Half-Life 2: Episode One

Existuje mnoho kvalitných hier, no nie je veľa hier, ktoré by dali hráčskej komunite taký veľký prínos a inovatívnosť ako bol svojho času Half-Life, ktorý uzrel svetlo monitora v roku 1998. Odvtedy prešla táto veľahlasná séria dlhým vývojom, počas ktorého sa niektoré herné systémy menili, iné zanikali či vznikali, no stále to bol ten starý dobrý „Halfík“, od ktorého ste nemohli odtrhnúť oči a ruka vám nedovolila pustiť myš. Po vynikajúcom druhom diele sa autori z Valve rozhodli pojať túto ságu značne epizodicky, aby hráči nemuseli čakať na ďaľšie pokračovania dlhé mesiace a roky. Pred sebou máme ich prvý počin, od ktorého boli veľké očakávania a bol som zvedavý, ako sa autori s novým spôsobom vývoja hry vysporiadali.

Predpokladám, že každý, kto číta túto recenziu, hral druhý diel, a preto sa nebudem vyvarovať prípadných spoilerov. Episode One priamo naväzuje na koniec HL2, v ktorom nastal v Citadele obrovský výbuch. Na začiatku vás vyhrabe spod trosiek Alyxyn verný psík Doc, v momente, keď neďaľeko stojaca Alyx už neverila vo vašu záchranu, a preto jej obrovská radosť v podobe vrelého objatia je pochopiteľná. Neskôr vám doktor Kleiner, operujúci len skrz informačné obrazovky, oznámi, že sa musíte vrátiť späť do rozpadávajúcej sa Citadely, za účelom získania dôležitých informácii o jednotkách Combine. Tu by som to ukončil, pretože príbeh sa ešte počas hrania trocha rozvetví a nechcem vás pripraviť o prípadné prekvapenia.

Asi najvýznamnejšou novinkou oproti minulému dielu je takmer neustála spolupráca medzi vami, Gordonom, a Alyx. V praxi to znamená, že sa od seba takmer nevzdialite na viac ako pár metrov, vo výnimočných chvíľach sa budete musieť dokonca spoľahnúť sami na seba, inak budete stále spolu. V jednej recenzii autor porovnával Episode One k kooperatívnemu singleplayeru, s čím musím súhlasiť. Väčšinou máte úlohy rozumne rozdelené, napr. keď vám Alyx z budovy oproti bude s ostreľovačkou pomáhať v likvidácii nepriateľov alebo zasadne za stacionárny guľomet. Väčšinou sa snaží nestáť vám v ceste a navodiť dojem, že ste naozaj parťáci, čo sa autorom darí nadmieru dobre. Nerobí jej problém prejaviť emócie, nenásilne vám pripomenúť čo máte robiť, a prekvapujúco často srší humorom. Občas sa mi síce stalo, že zahatila cestu a na chvíľku nechcela uhnúť, ale takýchto situácii je málo v hraní mi nejako neprekážali.

Náplň hry je veľmi podobná minulému dielu a predpokladám, že sa veľmi nebude meniť počas nasledujúcich rokov. Vašou hlavnou úlohou v hre tak bude (ako inak) strieľanie, sem-tam budete musieť vyriešiť logickú hádanku v zmysle napr. „ako sa dostať hentam na druhú stranu“, „ako zapnúť tento spínač“ atď. Na konci budete ešte eskortovať niekoľko skupín rebelantov do miesta úniku a dvakrát v hre dôjde na ničenie nepriateľských prepravovacích zariadení, helikoptéry a APC tanku. Tvorcovia sa teda držia overených postupov a nutno dodať, že úspešne, frustrovaní zo stereotypu úloh (až na jednu výnimku) rozhodne nebudete.

