Legacy of Kain: Defiance |
Zatiaľ posledný diel tejto pentalógie vyšiel pred piatimi rokmi. Máme nádej na ďalší diel?
PS2
pridal Raina Audron 30.1.2009 o 2:04 pod používateľské recenzie
7.5
Po úspechu Soul Reaver 2 (SR2) a nie veľmi vydarenom Blood Omen 2 (BO2) nám Crystal Dynamics sľubovali prepracovaný bojový systém a omnoho lepšiu „filmovú“ kameru. Defiance malo predstavovať vyvrcholenie upírskej ságy. Naplnili svoje sľuby?
Raziel a Kain. Kain a Raziel. Nerozlučná dvojica antihrdinov, ktorých osudy sú oveľa viac spojené ako sa na prvý pohľad môže zdať. Jeden je prízrak vzdorujúci vlastnému nezvratnému osudu, druhý upírom, rozhodnutý bojovať za svoje miesto v krajine Nosgoth. Po tom, ako Raziel takmer naplnil svoj osud a stal sa mečom Soul Reaver, sa Kain pokúsil o zúfalý zvrat v histórii, ale tým len otvoril cestu pre rasu Hyldenov, kedysi obyvateľov Nosgothu. Tí však boli vykázaní do Démonického sveta Starovekými upírmi kvôli tomu, že Hyldeni odmietli nasledovať boha upírov, pred stovkami rokov. Pre Kaina je nevyhnutné nájsť Raziela, ktorý sa nachádza nevedno kde, pretože on ako jediný má slobodnú voľu a môže si vybrať. Všetci ostatní sú pripútaní ku Kolesu Osudu, ktoré roztáča boh Starovekých, Elder. Ani on však nie je tým za čo sa vydáva. Kain začína svoju púť v pevnosti Sarafanov a my budeme svedkami jeho hľadania za poznaním.
Zmätení? Tí čo nehrali predošlé diely Legacy of Kain určite áno. Príbeh hry je totiž veľmi komplexný a tiahne sa od začiatkov v Blood Omen, cez obe Soul Reavery, BO2 až do Defiance. V manuáli si síce môžete prečítať čo sa doteraz udialo, ale môžete mi veriť, že až keď si ich zahráte, pochopíte o čom to ten Moebius stále bľaboce, čo vlastne znamená Scion of Balance, prečo sa z Hyldenov stali tí zlí, či ako to ten Raziel robí, že mu nemastnejú vlasy...Silný príbeh je ťahúňom série ale zároveň aj mínusom pre nováčikov, keďže netušia aké vzťahy medzi postavami sú, a asi nebudú celkom chápať o čo tomu rohatému chlapíkovi menom Kain stále ide. Pre fanúšikov je to však nutnosť, v Defiance nastanú totiž veľké odhalenia, ktoré si neradno nechať ujsť.
Prvýkrát ovládate Kaina aj Raziela, ktorí sa pravidelne striedajú v kapitolách. Máte tak možnosť vidieť, čo robila druhá postava, kým vy ste ovládali tú prvú. Kainove úrovne sú zamerané viac na boje a Razielove zase na hádanky. Tie však nie sú nejaké zložité a na riešenie prijdete dosť rýchlo, čo je veľmi škoda. A ak aj predsa neviete, postava vám po pár minutách povie čo robiť. Razielove časti sú spočiatku variabilnejšie oproti Kainovým, čo sa týka prostredí, i keď neskôr navštívite väčšinu aj s druhou postavou. Razielovou úlohou je nabiť Reaver permanentnými schopnosťami, keďže tie čo mal v SR2 k dispozícii sa nedajú už použiť. Raziel znovu využije svoju schopnosť prechádzať cez ríšou mŕtvych a živých. V prízračnom svete vie prejsť cez mreže, plošiny, ktoré boli ďaleko sa priblížia a má prísun k dušiam, ktoré sú nevyhnutné pre jeho existenciu. Naši hrdinovia navštívia opustené ruiny Starovekých upírov, nazrú do Temného lesa, kde prebýva nechvalne známy upír Vorador, či do tajomnej katedrály v Avernuse. Prostredia sú pekne spracované, i keď trochu zarazí, že oblasť Pilierov vyzerá teraz o dosť inak ako v SR2. Voradorov kaštieľ je honosne zariadený a je plný hádaniek na rozlúštenie, čo rozhodne poteší. Sklamaním sú však vyhne. Je ich tu ešte viac ako v SR2 lenže to si vybralo svoju daň – jednotvárnosť. Každá jedna sa totiž odlišuje od ostatných prevažne iba symbolmi na stenách, v podstate vyzerajú všetky rovnako. Zamrzí to o dosť viac, že v nich strávite dosť času ako obe postavy, i ked v rôznych časových obdobiach.
