Brothers In Arms: Road to Hill 30

Túto jar sme sa najskôr dočkali. Vyšla hra, ktorá má ambície stať sa konkurenciou pre silnejších bratríčkov Call of Duty a Medal of Honor. Konečne po niekoľkých nepodarených pokusoch konkurenčných firiem. Aj táto recenzia vám možno podarí odhaliť, či sa to tejto hre s celým názvom Brothers in Arms: Road to Hill 30 podarilo. Teda, keď ste tento titul od celkom neznámej firmy Gearbox software ešte nehrali. Pre hráčov môže byť hneď nazačiatok ukľudňujúcim elementom to, že hra bola vyvíjaná pod ochrannými krídlami UbiSoftu.

Kam vás hra vlastne zavedie?
Dej hry sa začína odohrávať v deň D. V deň vylodenia v Normandii. Vaše meno, teda meno hlavnej postavy je Matt Baker a je členom 101. výsadkovej divízie. Vaše lietadlo bude však zostrelené a ocitnete sa sám za nepriateľskými líniami. No vlastne nie až tak sám. Podobný osud, aký zastihol vás, zastihol aj ďalších dvanástich vojakov americkej 101. výsadkovej divízie. Vlastne párkrát sa stretnete aj s inými oddielmi, ktoré zastihol podobný osud, ako ten váš. Zažijete osem dní ich spoločného boja za nepriateľskými líniami. Osem dní plnej smrti. Zúfalstva. Nádeji na skončenie vojny. Nepripomína vám to niečo? Ak ste práve mysleli na film Zachráňte vojaka Ryana, uvažujete správne. Autori sa ním celkom inšpirovali. Hra však nie je inšpirovaná len týmto filmom, ale aj skutočnými udalosťami. Zažijete jednu zo skutočných misií, keď vy a ešte jeden vojak absolvujete vyvraždenie asi dvadsiatich Nemcov v jednej Francúzskej dedinke. Inšpiráciu skutočnými udalosťami si viac-menej môžete všimnúť na historických fotografiach. Niektoré z budov boli totiž prenesené priamo do hry, a to celkom realisticky, keď tak môžem povedať. Ono si tieto fotografie máte možnosť pozrieť v Extras, kde sa vám odomykajú rôzne fotografie, videá a podobné lahôdky. Tým som už naznačil, že ich nebudete mať k dispozícii všetky, ale budú sa vám odomykať po každej prejdenej misii. Nebudem vám o nich hovoriť viac, nechcem, aby ste prišli o zážitky pri ich prezeraní. Okrem nich sa vám po prejdení na každej obtiažnosti odomkne nejaký cheat. Nebojte sa, nie je to žiadna nesmrtelnosť, ani nič podobné. Sú to trochu inakšie cheaty.

Misie, prostredie, stavba misií, bonusy, save
Vlastne ešte pred úvodnou animáciou vás čaká podobný úvod ako v Medal of Honor Pacific Assault. Prenesiete sa až do poslednej misie, kde si zahráte jeden krátky úsek misie. Po ňom vás čaká osemnásť lineárne prepojených misií. Osemnásť misií, počas ktorých sa pozriete prevažne na Francúzsky vidiek, okrem neho to budú najmä okolité lúky, polia aj rozbité Francúzske mestá. Prostredia na prvý pohľad nie sú veľmi rôznorodé, na ten druhý a tretí sú to však rozličné prostredia, ktoré každé z nich majú svoju charakteristiku. Musím povedať, že som sa pri nich cítil podobne, ako pri Far Cry. Aj ten bol na prvý pohľad jednotvárny, ale až neskôr ste si uvedomili, že každé z tých prostredí, každá nová misia je špecifická a krásna. Okrem toho celkom veľkú časť hry budete dobývať farmy a naspäť ich budete brániť.
