Gears of War

Iste uznáte, že vojna všeobecne je vo videohrách veľmi vďačným námetom. Je to aj logické: príbeh nehráne nejak podstatnú úlohu, a keď je už v hre implementovaný, stačí aj obyčajné klišé, na atmosféru stačí napchať na 10 metrov štvorcových čo najviac paľbychtivých ľudkov, samozrejmosťou je linearita. No a keď sa jedná o vojnu proti nechutným potvorám, vyššie uvedené parametre vynásobte počtom zabitých protivníkov a vyjde vám priemer. A táto formulka sa opakuje stále dookola. Pokým sa neobjaví niečo, hoci spĺňajúc všetky tieto neslávne kritériá, ajtak vyčnieva z radu, niečo naozaj dobré, vydarené. A tým je Gears of War.

No úkrokom z radu určite nebude príbeh. Sme na planéte Sera, ktorá je navrchu obývaná ľuďmi, no pod zemou sa skrýva nebezpečenstvo pod názvom Locusti, hnusné, ozbrojené beštie žijúce v podzemných tuneloch, ktoré sa vydávajú na povrch za cieľom obsadenia celej planéty. Nie je to ktovieako okúzľujúce, ale pre potreby hry stačí. Vy sa ujímate role Marcusa Fenixa, jedného zo štyroch členov Delta Squad, a vašou úlohou bude získať rezonátor, vydetekovať sieť podzemných tunelov a zničiť ju pomocou Lightmass Bomb (veľmi originálny názov). Čiže v boji nebudete sám, spoločnosť a pomoc vám budú robiť ešte Baird, Cole a Dom. Sme vo vojne, takže neočakávajme nejaké zložité vývoje postáv a emočné výbuchy. Marcus je chlap tvrdý ako oceľ a vtipy budete od neho počuť a vidieť tak často ako Hitler ďakovné židovské pohľadnice. Je to škoda, že najdojímavejšou emóciou vášhoho avatára počas celej hry bude frustrovaný výkrik „Ah, come on!“ pri zlom prebití zbrane. Zato Cole so svojimi štipľavými poznámkami a entuziazmom vám určite zlepší náladu. Neoceniteľným pomocníkom je aj koordinátorka Anya, s ktorou komunikujete cez vysielačku a ktorá má riešenie hocijakej zapeklitej situácie vždy poruke.

No čím GoW naozaj exceluje, je samotný gameplay. Tak napríklad nikdy (až na pár výnimiek) nebudete bojovať sám, obyčajne budete všetci ako Delta Squad pohromade alebo, občas dôjde na situácie, keď sa budete musieť rozdeliť a popárikovaní ísť dvaja každý iným smerom (ten si tiež môžete zvoliť, stlačením pravého alebo ľavého tlačidla myši, záleží od situácie). Ak sa tešíte na nejaké vetvenie príbehu a závislosť deja od vašich volieb, zabudnite, možnosti vybrať si smer vám hra ponúkne len párkrát, a vždy to vedie k rovnakému miestu a cieľu. Linearita je v kurze.

Kľúčovým aspektom hrania je ale systém krytia. V tejto hre znamená výlet s nabitou zbraňou navzdory 3-4 Locustom istú smrť, treba byť opozretnejší. Na to vám slúží tlačidlo Space, stisnutím sa Marcus skryje za blízkostojacu prekážku, kde je v relatívnom bezpečí. Tlačidlom pravej myši vykuknete spoza skrýše a môžete začať paľbu. Na krytie vám slúži takmer všetko, stĺpy, prevrátené stoly, debny, fontány, sedadlá, kamene, ploty atď. Môžte strieľať buď kvázi naslepo, vtedy Marcus vystrčí len svoj kvér a začne to šiť do všetkého naokolo a dúfate, že trafíte cieľ, alebo, v najčastejšom prípade, už spomínanou pravou myškou vykuknete spoza prekážky, tým sa vystavujete väčšiemu riziku, no aspoň máte možnosť presnejšie zamieriť svoju paľbu.