Hrateľnosť doznala zmien po Soul Reaver 2. V snahe priblížiť sa akčným titulom ako Devil May Cry, Crystal Dynamics zmenili ovládanie a prispôsobili ho viac na boje. Kain i Raziel majú k dispozícii 5 komb na naučenie a v podstate medzi postavami nie sú rozdiely. Kain má síce o nejaké to tisícročie naviac ako obyčajný človek ale stále vie zo zbraňami zaobchádzať veľmi slušne. S jednou zbraňou teda, celú hru máte „iba“ Blood Reaver, meč odsúdený byť Razielovým väzením. Reaver je možné nabiť po dostatočnom bušení do nepriateľov a potom buď využiť jeho zvýšenú silu alebo kúzlo. Schopnosti Reaveru závisia od toho, koľko častí Balance emblému práve máte. Tie nájdete roztrúsené po krajine. Ohnivý vám dá možnosť zmiasť nepriateľov, aby zabili seba navzájom, pomocou emblému času zas viete spomaliť čas. Emblémy zároveň slúžia na otvorenie dverí. Raziel narozdiel od Kaina má prízračný Reaver, ktorý je možné nabiť rôznymi elementárnymi silami – tma, svetlo, oheň, vzduch, voda, zem či duša. Nabitý Reaver tak slúži ako kľúč k príslušným dverám. Bojový systém nie je zložitý a je ľahký na ovládanie. Jediným problémom sú neustále boje, ktoré sa po čase stanú nesmierne repetetívnymi. Takmer z väčšiny z nich sa nedá ujsť, miestnosť je uzamknutá až kým nenasítite svoj Reaver do poslednej kvapky krvi (či duše). Boje nie sú tak vyladené ako v Devil May Cry čo na zábave veľmi nepridá. Trochu variability ponúka využitie telekinézy, ktorú Kain ovláda dokonale, takže nepriateľmi môžete pohadzovať do všetkých smerov i na kopije. Všetko samozrejme pokiaľ máte dostatok rún. Meter s runami je možné zvýšiť pomocou artefaktov, ktoré po ceste nájdete. Vašimi nepriateľmi tentokrát budú starí známi rytieri rádu Sarafanov, démoni či spektrálne príšery. Život Razielovi i Kainovi neustále ubúda, takže je nutné ho často dopĺňať. Jediným spôsobom je krv (alebo duša) vašich nepriateľov, niekedy sa pošťastí nájsť i pár väzňov. Síce budú trochu protestovať, ale smäd či hlad jednoducho nepustia. Ani jednu postavu vám nemôžu úplne „zabiť“, Kain sa zmení na hluk netoperiov a priletí na posledný checkpoint, zatiaľ čo Raziela vráti na posledný checkpoint v spektrálnom svete. V Razielovom prípade je to dosť otravné, predtým jednoducho upadol do prízračného sveta, kde sa dalo ihneď pokračovať na tom istom mieste, v Defiance však nasleduje LOADING pri poslednom prejdenom checkpointe, čo nepomáha k plynulosti hry. Raziel začína s o dosť menším životom ako Kain, takže udržať ho v materiálnom svete môže robiť spočiatku problém.
Zmeny doznala i kamera. K horšiemu. Dá sa do určitej miery ovládať ale je veľmi neprehľadná, hlavne čo sa týka skákacích sekvencií. V pc verzii je k dispozícii patch ale na PlayStation 2 iná alternatíva ako zvyknúť si, žiaľ nie je. Hudba je v podstate remixom z predošlých dielov a zamrzí, že v hre si vypočujete iba jednu úplne novú skladbu, všetky ostatné sú remixy. Chýba jej variabilita, čo je nesmierna škoda v porovnaní so skvelým hudobným sprievdom v predchodcoch. Dosť často sa stane, že nastane zvuková slučka (pri použití ohnivého kúzla), takže ten zvuk ide stále dookola, jediná možnosť je nahratie pozície. Niekde dokonca hudba chýba iba preto, pretože ste neprešli cez checkpoint. Ukladať hru je možné kedykoľvek, ale hra vás vždy vráti na posledný dosiahnutý checkpoint. Mínusom sú dlhé nahrávacie časy medzi kapitolami (pre ilustráciu SR1 ani SR2 nemali žiadne okrem úvodnej). Novinkou je inventár, takže už je možné bojovať, i keď ste vzali nejaký predmet. Grafika je veľmi pekná, chrámy, ruiny či maľby sú impozantné. Mám však výhrady k modelom postáv, ktoré mi pripadajú horšie, čo sa týka výzoru ako v SR2.
