Dark Messiah of Might and Magic

Máte radi hry s vyvíjajúcou sa hlavnou postavou, množstvom zbraní, železnými oblečkami, kúzlami, zakrádaním sa v tieňoch a stovkami tuhých nepriateľov? Neohrdnete hrou s trochou násilia? Páčia sa vám 3D akcie a viete v hre oceniť krásne prostredie?
Ak áno, skúste Dark Messiah Might and Magic.

RPG? To ťažko...

V rôznych internetových obchodoch to môžete občas nájsť medzi RPG hrami, ale nie je to RPG. Je to len „niečo ako RPG“.

Je tu síce strom schopností, ale to ešte z tejto hry RPG nerobí. Žiadne dialógy, do ktorých by sa dalo zasiahnuť. Žiadna „voľnosť pri plnení úloh“. Žiadna „tvorba príbehu“. Dokonca ani klasické atribúty charakterov z RPG hier (sila, obratnosť, atď.) tu nenájdete.

Váš charakter (Sareth) je dopredu daný. Môžete mu v priebehu hry zvýšiť maximálne množstvo many, života, ale to je asi tak všetko. Sareth nezískava „Experience“. Sareth nedosahuje „Levely“. Sareth je proste drevo...

Nuda? Ani nie.

Možno sa vám už v nejakej hre podarilo vytvoriť „super charakter“. Takú tú postavu, ktorú ste naučili niečo zásadné a pobehovali ste potom po hre ako terminátor. Nezačala to potom byť nuda? Ak áno, tak žiadny strach - tu sa vám to nestane. Nech Saretha naučíte čokoľvek, stále hra od vás bude chcieť nejakú tú šikovnosť a aspoň trošku sústredenia, pretože inak je Sareth mŕtvolka. To je plus.

Celá podobnosť s RPG je v tom, že Sareth pri postupe hrou získava „schopnostné body“. Tie potom môže niekam investovať. A „niekam“ znamená, vybrať si niečo v stromčeku schopností. „Stromček“ je naschvál zdrobnenina, pretože je pomerne chudobný. Niektoré schopnosti majú viac úrovní, ale aj tak zostáva stále chudobný. Nevadí – toto nie je RPG.

V zásade sú tri spôsoby, ako sa dá hrať. Klasický bojovník, mág a zlodej. A dá sa to kombinovať. Od autorov hry je milé, že hoci budete na začiatku pchať body napríklad len do kúziel, nič vám nebráni naučiť sa neskôr trebárs zlodejov tichý pohyb alebo boj nablízko. Teda všetky vetvy stromčeka máte stále prístupné. A to je výborné...

A ako to hrať?

Železiarske umenie

Od bojovníka by sa dalo čakať rúbanie, sekanie, odsekávanie, bodanie, mlátenie a obdobné prízemnosti. A je to naozaj tak. V zásade jednoduché, účinné a efektné.

Za seba môžem povedať, že v nijakej inej hre som zatiaľ nenašiel takýto sympatický boj nablízko. Nie je to totiž o tom, kto rýchlejšie kliká, alebo kto má „Combat Skill na vyššom Leveli“. V podstate napríklad to rýchle klikanie (teda rýchle údery) veľká časť protivníkov dokáže veľmi účinne kryť. Sú tu aj pomalšie, ale účinnejšie silné údery. Tie sú riešené systémom „podrž dlhšie a pusti“. Silný úder sám o sebe ale stále nie je zárukou úspechu. Je potrebné sa ešte trafiť na správne miesto. Protivníci rôzne uskakujú, blokujú a dokonca vo svoj prospech využívajú predmety z okolia. Veselé. Je to teda často aj o tom, počkať si na správny okamih – aaaa šup! a hlava nikde.

Pri učení sa boja nablízko sa vám sprístupňujú nové špeciálne útoky (používajú sa rôznymi kombináciami pohybov a úderov). Ak sa to aj dá výhodne využívať, tak mne sa to príliš nedarilo. Väčšinou počas súbojov totiž nemáte veľa času na prípravu špeciálnych útokov.
Sareth môže pri súboji aj blokovať, oveľa jednoduchšie sa mi ale zdalo dostať sa čo najrýchlejšie z nepriateľovho dosahu, prípadne odpovedať protiútokom. Navyše ak zoberieme do úvahy, že vybavenie Saretha štítom nie je automatické (spolu so zbraňou) a treba ho vykonávať vždy znovu a znovu manuálne, štíty skoro strácajú zmysel. Bojovník v podstate vystačí so silným úderom (+ kombinácie s pohybom do niektorého smeru) a kopancami.