Nepriatelia sú v neustálom pohybe, sú nepredvídateľní a tým pádom omnoho nebezpečnejší než nejaké predscriptované vlny útokov, čo možno vidieť v iných hrách. Často vyliezajú zo svojich tunelov z miest zvané „grub holes“, v týchto prípadoch je vhodné použiť granát na permanentné „upchanie“ dier, inak budete musieť čeliť mnohonásobným nájazdom Locustov. Toto je jediný prípad, kedy sa môžete stretnúť v podstate s respawnovaním, obyčajne je v miestnosti či areále určitý počet pripravených nepriateľov a po ich likvidácii zaznie charakteristický zvuk, ktorý znamená kompletné vyčistenie priestoru a možnosť pokračovať ďalej. K umelej inteligencii Locustov: takisto ako vy využívajú rozsiahle možnosti krytia, menia stanoviská, ak majú poruke tak obsluhujú stacionárne guľomety („troika“), a ak ich prestane baviť schovávačka, tak si vypomôžu granátmi. Obvykle si treba počkať, kým vystrčia hlavu z úkrytu, alebo sa rozhodnú vyštartovať oproti vám, vtedy sú ľahko zraniteľní. Ak sa dostanú až k vám, môžete využiť melee útok svojej zbrane. Špecialitou je v tomto smere samopal Lancer, ktorý je v sekundárnom móde motorovou pílou, ktorou protivníka doslova zdevastujete. Možno sa prichytíte (podobne ako ja), ako zámerne čakáte, aby sa k vám nepriateľ dostal na prijateľnú vzdialenosť, aby ste ho mohli následne rozporcovať. Nedá mi nespomenúť vec zvanú „active reload“, keď prebíjate zbraň ručne, zobrazí sa maličký meter a keď sa vám podarí ručičku zastaviť na správnom mieste, nielenže nabijete rýchlejšie, ale sa vám aj zvýši razantnosť nábojov v danom zásobníku. Ak sa však netrafíte, zbraň sa zasekne a Marcusovi trvá pár sekúnd dať ju späť do poriadku, čo sa vám na bojisku môže stať osudným.

Na výber je celkom široká paleta zbraní, najčastejšie budete asi používať Lancer, samopal a motorová píla v jednom, nechýbajú granáty, brokovnica, pištoľ, granátomet, puška, luk s vybuchujúcimi šípmi a špecialita dňa, Hammer of Dawn. Ten ale nemáte vždy poruke, respektíve nie vždy máte možnosť ho použiť, potrebujete byť pod holým nebom a mať aktivované navádzacie satelity. Potom zamierite na nepriateľa, chvíľku počkáte a z oblohy vystrelí silný lúč, ktorý uškvarí všetko v bezprostrednom okolí. Hammer of Dawn prichádza na scénu v nascriptovaných situáciách, keď sa máte postaviť voči väčším a silnejším Locustom, na ktorých normálne zbrane nezaberajú.

Gears of War sa teda drží veľmi jednoduchej a účinnej formulky, ktorá vyzerá asi takto: prídete do miestnosti, začujete paľbu, skryjete sa, počkáte na príchod Locustov, zlikvidujete, zaznie zvučka, Cole tresne nejakú hlášku, Marcus ho slovne zlynčuje, idete do otvoreného priestranstva, počujete vytváranie grub holes, vynoria sa Locusti, do novovzniknutej diery hodíte granát, postrieľate zvyšok, zvučka, príde situácia, kde sa musíte rozdeliť a dvaja ísť každý iným smerom, pravidelne sa dorozumievate cez vysielačku, znova sa všetci stretnete, narazíte na slepú uličku, zavoláte koordinátorke Anyi, oná vám podá riešenie situácie ako na čarovnom podnose, pokračujete ďalej. Znie to stereotypne, a stereotypné to aj je, ale keby bol takýto stereotyp v každej stereotypnej hre, tak to beriem. Hra dokonca nemá nejaké vedľajšie misie, proste na začiatku hry je cieľ jasne daný a vy sa počas celej hry k nemu postupne dopracuvávate, nič viac, nič menej. Ešte dodám, že quicksave v hre neexistuje, hra si automaticky váš postup ukladá pomocou checkpointov, ktoré sú rozmiestnené veľmi husto, ale občas dosť nepochopiteľne. Veľakrát totiž prejdete iba pár metrov, nič sa nedeje ale hra si uloží checkpoint, na niektorých hektických miestach by sa však hodil viacej.

A teraz jedna pochvala a malá výtka. Ovládanie sa zredukovalo na asi 8 kláves + myš, čo je určite plus. Všemocné tlačidlo A na Xbox ovládači tu predstavuje Space. Pomocou neho sa schováte za prekážku, preskočíte, uhýbate sa do strán, ďalej podržaním šprintujete (načo kamera nasadí taký nešťastný uhol, že 75% prostredia nevidíte, preto to robte čo najmenej) a na vybraných miestach zaobstaráva interakciu s ventilmi a pod. Myslím, že to negatívum je už teraz jasné. Dosť často sa vám totižto stane, že neurobíte presne to, čo ste si vysnili, načo v hektických momentoch doplatíte samozrejme smrťou a následných loadingom. Keď sa chcete schovať, skočíte namiesto toho nepriateľovi do náručia, keď chcete utiecť, Marcus sa pritisne o najbližšiou stenu a vystaví sa na obdiv Locustom. Holt, žiadne ovládanie nie je bezchybné a zjednodušovanie si v tomto prípade vypýtalo svoju daň.