Celkovo je Defiance dôstojným pokračovaním, i keď na druhú stranu trochu rozpačitým. Nebyť chýb, hodnotenie by bolo vyššie. Hra je to zábavná, príbeh skvelý, ale chýba jej vyladenosť predošlých dielov.
Raziel a Kain. Kain a Raziel. Nerozlučná dvojica antihrdinov, ktorých osudy sú oveľa viac spojené ako sa na prvý pohľad môže zdať. Jeden je prízrak vzdorujúci vlastnému nezvratnému osudu, druhý upírom, rozhodnutý bojovať za svoje miesto v krajine Nosgoth. Po tom, ako Raziel takmer naplnil svoj osud a stal sa mečom Soul Reaver, sa Kain pokúsil o zúfalý zvrat v histórii, ale tým len otvoril cestu pre rasu Hyldenov, kedysi obyvateľov Nosgothu. Tí však boli vykázaní do Démonického sveta Starovekými upírmi kvôli tomu, že Hyldeni odmietli nasledovať boha upírov, pred stovkami rokov. Pre Kaina je nevyhnutné nájsť Raziela, ktorý sa nachádza nevedno kde, pretože on ako jediný má slobodnú voľu a môže si vybrať. Všetci ostatní sú pripútaní ku Kolesu Osudu, ktoré roztáča boh Starovekých, Elder. Ani on však nie je tým za čo sa vydáva. Kain začína svoju púť v pevnosti Sarafanov a my budeme svedkami jeho hľadania za poznaním.
Zmätení? Tí čo nehrali predošlé diely Legacy of Kain určite áno. Príbeh hry je totiž veľmi komplexný a tiahne sa od začiatkov v Blood Omen, cez obe Soul Reavery, BO2 až do Defiance. V manuáli si síce môžete prečítať čo sa doteraz udialo, ale môžete mi veriť, že až keď si ich zahráte, pochopíte o čom to ten Moebius stále bľaboce, čo vlastne znamená Scion of Balance, prečo sa z Hyldenov stali tí zlí, či ako to ten Raziel robí, že mu nemastnejú vlasy...Silný príbeh je ťahúňom série ale zároveň aj mínusom pre nováčikov, keďže netušia aké vzťahy medzi postavami sú, a asi nebudú celkom chápať o čo tomu rohatému chlapíkovi menom Kain stále ide. Pre fanúšikov je to však nutnosť, v Defiance nastanú totiž veľké odhalenia, ktoré si neradno nechať ujsť.
Prvýkrát ovládate Kaina aj Raziela, ktorí sa pravidelne striedajú v kapitolách. Máte tak možnosť vidieť, čo robila druhá postava, kým vy ste ovládali tú prvú. Kainove úrovne sú zamerané viac na boje a Razielove zase na hádanky. Tie však nie sú nejaké zložité a na riešenie prijdete dosť rýchlo, čo je veľmi škoda. A ak aj predsa neviete, postava vám po pár minutách povie čo robiť. Razielove časti sú spočiatku variabilnejšie oproti Kainovým, čo sa týka prostredí, i keď neskôr navštívite väčšinu aj s druhou postavou. Razielovou úlohou je nabiť Reaver permanentnými schopnosťami, keďže tie čo mal v SR2 k dispozícii sa nedajú už použiť. Raziel znovu využije svoju schopnosť prechádzať cez ríšou mŕtvych a živých. V prízračnom svete vie prejsť cez mreže, plošiny, ktoré boli ďaleko sa priblížia a má prísun k dušiam, ktoré sú nevyhnutné pre jeho existenciu. Naši hrdinovia navštívia opustené ruiny Starovekých upírov, nazrú do Temného lesa, kde prebýva nechvalne známy upír Vorador, či do tajomnej katedrály v Avernuse. Prostredia sú pekne spracované, i keď trochu zarazí, že oblasť Pilierov vyzerá teraz o dosť inak ako v SR2. Voradorov kaštieľ je honosne zariadený a je plný hádaniek na rozlúštenie, čo rozhodne poteší. Sklamaním sú však vyhne. Je ich tu ešte viac ako v SR2 lenže to si vybralo svoju daň – jednotvárnosť. Každá jedna sa totiž odlišuje od ostatných prevažne iba symbolmi na stenách, v podstate vyzerajú všetky rovnako. Zamrzí to o dosť viac, že v nich strávite dosť času ako obe postavy, i ked v rôznych časových obdobiach.