Aha – kopanie!

Odporúčam nastaviť na pravé tlačidlo myšky. Kopanec – silný úder – kopanec – silný úder – mŕtvy ork. Taktika, ktorá zaberie na väčšinu protivníkov. Kopanec totiž súpera kúsok odhodí a vy máte čas napríklad na prípravu silného úderu. Zdá sa to možno stereotypné, ale keď to tak pekne funguje...

A kopanie sa nehodí len pre bojovníkov. Kopanie je jednoducho super a využívať ho môže každý charakter. Skopnite súpera zo skaly a on na rozlúčku vás ešte pozdraví (Čo to kričia, keď padajú? Aaaaaa?). Nakopnite niekoho na ostne a máte také niečo ako „One-Hit-Kill“. Kopnite niekoho do ohniska a máte to vybavené (hlavne goblini bývajú vtipní, keď horiaci pobehujú a vykrikujú tie svoje srandičky). Tiež sa vám môže podariť podpáliť si od horiaceho goblina ďalší šíp.. Drsňácke. Ale dobrý pocit...

Duchovné záležitosti

Mág sa učí (jeden by ozaj nečakal) kúzla. Oheň, blesky, zmrazenie, telekinéza, úkryt, očarovanie. A mal by si zrýchliť regeneráciu many. A mal by poznať, čo na akého súpera platí (nepeč orka na ražni, keď nemá rád blesky, pavúk sa dá opražiť, budeš počuť vresky...).

Klasické firebally a blesky netreba príliš rozoberať. „Vypustenie“ blesku trvá ale dosť dlho, a tak nie je vždy celkom jednoduché zasiahnuť súpera. A kvôli pripravenému fireballu občas skoro nič nevidíte. A keď som už načal nepríjemnosti, tak so schopnosťou na regeneráciu many by sa mana mohla regenerovať predsa len o trošku rýchlejšie (keď to už stálo toľko bodíkov!). Tie modré fľaštičky proste bude musieť občas použiť aj mág s regeneráciou many.

Ohnivá pasca – výborné kúzlo, najmä proti pavúkom a ľuďom. Hodíte to niekam na zem a keď sa priblíži niečo, čo nemá rado oheň – bum – a to, čo nemalo rado oheň je poriešené.

Očarovanie je veselá záležitosť. Očarovaná obludka chvíľu bojuje za vás. Pri troche šikovnosti vám potom stačí z každej skupinky zabiť konvenčným spôsobom (umláť, upraž, atď.) akurát posledného „pozostalého“. Super proti veľkým skupinám.

Úkryt je pre mága v niektorých častiach hry na nezaplatenie (na Very Hard obtiažnosti to platí dvojnásobne).
Nechcem prezrádzať nič z deja, ale v hre je napríklad pasáž, v ktorej ste v jednej (nie príliš veľkej) miestnosti s tlupou nahnevaných orkov. A nemáte možnosť nikam utiecť. Podľa mojich „výskumov“: Hard obtiažnosť – 2 údery od orka a Sareth je tuhý; Very Hard obtiažnosť – 1 úder od orka a Sareth nemá, čo by viac povedal. A keďže v tej miestnosti – nech ste akokoľvek šikovný – nejaký ten štuchanec vždy chytíte, tak ma napadlo kúzlo Úkryt. V tejto konkrétnej situácii to pomohlo – kúzlo vás totiž dočasne ochráni pred všetkými typmi zranenia. Orkovia sa potom dajú pomlátiť aj palicou. Milé kúzlo - trošku zhoršuje výhľad, ale naozaj na nezaplatenie.

Za zmienku stojí ešte telekinéza. Pomocou tohto kúzla je možné na diaľku pohybovať predmetmi (sudy, kamene, bedne, atd.) a hádzať ich nepriateľovi na hlavu, pod nohy (ak má), do kolena (ak má) a podobne. Takéto hodené predmety robia pomerne veľké poškodenie - jeden súdok na hlavu a na normálnej obtiažnosti je stráž je vybavená.

