Devil May Cry 4

DMC ako také
------------

Nie je však rok 2001 a preto sa budem venovať najnovšiemu dielu, teda štvrtému. V sérii DMC vznikol po príchode menej vydareného druhého dielu, vďaka jeho odvážne zvolenému koncu menší chaos. Autori chceli vytvoriť pokračovanie, no práve kvôli záveru DMC 2 si zrejme nevedeli rady a tak sa prišlo s dielom tretím, ktorého dej však siahal ešte pred vôbec prvú časť série. Dnes sa situácia opakuje a štvrté pokračovanie je zasadené medzi diel prvý a druhý. Chronologicky to teda vyzerá asi takto: DMC 3, DMC 1, DMC 4, DMC 2.

Väčšina ľudí by nad hrou s poradovým číslom 4 zrejme ohrnula nos, to by však nesmela byť z krajiny vychádzajúceho slnka, pre ktorú má dobrá povesť v hernom priemysle veľkú váhu. Japonské Final Fantasy, MGS 4, Resident Evil 4... odvážite sa hľadať štvrté pokračovania podobných kvalít napríklad u EA? Od štvrtého dielu sa väčšinou očakáva prínos niečoho nového, aby si séria nevyslúžila povesť nastavovanej kaše. U DMC 4 je novinkou určite hlavný hrdina Nero. Ten svoje bojové schopnosti a úžasné kreácie predvádza hneď v prvých minútach intra, kde sledujeme slnkom zaliatu uličku v ktorej sa Nero úspešne snaží prebiť cez démonov na obradný ceremoniál, kde jeho kamarátka Kyrie okúzľuje publikum svojim spevom. Bojové scény sprevádzané vysokými tónmi spevu, spolu s obrazovými prechodmi a bravúrnymi zábermi kamery dávajú tušiť, že Capcomu sa opäť podarilo vytvoriť unikátne dielo.

Pocit vizuálnej eufórie sa ešte umocní s príchodom prvého súboja medzi Nerom s hlavnou postavou DMC série Dantem. Smrtiaci balet ktorý spolu v (po ich strete polorozpadnutom) chráme predvádzajú je nemožné popisovať textom na riadkoch. Ak ste si mysleli, že po Matrixe a predchádzajúcom diele série vás už nič nemôže nadchnúť alebo ohúriť, pripravte sa na prepracovanú hravosť a geniálnosť choreografov.

V deji sa stretnete s množstvom starých i nových postáv. Z tých dobre známych je tu samozrejme Dante a jeho dve spoločníčky Trish a Lady. Medzi novými sa stretnete napríklad s už spomínaným Nerom a s Kyrie, no objaví sa i množstvo ďalších ako Gloria, Agnus, Credo a iní. Takmer všetky postavy jedna pred druhou niečo skrývajú a nikto nemusí byť tým, kým sa z počiatku zdal. Keď Dante hneď v úvode skočí do chrámu a začne zabíjať rytierov rádu pre ktorý slúži aj Nero, javí sa ako záporná postava. Nato sa však ukážu jeho činy ako opodstatnené, a prvotný na pohľad nenávistný súboj medzi Nerom a Dantem sa mení v zábavnú hru na mačku a myš. Za príbeh DMC 4 zrejme žiadne ocenenia neobdrží, príbehové pozadie je však dostatočne pútavé a zábavné.

Hrateľnosťou opäť na vrchole
----------------------------

Čo sa týka hrania samotného, Capcom pre hráčov prichystal staré, dobré DMC bez väčších zmien. Hrateľnosť je predovšetkým akčná, i keď sem tam sa nájde miesto ktoré dokáže na chvíľu ponamáhať mozgové závity. I tu budete prechádzať z jednej časti do druhej a pritom atakovať množstvá rozmanitých a designovo úžasných nepriateľov. Keď vás chytí herný systém, stereotypu alebo nudy sa rozhodne netreba báť, tieto faktory totiž hru obchádzajú na kilometre. Dej hráča prevedie cez úchvatné gotické stavby, les, no ocitne sa i v mrazivej víchrici, či v rôznych komplexoch.