V hre máte na výber zo štyroch rôznych obtiažností. Vlastne na začiaku máte na výber len tri. Tá posledná je authentic, čo je obtiažnosť pre naozajstných fajnšmekrov. Na jej odomknutie potrebujete prejsť najvyššiu z dostupných troch obtiažností. Keď mám však pravdu povedať, aj easy je celkom obtiažne a aj pri ňom sa môžete dosť zapotiť. Brothers in Arms totiž nie je po stránke hratelnosti arkádové ako Medal of Honor a Call of Duty. Hra sa snaží o reálny herný zážitok. Snaží sa o realistickosť, ktorú sa jej darí splňovať. Nie je to však dokonalé, ale hra má k tomu určite bližšie ako ostatné tituly z druhej svetovej vojny. V prvom rade sa netešte na hromadné bitky typu Call of Duty. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako by autori mohli vytvoriť takýto realistický titul v hromadných bitkách. Namiesto toho vás bude čakať len pohyb po už spomínanom Francúzskom vidieku, myslím, že takéto prostredia nám v hrách tohto typu chýbali. Zloženia misií, sú celkom jednotvárne. Vlastne vždy máte za úlohu vyvraždiť všetkých Nemcov. Máte sa niekam dostať, prípadne máte niečo dobiť. Často je vašou úlohou vyhodiť niečo do vzduchu a autorom sa zmestila aj taká úloha, že máte niekoho zachrániť. Žiadny ďalší druh úloh ma už nenapadá. Ale nebojte sa, trpieť stereotypom nebudete. Ešte musím spomenúť spôsob saveovania. Je rozdelený na checkpointy. Neviem však či je to to najšťastnejšie riešenie. Áno, je pravda, že checkpointy sú veľmi dobre rozmiestnené, ale zaradil by som do hry aj jeden prepisovateľný save, lebo úseky medzi niektorými saveami sú zvlásť nepríjemné. To, že v hre chýbajú lekárničky je našťastie celkom vyvážené spôsobom loadov. Nechápete? Keď vás na tom istom úseku, teda počas jedného loadingu zabijú viackrát, hra vám dá možnosť, či chcete hru len naloadovať, alebo chcete seba aj svojich mužov vyliečiť. Aj keď vám niektorý z nich zomrie, po tomto procese sa vám objavý živý a zdravý. Nezúfajte však, aj keby umrel a neuzdravíte si ho. Objavý sa živý v ďalšej misii, čo uberalo na realistickosti. V hre je však výborné to, že sa v nej staráte o svojich vojakov, aby vám nepoumierali. Nie je nič lepši od toho, keď všetci vaši vojaci zostanú živí a zdraví aj po poslednom výstrele v misii. Ale ako som už spomínal, nie je to nevyhnutné. Tanky sa vám však neopravia, takže misiu s nimi musíte dohrať tak, ako ste ju rozohrali. Poviem vám, ani raz som však neodmietol možnosť uzdraviť svojich vojakov aj seba, keď sa mi naskytla. Trochu zamrzí však to, že jednotlivé checkpointy sa prepisujú, takže keď niekedy prežijete sám a budete mať život v červenom budete nadávať, až dojdete na ďalší chcekpoint. Dá sa to však napraviť už spomínaným uzdravením po pár zabitiach, takže ako zápor to môžem, aj nemusím brať. Ešte tu môžem opísať aj váš ukazateľ zdravia. Ten nie je rozdelený na percentá, ako som naznačil aj vyššie, ale je v podobe panáčika, ktorý sa mení zo zeleného cez žltého až na červeného, podľa toho, koľkokrát vás trafia.

