Legacy of Kain: Soul Reaver

I nemŕtvi poznajú čo je to bolesť...

Ubehlo takmer jedno milénium po tom, čo sa Kain rozhodol neobetovať sa kvôli svetu aby zachoval upírí rod. Na vládnutie však potreboval poručíkov, ktorí by plnili jeho rozkazy. Tak som ja, Raziel, povstal z hrobu po niekoľkých storočiach od mojej smrti ako človeka. Kain vdýchol život mne a mojim piatim bývalím spolubojovníkom a tak sme sa na čele s naším pánom vydali ovládnuť Nosgoth.

Ľudí sme zotročili a prinútili postaviť svätyňu okolo ruín z Pilierov. Tá sa stala sídlom Kaina a my ostatní sme si podelili Nosgoth podľa nášho želania. Melchiah zabral územie Necropolis, Zephon získal Tichú Katedrálu z područia ľudí, jedinú zbraň proti nám, ktorej zvuk je schopný zabiť nás všetkých. Rahab sa usadil na juhu, vo vodou zmáčanom opátstve, Dumah a Turel obaja obsadili územia na zasneženom a zamrznutom severe krajiny. Ja som dostal územie na západ od Priepasti, do ktorej sa zlievajú rieky v Nosgothe do jednej, Rieky Mŕtvych. Tam skončia všetci zradcovia nášho pána.

Nikdy by ma nenapadlo, že raz aj ja upadnem v nemilosť. Čím starší je upír, tým je vyvinutejší. Mojím darom boli krídla, ktoré mi dávali netušené možnosti. Tento dar sa však stal aj mojím zatratením. Kain, ktorý sa cítil ohrozený mojimi schopnosťami, mi pred ostatnými bratmi krídla strhol a za moju drzosť ma dal vhodiť do Priepasti. Bola to neopísateľná bolesť...Muky...Pre upíra je dotyk vody bolestivý, keďže rozpúšťa kožu ako kyselina...Po páde na dno Priepasti nastalo ticho...Prerušil ho len hlas volajúci po pomste...hlas Eldera, starovekého boha, ktorý po stáročia posúva duše po smrti do Kolesa Osudu, aby sa po smrti znova zrodili ako nové bytosti. Keďže upíri sú nesmrteľní, ich duše stagnujú v ich nemŕtvych telách, presne tak ako moja vlastná duša, keď som bol upírom.

Navzdory všetkému som sa prebudil na dne Priepasti, i keď som mal umrieť. Stal sa zo mňa prízrak, požierač duší a služobník môjho nového pána, Eldera. Moja smrť ma paradoxne urobila nesmrteľným. Niet inej cesty ako pomstiť moju utrpenie, keď ma Kain po tisícich rokoch oddaného slúženia odvrhol, a ani jeden z mojich bratov mi nebude stáť v ceste aby som ho zabil. Stal som sa anjelom smrti. Jediné, čo potrebujem, je znova vstúpiť do sveta živých. Svojim nepriateľom už nevysajem krv, ale ich cennú dušu a tak Koleso Osudu znova roztočím. Moje krídla ma už nikdy síce neponesú k oblohe, ale môžem ich využiť na plachtenie, aby som sa dostal na odľahlé miesta.

Po zoznámení sa so svetom duchov, v ktorom čas neplynie, nachádzam portál, ktorý ma prenesie do sveta živých. Moju existenciu v tomto pláne je však ťažké udržať, musím sa živiť dušami, inak sa moje krehké telo znovu vráti do sveta mŕtvych. Po chvíli nachádzam zvláštne kreatúry...S hrôzou zisťujem, že sú to potomkovia môjho brata Dumaha, znetvorení na nepoznanie. Nemám inú možnosť, ich duše poslúžia na doplnenie môjho zdravia.

