Dark Messiah of Might and Magic

Pred niekoľkými dňami uzrel svetlo sveta ďalší diel populárnej hernej fantasy série Might and Magic. Musím priznať, že som pocítil mierne sklamanie, keď som sa dozvedel krutú pravdu - tvorcovia skvelého rpg Arx Fatalis vykonali zradu voči mojej krvnej skupine – Dark Messiah je hra akčná. I keď oplýva rpg prvkami, tie sú potlačené do úzadia na úkor svižnej akcie. Ale poďme pekne poporiadku.

Do rúk vám bude zverený mladík menom Sareth, v doteraz herne nepredstavenej časti M&M sveta - Ashan. Sareth je už niekoľko rokov poslušným učňom u kúzelníka Phenriga. Ten konečne usúdil, že je čas využiť vaše znalosti v praxi a zavedie vás do temnej kobky, odkiaľ je vašou úlohou ukradnúť magický kryštál.
Tu už preberáte opraty vy, v úvodnej úrovni, zároveň plniacej úlohu tutorialu, ktorým vás sprevádza hlas vášho učiteľa. Naučíte sa tu väčšinu rôznych pohybov a fínt, ktoré hra ponúka a okúsite i prvé opojenie boja.
Po úspešnom vyzdvihnutí kryštálu vás učiteľ pošle na dlhú cestu do mesta Stonehelm, za svojim známym, ktorému máte kryštál doručiť a prípadne mu pomôcť i s jeho ďalším použitím. Na púť vás nepustí samého, pribalí i ochrankyňu Xanu. Tá vás však nebude sprevádzať fyzicky, ale usídli sa v temných zákutiach vašej mysle, odkiaľ bude všetko dianie komentovať.
Po dlhej ceste na konskom chrbte dorážate do Stonehelmu, kde sa veci, ako ináč, skomplikujú a pred vami sa začne odkrývať epický príbeh.
Príbeh samotný má svoje čaro, i keď sa nevyhne stereotypom svojho žánru. Musím však povedať, že ním autori manipulujú miestami dosť neodborne a priskoro prezradia svoj hlavný zvrat, čím hráča pripravia o riadnu dávku napätia a tajomnosti. Dúfam, že sa tomu v budúcnosti vyhnú a najmú si lepších scenáristov.

Ako som spomínal, hra je viac akčná ako rpg, ale máte aspoň tú možnosť zvoliť si svoju profesiu, a to investovaním skill pointov do jednej z hlavných schopnostných línií. Hrou sa teda môžete prebíjať ako bojovník, lukostrelec, mág alebo zlodej, poprípade si zvolíte z každého rožku trošku. Ku koncu hry budete mať skill pointov dostatok i na povolaní viacero. Skill pointy dostávate automaticky ako si budete raziť cestu rozsiahlymi úrovňami hry a plniť úlohy, ktoré sa vám naskytajú. Žiaľ, systém questov tu absentuje a npc postáv je tu menej ako v prázdnej konzerve od hrachu. Celkovo je v hre len totálne minimum nepovinných úloh, z ktorých by sa 2 mali odraziť aj v samotnom závere hry, v skutočnosti však vôbec nezavážia. Čo je, samozrejme, škoda.