Na rad prichádzajú prostredia a tu nastáva prvá výtka. Neviem, ako je to u vás, ale u mňa bol Half-Life vždy o prestrelkách a bojoch v otvorených priestranstvách, kde človek proti početnej nepriateľskej presile mohol využiť svoju vynaliezavosť a taktizovanie, no tu som sa podobných situácii dočkal len veľmi zriedkavo. Prostredia sú v podstate štyri. Začínate vo zdevastovanej Citadele a musím povedať, že máloktorá hra mala takýto nešťastne nudný a pomalý úvod. Pomocou upgrade-ovanej Gravity Gun budete likvidovať početné zástupy jednotiek Combine, strieľať energetické gule, ktoré sú všade naokolo, do spínačov, ktoré sprístupnia cestu ďalej, a tak postupne sa dostať k vášmu cieľu. Okrem toho, že je to strašne stereotypné, toto všetko ste už robili na konci HL2! Už vtedy ma to štvalo, ale teraz je to už na nevydržanie. Po celú dobu som čakal, kedy už z nej konečne vypadnem.
Potom sa dostanete do podzemných parkovísk, ktoré môj dojem z hry značne vylepšili. Vaším najlepším priateľom bude jednoznačne baterka, ktorá vám bude pomáhať prekliesniť sa cez všadeprítomnú tmu, pretože osvetlenie tu nefunguje a vašou úlohou je ho opätovne sprovozniť. Posvietiť si ešte môžete aj povaľujúcimi sa svetlicami, no ich svetelný dosah je len pár metrov, čiže v praxi sú nepoužiteľné. Vašimi spoločníkmi (okrem Alyx) budú zombíci a Ant-lioni, ktorých rojiská budete musieť upchávať vrakmi starých áut. Táto časť hry na mňa veľmi zapôsobila svojou horrorovou atmosférou, baterka sa vám totiž rýchlo vybíja, a tak ste častokrát obkolesení v totálnej temnote s vedomím, že kedykoľvek môžete byť napadnutí.
Následne sa budete potulovať v akejsi starej nemocnici, ktorá je premnožená zombíkmi a jej koridorovosť, linearita a stereotypné, ťažkopádne razenie mi asi po desiatich minútach hrania začala liezť na nervy.
Posledný úsek hry sa odohráva na námestiach City 17 a v železničnej stanici a treba podotknúť, že na záver si autori nechali to najlepšie. Veľký počet nepriateľských Combine na viacmenej rozľahlom mieste mi dalo aspoň na chvíľu zabudnúť na predchádzajúce nenápadité levely.

Nepriatelia prešli veľkou recykláciou, a tak nám Valve servíruje takmer rovnaké menu ako v predošlom diele. Ku štamgastom, ako sú Combine jednotky, Headcraby, zombíci či Barnacles pribudol nový typ, tzv. Zombine. Ako už názov napovedá, je to akýsi kríženec medzi Combine so zombíkom, čiže nepriateľský vojak obdarovaný Headcrabom. Sú oveľa rýchlejší než klasickí zombíci a ich najväčšou devízou je odistený granát v ruke, vďaka ktorému sa stávajú (pre mňa) najnebezpečnejšími nepriateľmi. Môžete ich buď zabiť alebo im odistený granát vystreliť z ruky, no často si skôr urobíte spoločný výlet do pekiel. No nasleduje výtka. Nie, vlastne dve. Prvá : Tvorcovia z môjho pohľadu nepochopiteľne zredukovali množstvo Combine vojakov na úplné minimum, a tak je celá hra doslova prepchatá zombíkmi a Zombine. Zo začiatku je to v poriadku, no keď už druhú hodinu budete až na pár výnimiek kosiť iba dementných nemŕtvych, tak to začne liezť na nervy (aspoň u mňa). A ku koncu, keď už konečne dostanete šancu sa vysporiadať i s vojakmi, sa o všetko postarajú vaši kolegovia – rebelanti, a tak sa čistokrvných prestreliek s Combine dočkáte veľmi zriedkavo. Druhá výtka patrí pre mňa medzi najväčšie zápory hry. Je jasné, že HL vždy bol a bude skriptovanou akčnou strieľačkou, no čo je moc, to je moc. Skripty zašli za únosnú mieru a tak okrem vašej nepozornosti budete umierať najmä kvôli nim. Ako si inak mám vysvetliť situáciu, keď prechádzam úplne pokojnou ( a predtým už vystrieľanou) chodbou (ach, zase tá koridorovosť) , keď tu náhle sa meter (!!) pred vami odnikadiaľ zjavia traja (!) vojaci a svojimi brokovnicami vás pošlú do pekiel v priebehu 2 sekúnd. Proste nemáte šancu zareagovať. Iný príklad : V miestnosti je veľká presila zombíkov, a tak utekám na už predtým zaistenú chodbu, kde sa tu zrazu potulujú dvaja piatimi jedovatými Headcrabmi obložení ľudia a vaša smrť sa stáva skutočnosťou. Ale pred dvoma sekundami tam ešte vôbec neboli!! Takýchto situácii je veľmi veľa, a je to hanba, keď až na piatykrát prejdem určitý úsek, pretože už konečne viem, ako sa situácia vyvinie. Toto už nie je skript : toto je podvod. V týchto momentoch som bol hrou veľmi frustrovaný a pociťoval som veľké sklamanie, že toto tvorcovia mohli dopustiť. Skriptovanosť bola aj v HL2, no tam to nebolo až také drastické a do očí bijúce.