No a nakoniec ešte liečenie. Nie je k tomu v podstate čo povedať. Modrých fľaštičiek je všade pomerne dosť a bola by škoda ich nevyužiť – liečenie teda môžu efektívne využívať aj bojovníci a zlodeji. A ak si ovládanie nastavíte tak, že liečenie spustíte napríklad prostredným tlačidlom myši, môže to ušetriť pár Loadov.

Zákernosti

Zlodej nemá vlastne samostatnú vetvu v strome schopností. A ani tých schopností nie je ktoviekoľko. Zlodej sa dá ale pekne kombinovať s magickými alebo bojovými schopnosťami.

Typická (a využiteľná) zlodejská schopnosť je vlastne len jedna - Tichý pohyb. Nájdete tu síce ešte „otváranie zámkov + nachádzanie pascí“, ale využitie tejto schopnosti je skoro nulové. Zlodejskou schopnosťou sa zdá byť aj Ostražitosť, ale keby jej naučenie nebolo potrebné pre ďalšie schopnosti, asi by sa ju nikto neučil.

Tichý pohyb stíši vašu chôdzu, umožní vám efektne (a neférovo) odzadu eliminovať nepriateľov a ukrývať sa v tieňoch. Podrezávanie (funguje len s dýkami) je dobré proti jednotlivým cieľom – priblížite sa odzadu a šup - mŕtvolka. Problém je, keď to skúšate na skupinkách a niekto vás spozoruje. Bohužiaľ tu nie je možnosť „ukryť sa v tieňoch znovu“ (možno, ak by Sareth utekal dostatočne dlho a dostatočne ďaleko...). Keď vás už raz zbadajú, celá „zlodejina“ je v čudu. Musíte zvyšok zamordovať inak.

Navyše samotné ukrývanie v tieňoch sa správa v istých situáciách zvláštne. Niekedy, keď je „Sareth – Zlodej“ učupený niekde v tmavom rožku a skoro až nedýcha, tak ho veľký škaredý ork zbadá zo šiestich metrov a začne kričať niečo o strangeroch a killovaní humanov. Inokedy, keď „Sareth – Zlodej“ niekde na pravé poludnie chytá bronz, veľký škaredý ork mu prejde rovno popod nos (tfuj, to je smrad!) a nič si nevšimne. Zvláštne.

Kvôli týmto dvom veciam by sa možno dalo povedať, že zlodej v tejto hre nie je vyriešený najlepšie a možno dokonca nie je samostatne hrateľný. A možno to aj bude pravda. Je to ale veľká zábava. Ak by vás omrzeli bojovníci a mágovia, toto je úplne iný štýl hrania. Treba čakať, kým sa niektorý nepriateľ oddelí od skupinky, treba sa zakrádať, treba spúšťať pasce. Určite budete musieť pri hraní za zlodeja občas použiť aj „hrubú silu“ alebo niečo z mágovho arzenálu, vyskúšať sa to ale oplatí.

Lukostrelec?

Lukostreľba je samostatná schopnosť v bojovej vetve stromčeka. Luk sa hodí do ruky prakticky každej postave (nehovoriac o „lanovom luku“, bez ktorého by hra asi ani nešla dohrať).
Opäť podľa mojich „výskumov“ - čistého lukostrelca sa oplatí hrať len na normálnej obtiažnosti. Tam bežný enemák po jednom Head-Shote takmer vždy ihneď napodobňuje Jima Morrisona („This Is The End, My Only Friend, The End...“).
Na vyšších obtiažnostiach sa mi bohužiaľ zdal luk len takým prilepšením – „skúsim aspoň niečo trafiť, kým tá tlupa ku mne nedobehne“ (aj keď máte Silu – samostatnú schopnosť na zvýšenie poškodenia – na maxime). Je to otázka šikovnosti/nešikovnosti? Alebo je to nešťastná nevyváženosť hry? Naozaj to s tým lukom ide tuším o kúsok ťažšie.

