Max Payne 2

Max Payne 2. Hmm čo si asi môžem z tohoto názvu vyvodiť? No samozrejme! Veď sequel či nástupca,pokračovanie nejakej hry. A to nie hocijakej. Prvý diel vyšiel v roku 2001 od dovtedy pomerne neznámej vývojárskej firmy Remedy a hneď sa stihol zapísať zlatými písmenami do knihy legiend herného sveta. Ja sám považujem Max Payne 1 za najlepšiu akčnú hru roka 2001. A preto som napäto i s obavami čakal na príchod ďalšieho dielu, ono vytvoriť nejakú kvalitnú hru je určite namáhavá práca, no pokračovať po úspešnej vyšľapanej cestičke prostredníctvom ďalšieho dielu je možno ešte ťažšie. No dosť bolo úvodnej reči, Max Payne 2 s podtitulom Fall of Max Payne je konečne tu a podrobne si na túto hru v nasledujúcich riadkoch posvietim.
To, čím sa Max Payne odlišoval od ostatných vtedajších akčných hier, bola vymoženosť zvaná bullet-time, čiže spomalenie času. Po stlačení príslušnej klávesy sa dianie okolo citeľne spomalilo a vy ste mohli pokojne odpraviť aj troch nepriateľov bez ujmy na zdraví. Bolo to efektné aj efektívne, no bolo ho veľmi málo tak ste si ho nemohli užiť dosýta. V dvojke je to už lepšie, vlastne by som mohol povedať, že oproti jednotke nastane len veľmi málo situácii, v ktorých sa bez neho budete musieť vinou častého používania zaobísť. V jednotke ste spomaľovanie času mohli využívať výlučne v spojení so skokmi, v dvojke už môžte čas spomaliť a normálne sa aj pohybovať, i keď možnosť spomalenia času počas skoku (tzv. Bullet-Time Combo) je stále k dispozícii, no osobne som ho využíval veľmi zriedkavo. Inak sa vám bullet-time dopĺňa automaticky za určitý čas, stačí si len trocha oddýchnuť alebo sa na chvíľu bez neho zaobísť, čo nie je vôbec ľahké.
Ďalšou oblasťou, v ktorej Max Payne exceloval, bol príbeh a najmä jeho podanie, ktoré bolo pre mňa jednoducho famózne. Na začiatku treba vysvetliť, že Max je policajt pracujúci v NYPD (New York Police Department). V jednotke ste boli na začiatku svedkami smrti Maxovej rodiny a jeho odhodlanie pomstiť sa, v tomto dieli sa príbeh sústreďuje na Maxov ľúbostný a pracovný život, sú tu i nejaké parallely s dejom jednotky, no i ten, čo nehral predošlý diel, bude chápať všetkému, čo sa deje.
A ako to vlastne celé funguje? V zásade je Max Payne 2 lineárna strieľačka z pohľadu tretej osoby, no takýto krátky popis by určite nestačil a takáto hra si ho ani nezaslúži. Hra je charakteristická svojím pekelne rýchlym tempom, všetko na seba perfektne naväzuje, nikde sa nebudete nudiť, vždy sa niečo deje. Prostredia nie sú príliš nápadité, ale sú spracované veľmi verne a všetky aspekty hry sa prostrediu prispôsobujú. Budete sa túlať pochmúrnymi a večne zasneženými newyorskými ulicami, zatuchlými skladmi, zavítate do hotela, strašidelného parku atď. Väčšinou bude vašou náplňou strieľanie a zabíjanie, a že si ho užijete. Nepriateľov je veľa, sú na každom kroku a dokážu vás občas aj prekvapiť (a veľakrát i zabiť). Vedľa strieľania však budete napríklad aj utekať z horiacej budovy, chrániť chlapíka v klaunovskom prezlečení, alebo sa stanete svedkami Maxových psychedelich nočných mor a halucinácii, v ktorých sa budete bezradne túlať skrivenými chodbami, stretávať známe postavy, to všetko za ozveny hlasov a bitia srdca. Takéto levely sú len dva, no nepripadali mi nejaké oživujúce, skôr som netrpezlivo čakal na Maxovo precitnutie.
Čo sa týka Maxovej ľúbostnej aféry, jeho vyvolenou sa stane nájomná vrahyňa Mona Sax, v ktorej koži si strihnete aj jeden celý level, v ktorom budete musieť ochraňovať Maxa, aby sa dostal do bezpečia. Má rovnaké vlastnosti ako Max (asi sú rodina) , čiže spomaľovanie času či nosenie ťažkých zbraní jej nerobí vôbec žiaden problém.
Zbrane. V tejto kategórii si vyberie určite každý, čakajú vás tradičné zbrane ako sú pištoľky (aj ich brutálna odnož Desert Eagle) , samopaly (moja obľúbená UZIna) , granáty či Molotov Cocktaily. Niektoré strelné zbrane, napr. Desert Eagle či UZI môžete využívať aj v DUAL systéme, čiže môžete držať v každej ruke jeden kvér a verte mi, miestnosť plná teroristov nie je pre Dual Uzi žiaden problém.
Občas na nich nebudete tie Uziny ani potrebovať, pretože ich umelá inteligencia nie je na nejakej vysokej úrovni.Občas vás nedokážu zamieriť z piatich krokov, majú tendenciu vám vbehnúť priamo do rany a tak ich hlavná výhoda spočíva v ich množstve. Všetky ich akcie sa držia prísneho skriptu, takže na druhýkrát už presne budete vedieť, ako sa všetko v ich hlavách zomelie.
Ku grafike nemám žiadnych výhrad, všetko pôsobí verne, prostredia sú veľmi detailné a neuveriteľne interaktívne, ostatne čo iné by sme od implementovaného Havok enginu mali čakať. Takmer všetko môžete zhodiť či o všetko nejakých spôsobom zavadiť.Animácie sú tiež na vysokej úrovni, len tie Maxove skoky vyzerajú ako na trampolíne. HW náročnosť je veľmi zhovievavá, bohato vám postačí aj 2Ghz procesor a nejaká tá 128 Mb grafická karta.
Hry ako sú Max Payne si nezahráte, vy sa do nej ponoríte. Prestrelky sú neskutočne zábavné a aj prostredia sú oku lahodiace. No ani sa nenazdáte a celé dobrodružstvo je u konca, odkázaní už len na hranie pod vyššou obtiažnosťou či módmi ako Survival a pod.
Multiplayer v hre chýba úplne, no ťažko povedať, či je to nejakým zásadným mínusom, neviem si dosť dobre predstaviť, ako by hral takýto typ hry vo viacerých hráčoch.
Celkovo musím hodnotiť Max Payne 2 : The Fall of Max Payne ako vysoko nadpriemernú akčnú hru, ktorá nesklamala, no ani nepriniesla nič moc nové, vlastne len vypiluje aspekty, ktoré jednotku urobili legendou. Ak sa vám páčilo jednotka, budete spokojní a tí, ktorí ešte s Maxom nemali tú česť, by mali vyskúšať, určite nebudú ľutovať.


Klady
-neustály spád
-rozmanitosť levelov
-príbeh
-grafika
-ovládanie
-celkový koncept

Zápory
-(pre niekoho)absencia multiplayeru
-málo noviniek oproti jednotke