Zbrane. Bohužiaľ aj tu musím kritizovať. Ich počet oproti minulému síce zostal nezmenený, no polovica zbraní mi bola takpovediac naprd. Najčastejšie budete používať Gravity Gun, brokovnicu,granáty,samopal a pištoľku. Len toľko? Pravdupovediac, áno. Občas, najmä pri ničení vehiklov, využijete i raketomet. Čo ma veľmi pobavilo boli dva momenty už ku koncu hry, keď vám vaši verní spoločníci podarujú páčidlo (neoddeliteľná súčasť HL) a Magnumku, ktoré som ani raz nepoužil, pretože som vôbec nemusel a už ani nebolo kedy. Sa mi zdá, akoby si tvorcovia povedali, že tam všetok ten kvér proste hodia bez logickej a časovej náväznosti, len „aby tam bol“. To isté s kušou. S ňou veľa zombíkov nepobijete, no musela tam bezpodmienečne byť, inak by bolo zle.

Čo sa týka grafiky, tam niet veľa čo vyčítať. Kvalitné a ostré textúry, prekrásna vonkovná architektúra mesta a najmä podpora HDR umožňujú kvalitný vizuálny zážitok. S tým HDR to ale tvorcovia občas prehnali, a tak sú niektoré svetelné scény prepálené a nepôsobia vierohodne. Musím pochváliť tváre postáv, ktoré sú naozaj dobre spravené. Ich mimika je už horšia, okrem niektorých predskriptovaných momentov sa vaši parťáci a Alyx tvária stále rovnako. Takisto sa mi páčili animácie postáv a už tradične v hre nenájdete ani jednu cut-scénu (okrem veľmi krátkeho úvodu). Graficky na mňa najviac zapôsobila bitka s vrtuľníkom na rozľahlej povale domu, ktorá sa pod náporom striel (vašich i vrtuľníka) začala krásne rúcať podľa fyzikálnych zákonov, a tak už ku koncu nebola lata na late a ukryť sa pod salvou guliek bolo dosť obtiažne. Celkovo sa autorom podarilo zo Source enginu vydupať skutočne dosť a grafika stále kráča s dobou, i keď už nedosahuje na súčasnú špičku. Audio stránka hry je tradične minimalistická, no pri tých akčnejších momentoch vás k najlepším výkonom vyburcuje skvelá dynamická ambientná hudba, ktorá ma stále uchvacuje. Dabing postáv je na dobrej úrovni, Gordon samozrejme opäť neprehovorí ani slova počas celej hry.

Najväčším záporom celej hry je jej úbohá dĺžka. Ja som hru dohral na strednej obtiažnosti za menej než päť hodín, čo je na kaliber takejto hry žalostne málo. A tak sa oplatí si premyslieť, či sa vyplatí rok čakať na hru, ktorú máte dohranú za jedno kratšie popoludnie.



Verdikt

Z pokračovania už legendárneho Half-Life-u mám veľmi zmiešané pocity. Na jednej strane je to opäť HL, no autori sa vydali pre mňa zlým smerom, keď dali prednosť lineárnemu bezmyšlienkovitému postupu vpred namiesto akčných a dynamických prestreliek s normálnymi vojakmi. Skripty tiež nepridávajú na dobrom dojme, všetko tak musí zachraňovať stará dobrá Half-Life-ovská atmosféra, pekná grafika a pár dobrých nápadov. Half-Life 2 Episode One nie je zlá hra, to rozhodne nie, no je mierne nevyvážená a už nepôsobí tak suverénnym dojmom ako predošlý diel.



Plusy
-je to Half-Life
-grafika, fyzika
-hudba
-stále je to dobrá FPS-ka


Mínusy
-nevyváženosť zbraní, nepriateľov a prostredia
-prehnaná a frustrujúca skriptovanosť
-veľmi krátka hracia doba