Kto proti komu

Proti Sarethovi sa postavia rôzne druhy ľudských aj skoro-ľudských bojovníkov, mágov, orkovia, goblini, kyklopi (kyklopovia?), draky, pavúky, niekoľko druhov nemŕtvych alebo podozrivosti podobné lietajúcim hlavonožcom. Niektorí sa snažia Sarethovi rozbiť hlavu, iní ho z diaľky upražiť, niektorí sú pri vás za sekundu, iní sú zas príliš pomalí. Niektorí kúzelníci si dokážu privolávať spojencov, niektorí zbabelci občas z boja utečú, iní sú zásadovejší a bojujú až do konca. Pekné je, že na každého platí niečo iné – niektorí nemajú radi oheň, iní blesky. A takého kyklopa môžete mlátiť do kolena aj týždeň – citlivé má len svoje samojediné oko.

Vymieňajte si podľa potreby zbrane. Nepúšťajte si k telu pavúkov. Presviedčajte zombíkov, že pľuť (jed) je neslušné. Nenechávajte sa obkľúčiť. Neverte goblinom, keď „prosia o milosť“. Hra je zábavná najmä kvôli súbojom, tak si to treba užiť.

A ešte sa hodí spomenúť, že niektorí protivníci sú príliš silní. Kandidátov je viac, ale za všetkých spomeniem pavúky. Majú nepríjemný jed, vyskytujú sa v skupinkách a dokážu liezť po stenách. Navyše sa do nich zle kope. Najefektívnejší sa proti nim zdá byť... no.. ehm.. útek! Alebo ohnivé pasce. Alebo očarovanie. Alebo luk a trocha atletiky. Ak ich chcete zabíjať nablízko, pripravte si dostatok protijedov a fľaštičiek na liečenie. Tieto súboje patria naozaj medzi najťažšie.

Kto druhému jamu kope...

Pasce sú efektným spôsobom, ako sa zbavovať nepriateľov. Žiada sa napísať „jednoduchým“, ale nie je to vždy tak. Na veľa miestach hry niečo visí, niečo je podopreté a len to čaká na uvedenie do pohybu. Súperi však nečakajú na to, kým im niečo zhodíte na hlavu (naozaj podozrivé správanie).

Na ilustráciu - na jednom mieste hry bojujete s nemŕtvym kyklopom. Hore nad vami visí obrovský blok kameňa, ktorým by Sareth mohol urobiť kyklopovi niečo zlé. Kyklopovia nemajú radi štuchance do oka, tak nie je celkom jasné, čo by to malo byť – možno by ho to zhodilo do blízkej priepasti, možno by ho to zrazilo na kolená. V každom prípade sa mi to nepodarilo zistiť, pretože som (ani po piatich Quick Loadoch) nebol schopný akciu načasovať tak, aby som kyklopa zasiahol. Asi som bol nešikovný (kyklopa som potom musel umlátiť palicou).

Nieže by pasce neboli využiteľné – naopak. Veľakrát sa mi podarilo zničiť nejaký slabý stĺpik a to, čo stĺpik držal sa zosypalo na nepriateľov. Alebo hodiť na niekoho bedňu. Alebo zničiť pod niekým podlahu. Skrátka pasce tam sú a je možné ich používať. Je to zaujímavé spestrenie pri inak možno trochu jednotvárnom vyhladzovaní orckej, goblinskej, pavúčej, nekromantskej a podobne ohavnej populácie. A samozrejme – ak to Engine podporuje, prečo na tom nepostaviť aspoň nejaký prvok hry?!

Hra je to... adrenalínová!

Hra je – hlavne kvôli súbojom - naozaj napínavá a adrenalín pravdepodobne zvyšuje. Nie je ale adrenalín ako adrenalín.
V hre je zakomponované malé (ale efektné) „prilepšenie“ vo forme adrenalínu. O čom to je? Je to o tom, že keď úspešne bojujete s nepriateľmi (spôsobujete im zranenie), postupne sa vám zvyšuje adrenalín. Keď dosiahnete „plný adrenalín“, Sareth pri silnom údere zbraňou alebo kúzle urobí „niečo extra“. Napríklad zotne nepriateľovi na jeden úder hlavu alebo niečo podobné. Celá takáto adrenalínová pasáž je to zasadená do niečoho ako Bullet Time v Max Payne (spomalenie + nejaký ten zvukový efekt).