Zo zabitých nepriateľov a zničeného prostredia hráč zbiera červené orby, ktoré fungujú ako platidlo u svätýň v tvare sochy. Za orby je možné nakúpiť jednorazový doping na dopĺňanie života, hráčovej démonickej sily (obdoba many), či si zaobstarať svätenú vodu alebo ďalšie šikovné vecičky. Okrem červených občas vypadne i orb zelený alebo biely. Zelené okamžite doplnia časť života, biele zasa démonickú silu. Okrem nich sú tu i úlomky modrých orbov ktoré sú poskrývané na horšie dostupných miestach, a získavajú sa i za úspešné prejdenie tzv. secret missions. Určité množstvo je možné nakúpiť, zvyšok však treba pracne hľadať, zväčšujú totiž životnú energiu postavy. Po začiatku sa z krátkeho health baru s trochou tréningu a šťastia stanú celé dva rady. Fialové orby zasa zväčšujú kapacitu hráčovej démonickej sily. A nakoniec sú tu zlaté. Ich množstvo je veľmi obmedzené, vlastne som ho s každou z dvoch postáv našiel za hru iba raz. Zlatý orb okamžite svojho vlastníka na mieste počas boja vzkriesi i s plným životom bez toho aby musel hráč ísť od hrou daného checkpointu, či opakovať misiu od začiatku.

Totožný systém tretieho dielu však prešiel i jednou menšou zmenou. Na nákup nových útočných kómb a schopností sa už nevyužívajú tak ako na všetko červené orby, no platidlo s názvom proud souls (hrdé duše), ktorých hráč získava podstatne menej ako orbov. Správny výber nového skillu je teda dosť dôležitý a bude sa od neho odvíjať úspešnosť ďalšieho hráčovho postupu. Kúpite si nové kombo pre meč Red Queen, zvolíte silnú, nabíjateľnú strelu pre revolver Blue Rose, alebo siahnete po zväčšení dosahu Nerovej démonickej paže devil bringer? Možností je mnoho a čím ďalej budete, tým viac bojových techník si budete môcť dovoliť. Od toho sa samozrejme odvíjajú neustále nové možnosti inak previazaných kómb a geniálny bojový systém ani po dlhšej dobe nemrzí. Skôr naopak. Pravdou je, že s Devil May Cry sa začína tá pravá zábava až po prvom zdolaní hry kedy môžete začať znovu na vyššiu obtiažnosť, no už bez nutnosti zlepšovať schopnosti postáv odznovu. Hardcore hráči sa môžu snažiť o prejdenie všetkých misií s najlepším hodnotením na všetky obtiažnosti. Hodnotenia sú znázornené rovnako ako v predchodcoch vzostupne písmenami D, C, B, A a nakoniec S. V každej úrovni sa hodnotí rýchlosť s akou ju hráč zdolal, aké prepracované robil kombá, či použil nejaký kúpený, pomocný predmet a koľko percent orbov sa mu z celej úrovne podarilo vyzbierať. Pre obdržanie celkového hodnotenia S za nejakú úroveň sa teda treba pekelne snažiť. Po dohraní sa odomkne voľba arény v ktorej môžete skúsiť čeliť nekonečnému prívalu démonov, sprístupní sa nový mód/obtiažnosť nazvaný Dark Knight ktorý je exkluzívne iba v PC verzii. Aj skutočný skiller bude mať čo robiť proti desiatkam nepriateľov ktorí v tomto móde zaplnia značnú časť vášho monitora.