Keď prvýkrát moje oči videli čo sa stalo so Svätyňou Klanov, neveril som, že som sa vrátil do toho Nosgothu čo som predtým tak dobre poznal. Stala sa z nej ruina, tak ako zvyšok Nosgothu. Tráva zmizla, zostali len holé skaly a v diaľke počujem zavýjanie niečoho, čo som kedysi považoval za môj rod. Nosgoth je rozsiahly a dostať sa z jedného miesta na druhé mi môže chvíľu trvať. Tu prichádzajú vhod brány, a keď sa mi ich podarí aktivovať, tak môžem cestovať omnoho rýchlejšie.

V boji dokážem rýchlo uhýbať okolo nepriateľov ale moje pazúry na ich zabitie nestačia. Upírie rany sa takmer ihneď zacelia a po omráčení upíra musím zasadiť smrteľný úder – v tomto podáva pomocnú ruku prostredie Nosgothu – voda, oheň či ostne sú smrteľná kombinácia. Pomáha mi i to že sa viem sa zamerať na toho nepriateľa, ktorý je najbližšie, čo boj činí prehľadným.

Na svojej ceste taktiež využijem rôzne zbrane – kopije, pochodne, kamene či vázy – všetky viem na nepriateľov hodiť z diaľky a ak mám kopiju, tak následne nepriateľov aj napichnúť. Unesiem však len jednu vec naraz, takže ak nájdem novú zbraň, starú môžem nechať na zemi a vziať ju neskôr. Najsilnejšou zbraňou je meč Soul Reaver. Ja získam jeho prízračnú verziu, pred ktorou žiadny upír nemá šancu a môžem ho nabiť ohňom. V Nosgothe nemám iba nepriateľov. Ak nezaútočím na ľudí, budú ma uctievať a môžem z nich kedykoľvek vysať trochu energie.

Mojich bratov som takmer vôbec nespoznal, teraz sú z nich obrovské monštrá a obyčajné zbrane na nich neplatia. Za to oheň, voda či slnečné lúče im dokážu riadne pokaziť deň. Už len vymyslieť ako ich nalákať...Odmena za ich smrť je totiž vábivá. Pohltením duše každého z bratov získam novú schopnosť – prechádzať cez mreže, liezť po stenách, strielať projektily či plávať. Tieto zručnosti sú dôležité pre môj postup vpred. Je vhodné vrátiť sa s novou schopnosťou do už preskúmaného prostredia, pretože častokrát sa mi otvorí nová cesta, ktorá predtým bola neprístupná.Často budem využívať prechádzanie zo sveta živých naspäť do sveta duchov a naopak. Mnohokrát sa tak nedosiahnuteľná plošina priblíži alebo predtým plošina, ktorá po dopade na ňu klesla, tak zostane na svojom mieste, pretože veci sa v prízračnom svete nemôžu hýbať. Voda taktiež mení svoje skupenstvo, keď som v prízračnom svete je nehmotná a môžem chodiť po dne vodných kanálov a prechádzať cez mreže.

Po Nosgothe sú roztrúsené artifakty, ktoré zvýšia moje zdravie, ale nie je ľahké ich všetky nájsť a dostať sa k nim. Zaujímavým prídavkom sú kúzla, takzvané glyphy. Je ich šesť a na ich získanie musím najprv vyriešiť hádanky v rôznych druhoch chrámov a po ich splnení môžem glyphy kedykoľvek využiť. Hodia sa hlavne vtedy ak je okolo mňa viac nepriateľov. Najradšej využívam ohnivý glyph, ktorý spáli všetko v dosahu, kamenný zas premení všetko živé na kameň. Glyphy však využívajú magickú energiu, ktorú musím po čase doplniť. Po ceste budem musieť presúvať kvádre na ich správne miesto, skompletizovať nástenné maľby, či využiť horúci vzduch, ktorý ma vynesie do výššin.

Ostáva už len jedna nezodpovedaná otázka - pomstím teda svoju smrť? Okúsi Kain aké je to zomrieť? To sa dozviete len ak vstúpite spolu so mnou do Nosgothu, sveta upírov, úpadku, zrady a pomsty.