Hrateľnosť doznala zmien po Soul Reaver 2. V snahe priblížiť sa akčným titulom ako Devil May Cry, Crystal Dynamics zmenili ovládanie a prispôsobili ho viac na boje. Kain i Raziel majú k dispozícii 5 komb na naučenie a v podstate medzi postavami nie sú rozdiely. Kain má síce o nejaké to tisícročie naviac ako obyčajný človek ale stále vie zo zbraňami zaobchádzať veľmi slušne. S jednou zbraňou teda, celú hru máte „iba“ Blood Reaver, meč odsúdený byť Razielovým väzením. Reaver je možné nabiť po dostatočnom bušení do nepriateľov a potom buď využiť jeho zvýšenú silu alebo kúzlo. Schopnosti Reaveru závisia od toho, koľko častí Balance emblému práve máte. Tie nájdete roztrúsené po krajine. Ohnivý vám dá možnosť zmiasť nepriateľov, aby zabili seba navzájom, pomocou emblému času zas viete spomaliť čas. Emblémy zároveň slúžia na otvorenie dverí. Raziel narozdiel od Kaina má prízračný Reaver, ktorý je možné nabiť rôznymi elementárnymi silami – tma, svetlo, oheň, vzduch, voda, zem či duša. Nabitý Reaver tak slúži ako kľúč k príslušným dverám. Bojový systém nie je zložitý a je ľahký na ovládanie. Jediným problémom sú neustále boje, ktoré sa po čase stanú nesmierne repetetívnymi. Takmer z väčšiny z nich sa nedá ujsť, miestnosť je uzamknutá až kým nenasítite svoj Reaver do poslednej kvapky krvi (či duše). Boje nie sú tak vyladené ako v Devil May Cry čo na zábave veľmi nepridá. Trochu variability ponúka využitie telekinézy, ktorú Kain ovláda dokonale, takže nepriateľmi môžete pohadzovať do všetkých smerov i na kopije. Všetko samozrejme pokiaľ máte dostatok rún. Meter s runami je možné zvýšiť pomocou artefaktov, ktoré po ceste nájdete. Vašimi nepriateľmi tentokrát budú starí známi rytieri rádu Sarafanov, démoni či spektrálne príšery. Život Razielovi i Kainovi neustále ubúda, takže je nutné ho často dopĺňať. Jediným spôsobom je krv (alebo duša) vašich nepriateľov, niekedy sa pošťastí nájsť i pár väzňov. Síce budú trochu protestovať, ale smäd či hlad jednoducho nepustia. Ani jednu postavu vám nemôžu úplne „zabiť“, Kain sa zmení na hluk netoperiov a priletí na posledný checkpoint, zatiaľ čo Raziela vráti na posledný checkpoint v spektrálnom svete. V Razielovom prípade je to dosť otravné, predtým jednoducho upadol do prízračného sveta, kde sa dalo ihneď pokračovať na tom istom mieste, v Defiance však nasleduje LOADING pri poslednom prejdenom checkpointe, čo nepomáha k plynulosti hry. Raziel začína s o dosť menším životom ako Kain, takže udržať ho v materiálnom svete môže robiť spočiatku problém.
Zmeny doznala i kamera. K horšiemu. Dá sa do určitej miery ovládať ale je veľmi neprehľadná, hlavne čo sa týka skákacích sekvencií. V pc verzii je k dispozícii patch ale na PlayStation 2 iná alternatíva ako zvyknúť si, žiaľ nie je. Hudba je v podstate remixom z predošlých dielov a zamrzí, že v hre si vypočujete iba jednu úplne novú skladbu, všetky ostatné sú remixy. Chýba jej variabilita, čo je nesmierna škoda v porovnaní so skvelým hudobným sprievdom v predchodcoch. Dosť často sa stane, že nastane zvuková slučka (pri použití ohnivého kúzla), takže ten zvuk ide stále dookola, jediná možnosť je nahratie pozície. Niekde dokonca hudba chýba iba preto, pretože ste neprešli cez checkpoint. Ukladať hru je možné kedykoľvek, ale hra vás vždy vráti na posledný dosiahnutý checkpoint. Mínusom sú dlhé nahrávacie časy medzi kapitolami (pre ilustráciu SR1 ani SR2 nemali žiadne okrem úvodnej). Novinkou je inventár, takže už je možné bojovať, i keď ste vzali nejaký predmet. Grafika je veľmi pekná, chrámy, ruiny či maľby sú impozantné. Mám však výhrady k modelom postáv, ktoré mi pripadajú horšie, čo sa týka výzoru ako v SR2.
Celkovo je Defiance dôstojným pokračovaním, i keď na druhú stranu trochu rozpačitým. Nebyť chýb, hodnotenie by bolo vyššie. Hra je to zábavná, príbeh skvelý, ale chýba jej vyladenosť predošlých dielov.
napísal Raina Audron 30.1.2009
Páči sa mi!
7.5
LEGACY OF KAIN: DEFIANCE
PC
Vývoj: Eidos / Crystal Dynamics Štýl: Akcia | |
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|