The Abbey

Ešte nie tak dávno sa o klasických Point & Click adventúrkach vravelo, že ide o žáner vhodný akurát tak na vymretie (asi preto, že aj PC hranie je vraj na vymretie :) Aspoň pre mňa je však o to väčším potešením sledovať, koľko hrateľných adventúr vyšlo za posledný štvrťrok minulého roka. A výhľad do budúcna je ešte optimistickejší. Takže s výkrikom: „Smrť adventúram a nech žijú adventúry !!!” som si nasadil ružové okuliare a pustil sa do jednej, v ktorej si tej smrti užijete dostatok. To viete, vražda je vražda a väčšinou sa končí tragicky....

The Abbey (v US pod názvom Murder in the Abbey) je klasickou point and click adventúrou (kto by to bol po predchádzajúcich riadkoch čakal, že?), za ktorú môžeme vďačiť tvorcom z Alcachofa Soft. Priznám sa, pre mňa úplne neznámy team, o ktorom viem len to, že sídli v Španielskom Toledo. Poďme teda poodkryť, čo pre nás pripravili za múrmi jedného opátsva menom Nuestra Senora de la Natividad...... Dá si cestou niekto olivy ?

Počuť ticho, počuť ryk, chýba nám zas ďalší mních...

Čo sa týka príbehu (a teda toho najdôležitejšieho pre dobrú adventúru), namiesto od poľa išli autori na to od lesa a nechali sa inšpirovať dielom Umberta Eca, Meno ruže. Kto čítal (aj keď sa to miestami nečíta ľahko, ale určite sa oplatí), ten vie, že kniha je plná filozofických úvah o našom svete počas stredoveku. Ale zároveň ide aj o pravú a nefalšovanú detektívku so všetkým, čo k tomu patrí. Kto sa však zároveň bojí, že po prečítaní knihy vie presné poradie, v akom budú jednotlivý mníchovia umierať, kedy, ako a kto za to všetko môže, tak sa našťastie mýli.

Ako som totiž spomínal, autori sa príbehom Umberta Eca iba inšpirovali. Prevzali kulisy jeho príbehu, menovite teda stredoveké opátsvo, ktorého centrom je záhadná knižnica. Osoby a obsadenstvo už sú pre potreby príbehu pomenené, ako aj ich motívy a konanie. V niektorých určite spoznáte črty ich knižných predchodcov, ale určite sa nedá povedať, že by šlo o bezduché kópie.

Hráč sa tak dostáva to role stredovekého Columba, mnícha menom Leonardo de Toledo (autori sa proste nezaprú, odkiaľ sú), ktorý je práve na ceste do Opátstva Nuestra Senora de la Natividad , kde má ponechať svojho mladého učňa Bruna k ďalšej výchove (po jednej vtipnej scénke, kde si má Bruno klaknúť bez odvrávania na všetky štyri a byť ticho, mám určité predstavy o tejto výchove :) Tesne pred bránami opátstva však obaja prežijú pokus o vraždu. A tak sú obaja vtiahnutí do vírov udalostí kedysi tak pokojného opátstva, kde nie všetci mníchovia rešpektujú božie zákony a nie všetci majú to šťastie, ako naša dvojica na začiatku.

Po príchode do opátsva sa tak dozvedáme, že jeden z mníchov nedávno zomrel, a to nie práve najzvyčajnejším spôsobom. Jednoducho povedané, spadla na neho kaditeľnica (taká ta veľká železná). A opát po nás chce, aby sme mu podvrdili, že išlo o nešťastnú náhodu. Pch, poviete si. Až taká náhodička to určtite nebude. A prvé kroky po opátsve vám dajú za pravdu.

Jednotlivý bratia opátsva sa totiž správajú dosť nezvyčajne. Sú vystrašení, nervózni, dokonca tu nájdeme aj jedného, čo sa rozpráva s kvetinou. Po prvých rozhovoroch je nám jasné, že stredobodom udalostí bude miestna knižnica, ktorej zbierka kníh je považovaná za najvzácnejšiu v tedajšom stredovekom svete.

Na návšteve u Walt Disneya...

Z technickej stránky vám udrie do očí jednoznačne (nie, hudba to nebude...) grafika. Je proste neskutočná, poctivo ručne malovaná. Na prvý pohľad sa vám bude zdať, že grafici boli na nejakom work-shope v dielňach Walt Disneya alebo si ako prípravu pre tvorbu hry pustili všetky jeho kreslené filmy. Každý aspoň desať krát.

Samotné ovládanie klasickejšie už ani byť nemôže. Jedno tlačítko myši na preskúmanie objektu, druhé na vykonanie akcie (chôdza, zdvihnutie predmeta, otvorenie dverí, atď.). Dvojklik na rýchle presunutie sa do ďalšej obrazovky. Konzervy (teda konzervatívni adventuristi ako napríklad ja) plesajú blahom. Dokonca žiadne akčné minihry, nemôžete zomrieť, proste adventúrna pohoda a kľud, aby ste si všetko mohli dobre premyslieť.

V hre nenájdete žiadne nelogičnosti typu použijem mačku na prak a mám rogalo. A tak aj vďaka tomu hra pomerne rýchlo odsýpa a nepatrí medzi nejako obzvlášť náročné. Teda z počiatku môžete byť jemne zaskočený faktom, že takmer celé opátsvo je vám hneď prístupné (samozrejme, že okrem vrchných poschodí knižnice :) Keď si však dáte prvé kolečko zistíte, že orientovať sa v ňom nie je problém. A tak môžete veselo vykecávať s jednotlivými postavami (áno, väčšinou času budete vyzvedať, čo si kto o kom myslí, koho kedy a kde videl, atď.) a sem tam zoberiete alebo použijete nejaký ten predmet. Hra plynie z počiatku pekne pomaličky, ale ako sa viac a viac približujete k rozlúsknutiu tajomstva opátsva a jeho knižnice, množia sa mŕtvoli a s nimi sa zrýchluje aj tempo hry.


Practica inquisitionis

Pokiaľ sa teda rozhodnete na výlet do jedného vzdialeného opátsva, chybu určite nespravíte. Nebude to zážitok, ktorý by vám síce utkvel v mysli na neviem ako dlhú dobu, ale určite si ho budete po celý čas užívať. Hra totiž poskytuje nádherné grafické spracovanie, pútavo vystavaný detektívny príbeh a kvalitné dialógy. Škoda, že je troška kratšia a pre ostrieľaných ”klikačov“ je aj pomerne jednoduchá. Ale nemôžeme zasa chcieť všetko.... aj keď, uvidíme nabudúce pri A Vampyre Story ....