Tony Hawk´s Pro Skater 4

Dnes nie je ničím výnimočným, ak názov hry obsahuje meno človeka. Často je to meno tvorcu, napr. American McGee alebo Sid Meier či meno tvorcu literárnej predlohy ako Agatha Christie. No práve páni z Activisionu, ktorí okrem veľkých projektov stoja aj za simulátormi extrémnych športov, prišli na to, že dať meno hlavného protagonistu do názvu bude dobrý ťah. A bol. Tak vznikli hry, ktoré sú v našich končinách viac alebo menej známe a ktorým meno, tvár, hlas – skrátka samého seba prepožičal kráľ zasnežených kopcov Shaun Palmer, pokoriteľ päťmetrových vĺn Kelly Slater, letec na dvoch kolesách Matt Hoffman, ale najmä Tony Hawk, kúzelník s doskou. Posledný menovaný je sk8er. Čo? A7w5x? Pre všetkých, ktorí si neprečítali titulok a ktorí nepoznajú najznámejšiu osobnosť a slang tohto športu – ešte raz, je to skater. Skejtborďák – ako sa spieva v istej pesničke hitparády Hviezdička .

Táto hra dokázala urobiť niečo, o čom priaznivci nikdy nepochybovali a boli o tom akosi vnútorne presvedčení a čo konečne teraz dáva najavo aj samotná hra prostredníctvom riderov v záverečných videách. Séria THPS inšpirovala svet skateboardingu a posunula hranice o hodný kus ďalej, rovnako ako aj stále sa zlepšujúci profesionáli a šialenci robia tieto hry každým dielom zaujímavejšími. A ešte niečo. Priblížila skateboarding obyčajným ľuďom a snaží sa ukázať, že vyznávači tohto športu nie sú len potetovaní blázni ničiaci lavičky a zábradlia (aj keď zväčša sú ). Sú to ľudia, ktorí si našli perfektnú zábavu, ktorí sa neboja riskovať pár zlomenín pre každý air čo len o meter vyšší ako ten predtým a ktorí nie sú leniví povaľači ako je to dnes módou. Minule mi niekto povedal, že kto je lenivejší, ten je väčší frajer. Hmm... zaujímavé. Tonyho hrá mnoho ľudí, pretože chce vidieť a vyskúšať si triky, na ktoré v realite dokážu len s otvorenými ústami pozerať. Tonyho hrajú aj real skateri, aby sa pozreli ako vývojári spracovali polety vzduchom a rôzne slidy a grindy. A ešte ho hrajú aj tí, ktorí neveriacky krútia hlavami a hľadajú chyby, lebo chcú túto gamesu poslať do večných lovíšť, čo je však dosť ťažké kvôli neuveriteľnej zábave. Práve zábava je sprievodným znakom THPS už od prvého dielu, ktorý bol však len na konzoly. Vydavatelia sa však umúdrili a druhý diel vyšiel konečne aj na PC a mnohých hráčov, vrátane mňa, obral o pekný čas žitia . Tretí diel zaujal najmä rozlohou skateparkov a početnými bonusmi a štvrtý je asi najprepracovanejší čistý skateboarding, so všetkým, čo k tomu patrí. Odvtedy vyšli ešte konzolový T.H. UnderGround, jackassový T.H. UnderGround 2 a rozporuplný T.H. American Wasteland. Rozporuplný preto, že všetkého veľa škodí a rôzne kritiky vo mne vzbudzujú otázku, či autorom už naozaj dochádza šťava po všetkých tých vynikajúcich dieloch.

Nech si hráči hovoria čo chcú, THPS 4 je najlepší diel série. Jednotka bola možno aš príliš realistická, žiadne manualy, reverty ani special triky. V dvojke sa konečne objavil manual, umožňujúci spájať triky do megadlhých komb a získať tak hromadu bodov. Pribudli špeciálne triky, ktoré sú však ešte v medziach reality. V trojke sa objavukú reverty, nové špeci triky a obrovské množstvo bonusových postáv so zvláštnymi kúskami v rukáve. Štvorka má všetko, čo predchádzajúce diely a ešte spústu nových vecí, trikov a bláznovstiev.