Prostredia sú rôznorodé, od upršaného lesíka, panstvo Fenixovcov až po napr. idúci vlak (žeby inšpirácia u Syphon Filter 2?). Umelecký dojem z každého jedného prostredia je úžasný, všetko pôsobí majestátne, i keď väčšina obydlí a miest je zdevastovaná nájazdmi Locustov. Čo vás možno nemilo prekvapí, ale načo sa dá rýchlo zvyknúť, je rovnaká farebná paleta použitá počas celej hry. Všade, kam zavítate, vás bude sprevádzať šeď a nejaká vybledlá zelená, na vlaku pre zmenu krvavo červená. Troška viac farieb by naozaj nezaškodilo.

Nie je Locust ako Locust. Nájdete tu jednak klasických škaredých rádových bojovníkov, ale aj dotieravých Wretches, tí sú bez zbrane, malí aj málo dotieraví, takže ich likvidácia je formalitou. V tmavých uličkách sa ukrývajú Kryllovia, malé i veľké skupiny netopierov, pre ktorých je tma domovom a pre vás istou záhubou, preto si v prítomnosti týchto stvorení treba za pochodu osvetľovať cestu. Potom sú tu lukostrelci, ktorí strieľajú vybuchujúce šípy a Boomers, veľkí škaredí búchači s raketometmi, ktorí toho vydržia skutočne dosť. Lahôdkou sú Berserkovia, veľké slepé zvieratá, ktoré sa orientujú a útočia len pomocou sluchu a čuchu, nemajú zbrane a ich cieľom je rozbehnúť sa a rozmetať všetko živé i neživé. Zriedkavo narazíte na Locustov o veľkosti niekoľkoposchodového paneláku, ich, takisto aj Berserkov, je možné zlikvidovať iba pomocou Hammer of Dawn. Oproti Xbox360 verzii pribudol Brumak, tiež obor vyzbrojený samopami, ktorý je jedným z hlavných bossov v hre. Najhlavnejším nepriateľom je RAAM, veliteľ Locustov, obklopený Kryllmi, ktorý vám zaobstará záverečnú rozlúčku s hrou.

Hra je rozdelená do piatich častí, Actov, každý Act sa delí ešte na 4-5 menších kapitôl, herná doba je nadštandardná.

Grafická stránka hry je podobne ako na Xboxe veľmi vydarená a tvorí jeden zo základných kameňov úspechu. Oproti konzolovej verzii bola vizuálna časť hry ešte o niečo málo vylepšená. Textúry ostré ako britva, kvalitné post-processing efekty, výborná umelecká časť. Na vybraných počítačoch si môžete zapnúť dokonca DirectX10 efekty, vtedy hra pomaly nenachádza konkurenta. Čo možno zamrzí, je pomenej grafických nastavení, z ktorých si môžte vybrať, a občas nejaká podivná hmla v úzadí. HW nároky sú na dnešnú dobu prijateľné, na minimum vám postačí GF6600 a 1GB RAM.

Multiplayer v hre samozrejme je, dokonca si môžte prejsť singleplayerovú kampaň v Coop režime s kamarátom, čo hre dodáva nový rozmer. Ja som multiplayer ani coop nehral, nebudem posudzovať.

Čo dodať na záver? Jedna z najlepších 3D akcií poslednej doby, obalená vo výbornej grafike, síce s minimom inovácií, no zato dotiahnutá v každom smere. Takže odhoďte zábrany, nech už máte akékoľvek herné i plattformové preferencie, Gears of War sa určite oplatí zahrať. Táto hra má totiž gule.

Plusy
- rýchla a dynamická akcia
- skvelá grafika
- príjemne dlhá herná doba
- rozmanitosť nepriateľov a zbraní
- jednoduché ovládanie

Mínusy
- občas neposlušné ovládanie
- priemerný príbeh
- rovnaká farebná paleta
- pre niekoho stereotyp
- linearita

*Multiplayerovú časť ani coop som neskúšal, recenzia sa vzťahuje výlučne na singleplayerovú časť, preto výtky ohľadom zaradenia či nezaradenia MP&coop do recenzie a záverečného hodnotenia sú bezpredmetné.