Pri kúzlach sa vplyv plného adrenalínu prejavuje rôzne – napríklad trvalé zmrazenie, podpálenie nepriateľa, „zahodenie“ živého nepriateľa, Instant Kill, apod.

Adrenalín bohužiaľ stúpa pomerne pomaly a časom – keď nebojujete – klesá. Nevadí, aj tak je to pekné a pôsobivé spestrenie.

Messiah je ťažký!

V podstate ani nie. Na normálnej obtiažnosti by to mal zvládnuť priemerný hráč do maximálne 25 hodín hracieho času (ďalšie hrania už trvajú menej, pretože už viete „čo a ako“). Hra je dosť lineárna (aj čo sa týka deja, aj čo sa týka designu úrovní – vlastne nie je kde zablúdiť).

Niektorí nepriatelia sú ale pravdepodobne predimenzovaní. Náročné sú napríklad pavúky (jed) alebo veľké skupiny nemŕtvych (vedia sa – špekulanti – napríklad niekoľkokrát postaviť znovu na nohy, majú fakt „ránu“ a jed).

Netreba sa vždy vrhnúť medzi nepriateľov a začať to sekať hlava-nehlava.
Nieže by to tak nešlo – skoro všetko ide rozsekať, ale ide to aj menej bolestivou cestou. Občas treba vystreliť niekde šíp s lanom, vyšplhať sa hore a porozmýšľať, ako na to. Nie je tu niekde nejaká pasca? Nejde to len tak prebehnúť? - v hre nie sú skúsenosti za zabitých nepriateľov, takže o nijaké bodíky neprídete. Čo keby som jedného očaroval a počkal, čo sa stane? Keby som vybehol tuto na schodíky - môžem ich potom všetkých skopávať dole... Keby som k tomuto tu rýchlo pribehol, možno ho dokážem odkopnúť do vody a bude pokoj... Atď., atď.

V hre teda síce nie je na výber, ako budete plniť úlohy (možno s výnimkou „Questu“ po finálnom súboji), môžete si ale vybrať, akým spôsobom niekoho odpravíte. A to pridáva mesiášovi na znovuhrateľnosti.

Predmety

Bez nachádzania nových zbraní, brnení, bižutérie a iných serepetičiek by to ani nešlo. Teda išlo, ale nebolo by to také zaujímavé.

Postupom času nachádzate predmety, ktoré dávajú Sarethovi rôzne bonusy (zvýšenie poškodenia, bonus k mane alebo životom, pridané elementálne poškodenie, zvýšenie šance na kritický zásah alebo sa dá nájsť napríklad tulec, z ktorého neubúdajú šípy).
Predmetov je na podobnú hru (nie je to RPG) pomerne dosť. Nie, že by sa nevmestilo viac, ale stačí to. Väčšina lepších predmetov vyžaduje nejakú schopnosť na určitej úrovni. Takže ak schopnosť máte (prípadne sa chystáte mať), skúšajte nové predmety. Existujú hry, v ktorých máte 5 druhov automatických zbraní, ale je jedno, ktorú používate, pretože nepriateľom ubližujú všetky rovnako. V mesiášovi keď skúsite umlátiť pavúka krátkym mečom, a potom pomocou niečoho, čo má bonusové ohnivé poškodenie, budete cítiť rozdiel (alebo ten pavúk ho pocíti).

Ak sa napríklad v istej neskoršej časti hry rozhodnete istým spôsobom (jedno z mála rozhodovaní v hre – nebudem prezrádzať), ako odmenu dostanete zbrane s obrovským bonusom proti nemŕtvym. Oplatí sa ich používať.

Na pár miestach hry si môžete dokonca vykovať vlastný meč. Že je to len spestrenie? Áno, ale ten s ohnivým bonusom je fajn.

Výbavu (minimálne zbrane) je teda vhodné obmieňať podľa súperov, proti ktorým práve stojíte – niektoré súboje vám to môže naozaj zjednodušiť.

Príbeh?

Áno, je tu. Len nie je príliš svetoborný (je záchrana sveta svetoborná?). Chvíľami je to napínavé, chvíľami vôbec.
Vlastne je v celom príbehu len veľmi málo nečakaného. Akurát na začiatku nie je celkom jasné, ako je to s tými mesiášmi a kadejakými podozrivými osobami, čo sa v hre kde-tu premávajú. Keď sa ale dozviete toto, nič moc už nečakajte. Takže vďaka príbehu sa asi moc nezabavíte.

