Pro Evolution Soccer 2009

PES 2009 - dojmy z dema


Začnem pozitívnou správou – konečne hra, ktorú môžem posúdiť podľa dema. Nový trend určuje zakryť nedostatky a prípadné chyby či dezinformácie absenciou akejkoľvek hrateľnej ukážky. Našťastie chlapci z Konami majú dostatok súdnosti a zdravého rozumu, že nám túto malichernosť ochotne poskytujú rok čo rok. A že bolo demo naozaj plné informácii...

Situácia je takáto: „nextgen“ PES 2008 je pre mňa prepadák, a séria naklonená bližšie realite než arkáde začína strácať svoj nekdajší lesk. Svojich fanúšikov, samozrejme, má, a po vydaní PES 2008 možno zatiaľ najviac, no za cenu straty tých predošlých. Pre objasnenie, môj prípad. Informácie o PES 2009 sa nevyhli slovám ako zlepšenie, superlatívy atď. A kde je pravda?

Začnime niečím ľahším, a tým je hudba. Po eletronicko-trance-techno-neviemčo-pfuj zmeske z PES 6 sa situácia zlepšila. V menu a pri replayoch vám bude hrať indierock, punkrock a neviem-ešte-aký rock. Skladby sú síce relatívne oničom, no po pílení uší zo šiesteho dielu je to dobrá zmena.

Prejdime ku gameplay-u. Ešte teraz mi znie v ušiach kvílenie autorov o nejakom „simulátore“, nejakej „realite“ a pod. Jednu realitu poznám. Táto hra je ďalší nepodarok. Kto hral (a nedajbože sa mu páčil) PES 2008, bude ako ryba vo vode. Nič podstatné sa nezmenilo. Žiaľ.

Celá hra je arkáda hrajúca sa na reálny futbal, ktorým prestala byť pred dvoma rokmi po next-gen hesle „Morfujeme!“. Ani neviem, kde skôr začať. No dobre, animácie, dajme tomu. V PES 6 krásne plynulé, perfektne na seba naväzujúce, tuto imitácia tetanového kŕča. Celé je to nesúvislé, neohrabané.

Prihrávky sú až chirurgicky presné. Len vo veľmi zriedkavých prípadoch bude musieť vynaložiť väčšiu námahu a viacej času na skrotenie lopty. Lopta je opäť veľmi nevyspytateľná. Jej zvuk je ako kopanie lopatou do náhrobného kameňa. Pri strelách má tendenciu mieriť ustavične do vinkla (buď to, alebo som strašne dobrý). Pri nakopávaných prihrávkach je jej let až príliš dlhý. Uplatnenie fyzikálnych zákonov pri odrazoch lopty je v tejto hre neznáma x. Ďalšia vec, ktorá ma fascinuje, je akýsi istý typ gólu, ktorý ste mohli dať v každej hre série. Po PES 6 štýle „uniknem po lajne, zaseknem, nahrám do šestnástky, gól“ nastupuje nextgen upgrade „vybojujem rohový kop, úspešnosť štandardky 90%“. Vážne, veľmi veľa gólov padá najmä po štandardných situáciách, takže ak si nájdete nejakého lepšieho Piece Taker-a, máte vyhrané. Doslova.

Pandrlák v čiernom a.k.a. rozhodca si opäť užije svojich 5 minút slávy. Po zahraní 2-3 zápasov na obranný sklz voči súperovi ani len nepomyslíte, všetko je nekompromisne trestané. Ale to je neduh celej série, rozhodcovia potrebujú výrazne doladiť.

Brankári sú tiež celebritami. Veľa lôpt iba vyrážajú (podiel má na tom opäť tá skvelá fyzika), a pri počte útočiacich hráčov ste takmer vždy pripravení na dorážku. Pri centroch si ale dobre pokrývajú územie, ani nekontrolovateľné výlety s následkom straty lopty sa našťastie nekonajú.

Ale musím aj pochváliť. Pri manipulácii s loptou máte výrazne menej času, súperi sú ako osi a nedarujú vám ani centimeter. Dostupovanie hráčov je naozaj príkladné. Takisto si pri obrane navzájom vypomáhajú a v prípade potreby zaskakujú za obrancov, ktorí sú v tej chvíli ktovie kde.

Grafika sa oproti PES 2008 výrazne nezmenila. Niektorí hráči stále vyzerajú, akoby ich proces hominizácie obišiel (Tevez a spol.), trávnik stále vyzerá ako koberec, bránky sa mi zdajú dlhé a úzke (nefetoval som). Diváci sú pekne vymodelovaní, štadióny sú vypredané a nie poloprázdne a bez atmosféry (pozdravujem PES 6), a ich hymny a pokriky umocňujú atmosféru zápasov.

Záver je jasná záležitosť. Kto vždy váhal medzi PES a FIFOU, má poruke zaujímavý kompromis v tejto hre. Pre fanúšikov PES 6, ruky preč, lebo by ste sa mohli popáliť. Hra je ešte viacej prívetivá casual hráčom, ktorí si chcú zahrať pár zápasov a potom si zvyšovať ego vyhláseniami, ako práve hrali najreálnejší futbal a podobné bľakoty. Pre fandov pôvodnej tváre tejto série je to len trpké prehltnutie.