Timeshift

Adrenalínová FPS z alternatívnej histórie sľubujúca inteligentných nepriateľov, zahrávanie s s časom, filozofický podtext a skutočne neskutočne veľkú dávku adrenalínu – taký mal byť TimeShift.
A sčasti aj je. Síce tvorcom opäť (ako je v hernom priemysle zvykom) nie všetky plány vyšli, ale výsledok rozhodne stojí za kúpu.
NÁPAD: Od nápadu (vytvoriť FPS, kde sa bude manipulovať s časom) ubehlo pekných pár rôčkov a o kľukatej ceste, ktorou prišiel TimeShift na svet už bolo popísaných mnoho článkov. Ak ste všetky záhadným spôsobom všetky minuli stačí vám vedieť, že TimeShift patrilo Atari a keď bola hra takmer dokončená (už sa len dokončoval betatesting a mizli posledné bugy) prešla do nových rúk (Sierra) a producent nariadil hru od základov prekopať.
PRÍBEH: V prvom rade sa mal zmeniť príbeh a hlavný hrdina. Netuším, aký príbeh mala prvá verzia hry, ale vo finále je niečo, čo sa len ako príbeh tvári. A to veľmi nepresvedčivo.
Zápletka celkom ujde: vedci vyrobili dva obleky umožňujúce cestovanie v čase, oblek Alfa a (nie celkom dokončený) oblek Beta. Ale jeden z vedcov, Aiden Kronos, ukradol oblek Alfa a vyhodil laboratórium do vzduchu. Jedine vám sa podarilo prežiť. Skočili ste do obleku Beta a prenasledovali megagangstera Krona do alternatívnej histórie, ktorú svojou prítomnosťou vytvoril. To všetko (a ešte o niečo viac) sa dozviete z úvodného videa. Bohužiaľ, po skončení videa končí aj najpodarenejšia časť príbehu – odteraz len budete pomáhať rebelom v porazení Krona.
Druhá svetlá chvíľka je na konci hry. Vrátite sa v čase, deaktivujete bobu, zachránite výskumné stredisko a ženu svojich snov. Ale potom sa ozve veľmi zaujímavá hláška...
HLAVNÝ HRDINA: Vedec s tajomnou minulosťou a, ako vyplynie z príbehu, i tajomnou budúcnosťou. Hrdina bez tváre, bez hlasu, bez mozgu. Robí len to, čo mu S.S.A.M. (Strategic System of Adaptable Metacognition – umelá inteligencia zabudovaná v obleku Beta) prikáže. S.S.A.M. počas upozorňuje na hrozby a časové paradoxy, ovplyvňuje možnosti obleku a podobne. Zo začiatku bude i radiť, ale neskôr sa odmlčí a ozve len vtedy, keď ide do tuhého.
TIME: TimeShifting mal do stojatých vôd FPS priniesť niečo nové a neskutočne inovatívne – hru s časom. Spomalenie času sme už v mnohých hrách k dispozícii mali, to nie je nič nové, ale čo tak čas zastaviť? Alebo dokonca vrátiť?!
Áno, skutočne to môžete. Zahrávanie s časom budete najčastejšie používať na zničenie nepriateľov – tých je niekoľko druhov: od obyčajných (rôzne vyzbrojených a vylepšených) pešiakov až po stroje. I nepriateľa sa dokážu zahrávať s časom a často veľmi nepríjemne.
SHIFT: Ale aj herné prostredie je občas zákerný nepriateľ, ktorého porazíte len vďaka manipulácii s časom. Napríklad dostaneme za úlohu vyliezť na konštrukciu – ale ako keď ovládanie výťahu nie je k dispozícii? Jednoducho – prestrelíme lano, výťah spadne, skočíme dnu a vrátime čas – výťah sa vráti v čase, teda späť hore. V pokoji ho opustíme a čas vrátime do normálu. Všetko sa udeje znovu: lano praskne, výťah spadne ale vy ste už hore.
Popri akcii si teda užijete i hlavolamy. Sem-tam mi chvíľu trvalo kým som pochopil, čo od vás hra chce no keď to zistíte, je jednoduché herné prostredie poraziť.