Taktická stránka hry
Teraz sa prenesieme na jednu z častí, ktorá robí z hry tu reálnu vojnu. Je to taktika pri bojoch. Na začiatku hry budete môcť ovládať len jedného alebo dvoch vojakov, až nakoniec budete ovládať dve jednotky po troch vojakoch. Jednou klávesou si budete medzi oboma týmami prepínať a udávať im príkazy. Tými majú názvy Assault team a Fire team. Jeden je dobrý na obstrelovanie z diaľky a druhý je dobrý na priamu akciu. Pomocou druhej klávesy budete môcť svoje tými posúvať po bojovom poli a taktiež budete pomocou nej udávať, kam má ten alebo onen tým strieľať. Veľmi často som skončil tak, hlavne, keď som mal ešte len jeden tým, že som si nechal kryciu paľbu na nepriateľov a zatiaľ som ich obehol z boku a všetkých dostrieľal. Podobných situácií si užijete neúrekom. Okrem toho pomocou ďalšej klávesy si môžet zmeniť pohľad na pohľad zvrchu. Poobhliadnete situáciu, dáte svojím mužom pokyny. Nemusíte sa báť, že by ste počas tohto pohľadu boli zasiahnutý, pretože hra sa preruší. Keď mám pravdu povedať, zrovna dvakrát som to nevyužil. Vlastne len nazačiatku, keď ma to do toho pohľadu nahodilo automaticky. Nad hlavami vojakov sa taktiež nachádzajú malé terčíky, ktoré šednú keď po nich strieľate. Nemeckí vojaci sú vtedy schovaní a zrovna sa nehrabú ukázať vám naoči. Keď však po nich chvíľu nebudete strieľať, začnú vám paľbu opätovať, lebo terčíky sa naplnia doplna. V hre si neužijete jazdu v žiadnom z dopravných prostriedkov, odvezete sa vlastne len na tanku, keď sa chopíte jeho guľometu. Preto tank spomínam v tejto časti, pretože aj ten budete ovládať ako ostatné jednotky. Prikážete mu len, aby vás nasledoval, niekam ho pošlete, alebo taktiež ho nechátepáliť na cieľ. Tank sa vám dostane k dispozícii niekoľkokrát počas hry a nakonci si užijete dvojnásobnú dávku. Áno, budete navigovať dva Americké tanky naraz.

U.I. lepšia ako vo Far Cry?
Teraz sa presunieme k ďalšej časti hry. K umelej inteligencii. Keď mám tak opísať umelú inteligenciu nepriateľov, je výborne naskriptovaná. Vážne rozmýšľam, či je lepšia tu alebo vo Far Cry. Nakoniec vyhral Far Cry, pretože tam neboli útoky vojakov tak naskriptované a nedali sa teda úplne dobre predvídať. Na začiatku je vždy hrozná. Nepriatelia sa rozbehnú a začnú po vás páliť až vtedy, keď dobehnú ku krytu, ku ktorému majú. Potom však začína byť vynikajúca. Nepriatelia hlúpo nevystúpia spoza barikády keď po nich strieľate, ale počkajú až po vašej akcii. Na to vlastne funguje ten terčík nad ich hlavami. Občas sú trochu spomalený v ich reakciách. Nemôžem však zasa predpokladať, že ich reakcie budú rýchlejšie ako reakcie človeka. Niekedy sú však tie ich reakcie naozaj podobné ako normálneho človeka. Zarazilo ma, že niekedy som vystrieľal aj skupinku šiestich vojakov naraz a inokedy mi zasa robili problémy aj dvaja. Ako keby boli hotoví z toho, keď na nich zaútočím zboku. Možno si mysleli, že ich trafili vojaci, od ktorých som ich nechal obstrelovať. Ale zasa, kto by nezaregistroval streľbu zboku? Ešte ma zarazila jedna vec. Keď je nepriateľ schovaný na kraji barikády a vy dôjdete až k nemu a strelíte doňho iba zaauká a zasa sa vráti do pôvodnej pozície. Postaví sa až vo chvíli, keď naňho stačí asi jedna rana. Ono sa to vpodstate stáva dosť často, pretože po mapke som postupoval vždy postupne, najprv som nechal prebehnúť jeden tým, potom druhý a nakoniec, keď boli pri nich dosť blízko, polku vyvraždili moji vojaci, polku ja zboku. Ale zdiaľky nemáte šancu nepriateľov zabiť. Alebo aspoň celkom malú. Umelá inteligencia nepriateľov sa viac prejavila pri hodení granátu. Nepriateľ nezostal nikdy stáť namieste a nepozeral, ako naňho letí granát, ale vždy od neho odbehol. Prípadne vám ho aj hodí naspäť. Túto situáciu musíte riešiť tak, že spolu s granátom pošlete na Nemca aj priateľskú salvu. Vtedy ho odrovnáte určite, pretože Nemec sa zo strachu pred guľkami schová za prekážku. Umelá inteligencia mojich vojakov sa mi páčila trochu viac. Dokážu reagovať aj bezomňa a len tupo necivia, keď nejaký Nemec po nich strieľať. Samozrejme, môžete im dať aj dáky ich určitý cieľ, na ktorý majú strieľať. Veľmi sa mi páči, že aj sami sa schovávali za prekážkami a nemusel som ich stále nasmerovávať za nejakú ochranu. Nechápte ma zle, umelá inteligencia je v tejto hre výborná, len k realistickosti to má stále ešte ďaleko, možno sa to autorom podarí urobiť lepšie v chystanom pokračovaní.