Hlavnou náplňou hry je, ako ináč boj, a musím povedať, že je spracovaný celkom zaujímavo. Máte k dispozícii základný rýchly útok, ktorý však ozbrojený nepriateľ zľahka vykryje alebo power attack, ktorého vykonanie trvá trošku dlhšie, ale protivníkovu obranu preráža ako maslo a robí i slušnú šarapatu v jeho hitpointoch. Veľmi užitočný útok je i kopnutie, ktoré ak použijete v správny čas na správnom mieste, môžete súper skopnúť zo schodov, do priepaste, do vody, či ho proste prebodnúť na všadeprítomné ostne. K boju sa dá využiť i časť prostredia. Môžete hádzať rôzne barely a krčahy, či skopávať sudy a zhadzovať lustre. Ďalšie útoky potom dostanete k dispozícii, ak si zvolíte cestu bojovníka a investujete do jeho útočného skillu.
Za každý úder a zabitie sa vám dvíha adrenalín. Ak vám stúpne na maximum, premeníte sa na vraždiacu mašinu a máte k dispozícii útok, ktorý jednou ranou skolí protivníka. Zaujímavosťou je, že adrenalín funguje aj pri kúzlach a každé jedno bude mať iný masívno-deštruktívny efekt.
Ak si poviete, že priame vyriaďovanie si účtov s nepriateľom nie je pre vás, môžete sa ako zlodej plížiť v temných tieňoch a pichať dýky do chrbtov nič netušiacich stráží.
Je škoda, že za skolených nepriateľov nedostávate žiadne skúsenosti, pretože niektoré miesta je takto jednoduchšie a rýchlejšie len letmo prebehnúť kľučkujúc pomedzi hordy nepriateľov, čo uberá hre istú dávku náročnosti.
Druhá vec, čo mi pri monštrách vadila – ich pomerne slabé AI. Nemajú veľké tendencie tvoriť bojové stratégie a hrnú sa priamo na vás, i keď to znamená, že si po vás skočia z útesu, zlámuc si pri tom väzy a podobne
Čo sa týka zbraní, je ich tu pomerne málo. Meč, palica, dýky a luk. Z každého druhu postupom času nájdete lepšie i magické verzie. Meč si môžete dokonca i sami ukuť v kováčskej dielni, ak ste cestou natrafili na rudu železa.
V hre sa vyskytuje i zaujímavý prvok – luk vystreľujúci povrazy. Budete ho potrebovať na sprístupnenie či už priestorov príbehových alebo skrytých. Je to milé spestrenie, i keď sa môže stať, že prehliadnete miesto, kam by ste sa mali vyšplhať a na chvíľu zatuhnete.
Samotné levly sú slušne nadizajnované a prebehnete sa mimo iného mestečkom Stonehelm a jeho podzemím, temným chrámom, obydlím nekromancerov či nekropolou.

Po grafickej stránke vyzerá hra úžasne a smelo môže konkurovať grafickým velikánom ako Oblivion či Gothic 3. Nepriatelia sú výborne rozpohybovaný a musím vyzdvihnúť hlavne chlpaté osemnohé beštie, ktorým sa nadáva pavúci – boli geniálne odporní a tuhla mi z nich krv v žilách a adrenalín stúpal nielen Sarethovi. =)
Trochu zarážajúco však vyznieva fakt, že tvorcovia uvádzajú ako herné minimum 512 mb ramku. Ja osobne som skúšal hru hrať na 1 gb a nahrávacie časy boli priam neúnosné. Nová úroveň sa v kľude nahrávala i 8 minút a „quickload“ trval minúty približne 2. Hra samotná potom vykazovala známky vypadávania a trhania zvuku a iné neduhy. Dlhé nahrávacie časy by sa dali považovať za plus ak máte pred skúškami, ale ináč rozhodne nie. Po zvýšení ramky na 1,5 gb už hra bežala ako rozprávka.
Zvuková stránka si udržiava dnešný štandard a i keď vám soundtrack neprivodí hudobný orgazmus ako napr. u Gothic 3ky, stále je príjemný na počúvanie.

Na záverečné zhrnutie mi ostáva povedať len toľko, že hra je to výborná a vyniká skvelou atmosférou, ktorá vás poľahky vtiahne do svojich útrob a keby sa autori viac posnažili a popracovali i na rpg stránke, neváhal by som dať 100%. Nanešťastie pomerná krátkosť a lineárnosť, ako i niekoľko drobných bugov, ktoré síce nebránia v dohraní, ale i tak vedia znepríjemniť život, mi nedovoľujú dať viac. Howgh.