Záchrana sveta pred nejakým magorom je vlastne v pohode (a v podstate ani nie je isté, či ste po dohraní ten svet vôbec zachránili). Už som to tuším niekde videl, ale: za ááá – toto nie je RPG, a za bééé - načo vymýšľať niečo zložitejšie, keď väčšine hráčov toto stačí?

Záver (hry)

Záver hry bol aspoň pre mňa sklamanie. Finálny súboj bol milý. Dokonca bolo treba aj porozmýšľať – čo sa to deje? Niečo tu nado mnou lieta a tomuto nešťastníkovi dole akosi nemôžem teraz ublížiť. Hm, čo teraz?

Potom nasledovalo nejaké to „rozhodovanie“. Potom záverečné video. To video bolo pekné, v poriadku. Čakal som ale niečo viac. Niečo veľkolepejšie. Nejaký zvrat na konci. Nejaké zistenie. Niečo, z čoho hráčovi trošku prebehne mráz po chrbte.

Nič také sa nekonalo. Väčšie sklamanie zo záveru hry ma postihlo v poslednej dobe hádam len pri Titan Quest (tam to bol naozaj podraz).

A vyzerá to...

... pekne.
Jasné, niekto by povedal, že Source Engine je už starý, DoomX má novší a QuakeY má lepší, atď..

Mne sa napríklad hry na Source vizuálne páčia viac ako Doom alebo Quake. Source bol vraj do tejto hry vylepšený. Možno bol. Má stále svoje mušky (napríklad to zasekávanie postavy kadekde v prostredí)? Má. Trvá loadovanie úrovní kúsoček dlhšie, ako by bolo treba? Trvá (kúsoček viac). Komu to ale vlastne vadí, keď hra pobeží - pri troške skromnosti - aj na takmer priemernej mašine?!

Za tie prachy (teraz myslím za hardvér) je skoro až neuveriteľné, čo sa dá v mesiášovi vidieť. Pozerá sa na to naozaj veľmi, veľmi dobre. Neviem celkom presne, čo všetko zabezpečuje Source, a čo je už výtvor samotných vývojárov, ale hra je spracovaná skoro až umelecky. V jednotlivých úrovniach sa striedajú rôzne typy prostredia, okolie je vždy spracované nápadito a s citom. Mesiáš pôsobí po grafickej stránke veľmi esteticky aj ako celok, ja osobne som nepostrehol žiadne „slabšie miesta“. Za jedno, prípadne aj niekoľko dohraní hry sa pravdepodobne nestane, že by sa vám niečo stihlo „okukať“.

Občas je miesto, ktoré treba nájsť pre ďalší postup hrou až príliš „pod nosom“ („nájdi nejaký tunel, musíme sa tam dostať“ – a tunel má vchod asi dva metre od Saretha). Ale to beriem ako daň za širokú vrstvu hráčov, ktorých má hra osloviť.

Občas sa zdá, že už ste príliš dlho v nejakých temných kobkách, ale o to krajšie je potom vystúpiť na denné svetlo (ak vtedy aspoň niečo vidíte).

Pri niektorých predmetoch môžete mať dojem, že sú možno navrhnuté nevkusne (napríklad niektorými mečmi som si nie celkom istý), ale to je viac-menej výnimka a do veľkej miery aj vec vkusu.

Hry farieb, svetla a tieňov – no, niekedy som sa len zastavil a pozeral. A ako som sa tak pozeral – aha, nie je tamto nejaký výklenok, či čo? Tam sa musím dostať! Po hre sú rozmiestnené rôzne tajné miesta so zaujímavými a niekedy aj nezaujímavými predmetmi. A veľa z týchto miest nemusíte pri prvom hraní vôbec objaviť.

Dizajn hry by som celkovo hodnotil ako veľmi vydarený. A navyše - na to, aby sa človek pokochal nejakým pekným výhľadom, nemusí mať ani všetky detaily na maxime. Source a kvalitná práca dizajnérov sú jednoducho jasnými mesiášovými devízami.

A dá sa to vôbec počúvať?