Vaši miláčikovia
Ďalšia vec, ktorá pridáva hre na realistickosti sú zbrane. Užijete si také kúsky ako Americké kúsky pušky M1 Garand, M1 Carabine, Kar-98, Americký samopal Thompson, Nemecký samopal MP 40, Americký ľahký gulomet BAR a Nemeckú útočnú pušku Sturmgehewr 44. Okrem toho si v hre užijete aj sniperku Springfield, bazuku a Panzerfaust. Okrem týchto hračiek sa zahrajete aj s granátmi a pištoľkou, ktorú ale zrovna počas hry dvakrát nevyužijete. Teraz si trochu rozoberme, čo je pri zbraniach také zvláštne. Matt totiž zbraň nedrží pevne v rukách, ale kmitá sa mu. Autori zaviedli do hry takú neuveriteľnú vec, že postava dýcha a preto nemôže držať zameriavač na jednom mieste. Mohli však podľa mňa zaviesť takú vec, že dokáže zadržať dych, ukľudnil by sa a mohol by vkľude zamerať nepriateľa. O hre sa pôvodne hovorilo, že do nej nedajú ani zameriavač, ale vývojári to nakoniec vyriešili tak, že keď chcete, môžete si ho dať. Čo sa týka zameriavania so zbraňami, je také rôzne. Najviac zo všetkých zbraní kmitali asi pušky ako M1 Carabine a M1 Garand. Vlastne kmitali najmä vtedy, keď si zbraň priblížite cez zameriavač. Ak chcete zabiť nepriateľa strelou do hlavy, nemôžete im na ňu mieriť, lebo sa zrovna dvakrát netrafíte. Musíte mieriť trochu bližšie. Keď si však pušku nepriblížite, je o dosť presnejšia. Samopaly MP 40 a thompson sú druhá taká typická skupina. Oni kmitajú stále a pri strelbe ešte aj kopú. Trafiť sa s nimi je nablízku celkom vpohode, ale nadiaľku sa netrafíte ani za nič. Nablízku len tak šmahom miniete poľku zásobníka, ani neviete, ktorá bije. Pozornosť si určite zaslúži aj sniperka Springfield. Jediná zbraň, ktorá ostane pevne vo vašich rukách a nemusíte sa zapodievať tým, že presne zamierite. Ono je totiž smteľný aj zásah do členka, takže jej efekt je stopercentný. Pri nej asi Bakera naučili zastavovať dych. Hneď po sniperke je na druhom mieste Americký guľomet BAR. Kmitá len veľmi málo a ľahko s ním trafíte nepriateľa aj do hlavy dokonca aj vo chvíli, keď mu budete mieriť na hlavu. Podobne je na tom aj Nemecká útočná puška Sturmgehewr 44. Problémom však je, že tieto zbrane dostanete až ku koncu hry, takže si ich zrovna dvakrát neužijete. Granáty. Vaši najlepší jednorázoví priatelia. Likvidácia nepriateľov pomocou nich je naozaj efektná. Keď ho hodíte na zem, okrem toho, že zlikvidujete nejakého Nemca, zdvihne sa aj prach zo zeme, čo vyzerá nadmieru pekne, že aj Half Life 2, či Far Cry môžu len závidieť. Taktiež vyzerá efetne aj likvidácia tankov. Buď nejakému vojakovi môžete dať povel, alebo aj vy sám vyskočíte zozadu na tank a pošlete Nemcom vo vnútri tanku malí pozdrav. Oni tam už len uhoria v krutých mukách. Nemôžem zabudnúť aj na Panzerfaust (Nemecký) a bazuku (Americká). Streľbu z nich využijete vlastne len na streľbu po tankoch a zaujímavé je, že vždy keď sa