na konzoly a predvádza sa na UK a USA trhoch. Ten hru vydá aj do našich končín, no už vie, že tu zarobí presne to, čo u nás zarobil prvý vydavateľ. Ten, komu voňajú peniaze najviac nakoniec očakávané pokračovanie hry vyrobí už len na konzolu.

A je tu vydavateľ ako VALVe alebo Electronic Arts (rozumej šikovní DICE manažéri), ktorí vypustia také peckové hry, ktoré sa predajú všade a na každú platformu. Rovnako sa môže pochváliť aj Deus Ex, ktorý v Čechách predal skvelých 2 500 krabíc (online predaje nie sú známe), a to od vydania veľa času neuplynulo.

Článok, ktorým som chcel priblížiť hernú atmosféru vo vyspelejšej Británii sa natiahol až príliš. Niekedy nabudúce sa pokúsim vyjasniť, ktorý vývoj na akú platformu stojí viac peňazí, času a zamestnancov.