Ale áno. A celkom dobre. Nič zo zvukov, ktoré vydáva okolie, zbrane, kúzla, nepriatelia, apod. mi nekazilo sluch. Dokonca som si niektoré zvuky zvlášť obľúbil. Napríklad zvuk pri naťahovaní tetivy luku. Alebo zvuk hodenej dýky. Naozaj pekné.

Hudbu som nejako extra nevnímal, ani som sa na ňu nesústreďoval. Viem, že na jednom mieste mi začala hudba trošku vadiť, a na jednom sa mi nezdal jej výber (tuším to bolo po zabití prvého kyklopa). A niektoré Leannine, Xanine alebo Sarethove hlášky považujem za vyslovene nevydarené. Ale – je to vec vkusu, možno väčšine ľudí sa páčia.

Takže ako tie zvuky? No tak zhruba dvoječku by som dal, hlavne kvôli tomu hovorenému slovu.

Drobnosti

Videá v Engine hry nejdú preskočiť. Keď hráte prvý raz, je to OK. Potom to už vadí.

Občas problémiky pri prepínaní kúziel. Nejako sa to vždy „opravilo samo“.

Občasné „zaseknutie“ postavy niekde „do polygónu“. Väčšinou pomohol len Load.

Leanna na seba niečo zhodila zo stola => koniec hry, pretože podľa nej za to mohol Sareth (Nepočula si niekedy o zametaní pred vlastným prahom, dievčička?).

Leanna sa niekde zasekla (Dievčička nemá žiadny komentár? Nevadí – môže za to Sareth).

Za tri hrania (tri obtiažnosti – približne povedzme 40-50 hodín) hra asi 3 krát spadla. To je myslím celkom prijateľné (bola to CZ verzia – oproti pôvodnej anglickej verzii obsahovala už pravdepodobne niektoré opravy).

Je to ešte aj také... multiplayerové!

Áno. Vysoliť také peniaze iba za 20 hodín zábavy v Single-Playeri by bolo trošku drsné. No, povedzme, že 20 až x hodín (podľa počtu hraní), čo ale stále nie je nič moc. Našťastie je tu ešte Multi-Player, ktorý zvyšuje hernú dobu prakticky „donekonečna“.

Stačí sa zaregistrovať na Steame, ak je potrebná aktualizácia hry, tak ju stiahnuť a môže sa hrať.

Len v skratke – hra viacerých hráčov obsahuje okrem klasických módov (DM, TeamDM, CTF) aj novinky – napríklad Crusade. V Multi-Playeri si môžete vybrať z piatich postáv a čo je dôležité – získavate „schopnostné body“. Tieto body potom utrácate. Schopnosti každej postavy sú unikátne (nájdete tu pomerne dosť nových vecí, ktoré sa ani zďaleka nepodobajú na nič z hry pre jedného hráča). V jednej hre môžete hrať aj za niekoľko postáv (dá sa medzi nimi ľubovoľne prepínať). Navyše je možné jednotlivé zvolené schopnosti „odzvoliť“, a takto opätovne získané bodíky vložiť niekam inam.

Multi-Player teda existuje, funguje a určite pridáva hre na hodnote. Jedinou jeho nevýhodou (okrem drobných chybičiek krásy, nekvalitného internetového pripojenia, bezohľadných hráčov, apod.) sa zdá byť len to, že je to NESKUTOČNÝ žráč času.

Hra (SP aj MP) bez problémov chodila na: 2,66 GHz, 1 GB RAM, GeForce 6600 (256 MB RAM)

Plusy
- Súboje
- Stromček schopností + voľnosť v zameraní postavy
- Source a celkový dizajn
- Dark atmosféra (A kto to najčastejšie kazil? Asi Leanna.)
- Vydarené spojenie RPG prvkov a First Person akcie
- Fungujúci a zábavný Multi-Player
- Goblini – vtipní v každej situácii

Mínusy
- Krátke
- Nezaujímavý záver
- Predimenzovaní protivníci
- Dialógy (A kto na tom bol najhoršie? Asi Leanna.)
- V Multi-Playeri nie je kopanie

Hodnotenie: 90% (Ak by som hodnotil samostatne Single-Player, bolo by to určite nižšie číslo. Hra je naozaj skvelá, ale pomer Cena/Herná doba by bez Multi-Playera vyznel nepriaznivo.)