objavý nejaký tank, máte nekonečnú zásobu munície. Zameriavač samozrejme kmitá aj pri nich (načo to vôbec stále hovorím), takže sa môže stať, že si to omylom strelíte pod nohy. Veď taká bazuka je predsalen dosť ťažká a Matt Baker nie je žiadny Rambo. Ešte musím spomenúť, že keď budete strieľať z diaľky kolmo na tank, strelíte možno tak dozeme. Budete musieť vždy strieľať dovzduchu, aby raketa dopadla rovno na tank. Tento rozdiel sa mi tiež veľmi páčil oproti Call of Duty. Je to nezvyk, ale pôsobí to reálne. V hre si užijete aj streľbu zo stacionárnych guľometov. Využijete ich najmä vtedy, keď na vás vybehne takých pätnásť Nemcov naraz. Ten samozrejme nijak nekmitá, ani nerobí žiadne problémy a dokonca máte k nemu aj nekonečnú muníciu. Myslím si však, že je to jedno, lebo tých vojakov nie je až tak veľa, že by ste boli schopný minúť čojaviem aj 1000 nábojov. Ďalšia vec, ktorá sa míňa s realitou, ale úplne s ňou súhlasíme je to, že vaši spolubojovníci majú nekonečné množstvo munície. Bol by to celkom veľký problém, keby ste sa mali starať o celkom problematické ničenie Nemcov a ešte by ste museli dávať pozor, koľko munície majú vaši spolubojovníci.

Pastva pre oči
Z nadpisu ste najskôr došli k záveru, ktorej časti sa v hre budete venovať teraz. Áno, je to grafická stránka hry. Autorom sa naozaj veľmi vierohodne podarilo spracovať prostredie Francúzskeho vidieka. Grafické spracovanie pôsobí tak rozmazane, čo mal byť účel a vyzerá to veľmi efektne. Veľmi sa mi páčia stromy, ktoré vyzerali nadmieru realisticky a taktež sa na nich vlnili aj listy. Veľmi pekne je v hre spracovaná aj tráva, ktorá nie je rozdelená, že steblo tam a steblo tam, ale je ako súvislý celok. Domy sú tiež spracované veľmi realisticky a zdiaľky pôsobia skoro ako skutočné. Veľmi pekne pôsobia najmä tie budovy, ktoré boli vytvorené podľa skutočných predlôh. Výborne bolo spracované aj Francúzske mesto Carentan, kde prevažne absolvujete posledné misie. Všade je možné vydieť rozbombardované Francúzske domy. V nich sú schovaní na povale Nemci. Všade je vydieť výriaci sa prach z okolitej streľby. Teraz sa budem trochu venovať modelom vojakov. Tí sú urobení naozaj veľmi vierhodne a často na vás zapôsobia ako živí. Keď sa pozeráte na svojich vojakov, obracajú na vás pohľad, dokážu sa usmievať, ale na druhú stranu sa dokážu aj mračiť. Nie je to možno až také výrazné ako v Half Life 2, ale Brothers in Arms je po tejto stránke určite na druhom mieste. Taktiež sa triafajú aj do dialógou, teda nestáva sa príliš často, že zvuk ide rýchlejšie, ako oni otvárajú ústa, alebo opačne. Za to treba autorov pochváliť, pretože taký Far Cry mal práve po tejto stránke chybu. Táto hra má však aj po grafickej stránke svoje muchy. Ani nie tak muchy, ako muchu. Dosť veľkú muchu. Ono sa totiž v hre nachádzajú neviditeľné steny. Je to celkom