NÁROČNOSŤ: TimeShift nie je hra pre géniov, netreba mať IQ 139, aby ste si ju užili a prešli. Náročnosť súbojov sa dá veľmi ľahko ovplyvniť výberom na začiatku. Náročnosť hlavolamov sa však nijako ovplyvniť nedá a preto sa vám môže stať, že pri nejakom sa zaseknete. Pre mňa bola bodom takéhoto záseku vetracia šachta. Turbíny ťahajú vzduch k zemi, no vy sa potrebujete dostať úplne hore – stačí zastaviť čas, turbíny pôjdu pospiatky a vy letíte hore. Teraz mi to príde tak ľahké...
STROJE: Sú rozporuplné. Vzducholoď (ktorú budete i brániť), vrtuľníky, stíhačky a hliadky (takmer neporaziteľný roboti) vyzerajú perfektne. Vlaky už menej skvelo a vozidlo (ktoré budete používať na prepravu v rozľahlých exteriéroch) je absolútna katastrofa. Nie len že blbo vyzerá, ono sa aj blbo ovláda. So skvelým džípom Warthog (séria Halo) sa to ani nedá porovnať.
AKCIA: Je stále základným kameňom hry. Všetkému pôžitku napomáha aj nápaditý výber zbraní – od futuristickej verzie samopalu, cez pištoľ/samopal, brokovnicu (do interiérov ako stvorená), kušu s explodujúcimi strelami, sniper, raketomet, elektrickú pušku, až po samopal inferno (best of best!). Hrdina môže niesť až tri zbrane a ja som sa snažil vždy niesť jednu na diaľku, jednu do blízka a raketomet (proti vrtuľníkom a iným „balistickým hrozbám“). Každá zbraň má navyše dva módy útoku. Napríklad inferno v primárnom móde strieľa ohnivé guľky, v sekundárnom chrlí oheň.
TECHNICKÁ STRÁNKA: Zvuk je priemerný a hudba nevýrazná, no grafika je rozhodne na úrovni. V prvých fázach hry som bol z dokonalých mlák, dažďa a demolácie prostredia (dajú sa zničiť steny, múry a stĺpy, ale napríklad dvere nie) úplne očarený. Neskôr vyplávali na povrch aj muchy enginu, ktorý nedokáže úplne dobre spracovať trávu, skaly alebo sneh. Aj preto sa väčšina hry odohráva v továrňach, v zničenom meste či v podzemí.
ATMOSFÉRA: Hra na vás dýcha všadeprítomným nebezpečenstvom. V pohode bežíte cez železničný most nikým a ničím nevidený, keď sa ozve umelá inteligencia S.S.A.M.: „Detekována blížicí se hrozba. Nutnost únikové reakce.“ A z tunela vyletí vlak. Ak máte dostatočne rýchle reflexy, stopnete čas. Ak nie, budete musieť tým mostom prebehnúť ešte raz.
Zakrádate sa útesom a odrazu vás S.S.A.M. varuje, že terén začína byť nestabilný. Ak nestopnete čas a neprebehne do bezpečia, bude mať jedinečnú možnosť prezrieť si dno rokliny. Bojujete proti niekoľkým vojakom sna streche a S.S.A.M. vám oznámi nebezpečenstvo blížiacej sa balistickej hrozby. Vtedy treba spomaliť čas a zmiznúť z otvoreného priestranstva, inak si na vás posvieti niečo skutočne ťažkého kalibru. Podarená časť je aj jedna cesta výťahom – lano sa z ničoho nič pretrhne a vy odrazu padáte na vlastnej koži zažijete voľný pád. Všetky tieto situácie by v inej hre znamenali smrť, ale v TimeShifte nie. Tu všetko záleží od vašej duchaprítomnosti.
Nápad s alternatívnymi realitami, umelá inteligencia S.S.A.M. a ovplyvňovanie času sú originálne predpoklady, no hra nebola dopracovaná. Je teda akoby pravým opakom Call of Duty 4, ktorý síce nič originálne nepriniesol, no bol spracovaný na jednotku. Jediné čo tie hry majú spoločné je hrateľnosť.
Napriek niektorým nedokonalostiam a zmutovanému príbehu sa dá TimeShift veľmi dobre hrať, hra je dokonca tak návyková, že keď som po nej spustil Call of Duty 4, pár krát som v tiesnivej situácii vrhol granát pod nohy (v TimeShifte sa klávesov G čas stopne, v CoD4 tou istou klávesov hodíte granát).
Som si istý, že pokračovanie (priame či nepriame) na seba nenechá dlho čakať. Už teraz sa teším a pokiaľ si hru nebudú štúdia prehadzovať medzi sebou ako horúci zemiak, je tu veľká šanca, že TimeShift 2 bude už skutočná pecka. Veď uvidíme...