Na začiatku si vyberiete svojho profíka, upravíte ho k obrazu svému... alebo radšej len obrazu (šnorchel, ružový kovbojský klobúk, lyžiarska vetrovka, maskáče a na nohách „žabky–vietnamky“ k tomu) a začnete plniť úlohy v prvom parku. Tu si všimnete dve hlavné novinky. V hre je skitchin, čiže držanie sa auta (slona) za jazdy a spine trensfer, ktorým preskočíte dva rádiusy postavené „chrbtom“ k sebe. Toto môžete kombinovaťs revertom a zožať viac bodov. Po splnení prvých záklaďackých úloh – dobre známe High, Pro Score, S-K-A-T-E, keď ešte nestihnete objaviť všetky krásy prvej arény, si uvedomíte, že zo starých úloh je to všetko. Ostatné sú zbrusu nové: hodiť určitý special trik cez nejakú prekážku, rýchlo robiť triky aké sa vám zobrazia, pozbierať písmená C-O-M-B-O v jednom kombe, slalomové dráhy, preteky s policajtmi a mnoho iných, ktoré majú viac adventúrny charakter ako suchopárne úlohy z minulosti typu nájdi tajnú kazetu. Iste, aj také tu sú a mnohé z úloh sa objavujú v každom parku, ale uniformnosť narúšajú všadeprítomné zmeny, aj v detailoch. V úlohe „rob triky, aké sa zobrazia“ raz robíte len jednoduché Kickflip, Indy, Pop Shove-it, no v ďalšom parku ich musíte dať cez už zmieňovaný spine transfer, raz do toho pribudnú liptriky a inokedy robíte dvojice trikov v jednom kombe. Hra nás teda preskúša naozaj zo všetkého.

V tomto dieli hrajete akoby naraz za všetkých, teda štatistiky sa zlepšujú všetkým jazdcom a hru už nemusíte opakovať za každého z nich. To je dobre, lebo úloh je približne dvakrát viac ako kedykoľvek predtým. Kým v dvojke som po prejdení hry považoval za výzvu skompletizovať všetky gapy (medzery medzi dvoma konkrétnymi prekážkami, určité miesta v parku), v trojke išlo skôr o odomknutie všetkých tajných charakterov, tu je onou výzvou 190 úloh, pri ktorých sa zapotí konečne aj ostrieľaný hráč. Po tom, čo v skateparku Kona úspešne vyprásknete Misty Flip cez veľkú búdu si skutočne môžete vydýchnuť (a sejvnúť bez výčitiek svedomia) a to je len začiatok. Čo potom, keď bude treba dať kombo za 100 000 na rovnej zemi? Žiadne grindy, rampy ani gapy. Len flip, manual, flatland triky, grab, manual, special manual pritom udržiavať rovnováhu a modliť sa, aby to konečne vyšlo. Ak sa pýtate, čo je Flatland, tak je to ďalšia novinka vo štvorke a sú to triky na rovnej ploche, ktoré vyniesli Rodneyho Mullena medzi skate legendy. Súťaže sú tentokrát v každom z parkov a vždy sú zamerané na iné triky. Raz sú v rampe, inokedy street, flatland, bazény alebo všetko dokopy. Ak splníte 90 úloh, odomknú sa vám ďalšie, tentokrát naozaj už z vyššej triedy, ale najmä Pro Challenge. Tú stačí zvládnuť s každým skaterom osobitne a hneď máte všetky videá, sen každého hráča. No... hneď to asi nebude, pretože často sú to hardcore veci, ale o to viac motivujú k ďalším pokusom. S Ericom Kostonom grinduje dlhočizné drôty, Tony Hawk preskakuje asi osemmetrový gap a Bob Burnquist robí triky v loopingu hlavou dolu. Odmeny stoja za to.

Má vôbec cenu rozoberať v takejto hre grafiku? Ani nie, ale predsa – nie je to dnešný štandard, ale ak nejdete hrať hru s cieľom pochovať ju, tak si to ani nevšimnete. S fullscreen AntiAliasingom je to však, myslím, v norme a grafika s CPU zvládajú všetko v pohode. Čo si zaslúži uznanie, sú pohyby. V hre, kde počas pár sekúnd jazdec stojí na rukách (Handstand) , vzápätí drží vo vzduchu skejt povedľa tela (Christ Air) a nakoniec sa mu prekrúca popod nohy (trebárs 360 Flip) je ich spracovanie nesmierne dôležité a tu je to prevedené vynikajúco. Prechody z jedného triku do iného vyzerajú celkom hodnoverne a každý trik, ešte aj tie najpodobnejšie flipy sa od seba odlišujú. Zvuky tradične dobré, s ľuďmi v uliciach sa konečne dostal k slovu aj dabing, coolovo slangový a o hudbu sa starajú AC/DC, System of a Down, The Offspring, Public Enemy, Iron Maiden a mnoho ďalších.

Je to skrátka hra, ako má byť. Nováčikovia sa síce najprv zľaknú, no neskôr budú v multiplayeri porážať ostrieľaných borcov predchádzajúcich dielov, ktorí lipeli na princípoch z minulosti a zostali zaskočení novými možnosťami. Môžete nadávať, že je ta stará hra bez grafiky. Áno, súhlasím. Ale predovšetkým je to najlepší diel jednej z najlepších sérií vôbec. Je to arkádové, nereálne a trochu pritiahnuté za vlasy (predsa len nikto neustojí trojitý heelflip pretočený o 720 stupňov z výšky asi osem metrov), ale hlavne zábavné. Predáva sa v zlacnenej edícii za pár korún a presviedča ľudí, že staré hry môžu byť konkurenciou novým AAA titulom bez štipky nápadu. A naozaj konkuruje viac než zdatne.