zarážajúce, že Baker nevie prejsť cez jeden živý plot. Alebo nepreskočí ani nie polmetrové zábradlie. Animácií si v hre vlastne príliš neužijte. Pred každou misiou je totiž len čierna obrazovka a Matt niečo rozpráva. Občas sa však v hre nachádzajú, ale to sú len také pársekundové úseky bežiace priamo v engine hry. Vlastne jedinou skutočnou animáciou je len tá, ktorú máte možnosť vidieť nakonci hry. V tomto úseku sa môžem venovať aj fyzike v hre. Bude to celkom nakrátko, pretože v hre sa vlastne nedá zničiť nič. Jediné čo môžete urobiť je zabiť Nemcov, zničiť tank a občas, keď máte v náplni misie niečo zničiť, vtedy sa dá zničiť aj to. Inak sa fyzika nevyskytuje. Vlastne tam ani nie je nič, čo by sa mohlo zničiť. Možno by sa mohol dať odpáliť nákladiak, ktorý sa občas v hre vyskytuje, ale to je vlastne v hre len ako kulisa. Aby som to zhrnul, fyzika je v hre slabá, ale ajtak ju nevyužijete. Aby som tento úsek nejako zhrnul, Brothers in Arms vyzerá ako celok nadmieru dobre.

Balzam pre uši
Ma teda napadajú metafory. Zrejme ste pochopili, že sa teraz budem venovať zvukovej stránke hry. Zvuky streľby znejú nadmieru reálne a nemám im prakticky čo vytknúť. Samopal strieľal ako samopal, takže môžete počuť, súvislú streľbu a nie streľbu po jednotlivých nábojoch, akú môžete počuť pri puškách. Veľmi reálne pôsobí aj sniperka. Nadmieru ma potešili výkriky vojakov, ktoré pôsobia reálne a vytvárajú perfektnú atmosféru tejto hry. Počas hry sa vám vytvorí jedna súvislá vrava. Na jednej strane počujete výkriky umierajúcich vojakov na strane druhej neutíchajúcu streľbu. Nemusíte sa báť, že iba vaši vojaci dokážu vykrikovať. Dokážu to rovnako aj Nemci, takže si užijete aj ich hlášky v tvrdej Nemčine. Občas počujete aj výbuch granátu, ale ten ako keby Nemci nevedeli používať. Ten viete používať vlastne len vy. Môže sa vám do toho zapliesť aj streľba z tanku alebo streľba zo stacionárneho guľometu. Mal som z hry taký pocit ako aj z Call of Duty a naozaj som si párkrát vydýchol, keď streľba a všetok hluk ustál. Aj keď po tejto stránke to bolo zasa o niečo miernejšie ako Call of Duty. Aby som to tak zhrnul, už dlho som nemal z nejakej hry taký estetický zážitok ako z tejto. Grafika, zvuková stránka, debaty nazačiatku a nakonci misie, k tomu ešte Mattove monológy, to všetko vo vás zanechá ešte nejakú chvíľu veľký dojem.

Čo dodať také duchaplné na záver. Brothers in Arms je podľa mňa vynikajúca hra, ktorá však určite nie je pre každého. Ľuďom, ktorí celé dni hrajú Unreal a Quakeho, určite nemusí táto hra padnúť vhod. Som si však istý, že fanúšikovia taktických akcií si stopercentne dôjdu na svoje. A možno aj ďalší. Možno hovorím zámerne, pretože hra nie je vytvorená pre také široké publikum ako Call of Duty a Medal of Honor, ale na druhú stranu, tie hry vo mne nezanechali taký hlboký zážitok ako táto.