Súboje s bossmi sú opäť kapitolou samou pre seba. Zo začiatku sa boje môžu zdať jednoduché, bossovia ale zvyčajne používajú tie najzákernejšie útoky až keď prídu o určitú časť života. Typickým príkladom môže byť boss Beliar ktorý sa objavil i v deme. Zo začiatku sa tento obrovský, ohnivý fešák iba zľahka prechádza a švihá okolo seba občas mečom, ale ako náhle mu ubudne približne polovica energie, zmení sa v beštiu ktorá používa asi 4 nové útoky. Čím menej života má, tým viac sa snaží, a časové pauzy medzi útokmi sa skracujú na minimum. Pri hraní dema mi jeho skolenie trvalo dlho, v plnej už však nepredstavoval väčší problém. Keď už nepriateľa poznáte, hneď sa proti nemu lepšie bojuje. To však rozhodne neznamená že by bolo nutné prechádzať každého bossa až na druhýkrát. Náročnosť hry oproti DMC 3 o niečo klesla. U DMC 3 sa mi iba zopárkrát stalo že by som porazil bossa na prvý pokus, tu je už obtiažnosť vyrovnanejšia. Taktiež pribudol systém checkpointov, ak hráč zomrie, má možnosť okamžite sa oživiť na mieste pomocou zlatého orbu (ak ho samozrejme má), reštartovať celú misiu od začiatku alebo pokračovať od hrou zvoleného, posledného checkpointu. Ak si však myslíte že hru bez problémov vypnete a po neskoršom opätovnom zapnutí sa vám nahrá od checkpointu, nechajte si zájsť chuť. To by už bola hra príliš jednoduchá a odradila by zrejme viacero fanúšikov série ktorí vyzdvihujú práve vysokú obtiažnosť. Na začiatku si môže každý zvoliť medzi dvomi typmi náročnosti. Human alebo Devil hunter. Human je najmä pre tých ktorí so sériou doteraz žiadnu hernú skúsenosť nemali, Devil hunter je zasa presným protikladom. Po prejdení hry sa odomykajú ďalšie obtiažnosti, ktoré iste uspokoja i zarytých fanúšikov série.

Súbojový systém
---------------

Väčšiu časť príbehu si prejdete v plášti Nera. Musím uznať, že na používanie jeho démonickej ruky som si zvykol natoľko, že v prvých minútach hry za Danteho, hoci sa jeho schopnosti od tretieho dielu nezmenili som mal menšie problémy. Za chvíľu sa však dobre známe ovládanie tejto postavy dostane pod prsty. V úlohe Danteho môžete priamo počas boja prepínať medzi štyrmi bojovými štýlmi, ktorými sú: Trickster, Swordmaster, Gunslinger a nakoniec Royalguard. Výhodou je, že okamžite ako sa hráč Danteho zmocní, má už celkom slušné množstvo proud souls na svojom konte, a tak možno väčšinu schopností odomknúť hneď aspoň na prvú alebo druhú úroveň. Žiaden opakovaný, pomalý rozbeh a začínanie od nuly, ale okamžitá akcia v plnom prúde.

Trickster je štýl úhybný, alebo ak chcete tak manévrovací. Využíva sa k rýchlemu úteku, no i k rýchlemu dolapeniu nepriateľov. Najviac sa hodí v súbojoch s bossmi. Swordmasterom môže Dante švihať mečom i vo vzduchu okolo seba, a vôbec predvádzať rôzne kombá ako rotovanie mečom v dlani a vyhodenie si tak nepriateľov do vzduchu kde ich môže následne ešte pred pádom rozsekať a podobne. Gunslinger sa ako už jeho názov napovedá orientuje hlavne na zbrane. Z počiatku tento štýl pôsobí skôr efektne než efektívne, no časom sa ukáže, že i on je vítaným pomocníkom. Streľba do všetkých možných strán a súčasné zasiahnutie viacerých nepriateľov je asi jeho hlavnou devízou. Veľmi efektné je i strieľanie zo vzduchu dolu hlavou, kedy posiela Dante v krásnej piruete nepriateľom pod ním spŕšku guliek. Royalguard je štýl defenzívny, kedy sa výrazne redukuje sila poškodenia od nepriateľov pri útoku na hráča. Nie je to však žiadna pasívna schopnosť, a preto sa treba aktívne kryť. Čím efektnejšie je načasovanie vykrytia útoku, tým je výsledok lepší. Oproti tretiemu dielu je hra za Danteho o to komplikovanejšia, že hráč môže realtime počas súbojov medzi týmito štýlmi prepínať.

K stávajúcim ovládacím prvkom pribudnú ďalšie 4 klávesy pre prepínanie štýlov. Hráči na klávesniciach sa budú hrať na klaviristov, hráčovi na gamepade nato stačí jeden prst. Hra za Nera je jednoduchšia. Nemá totiž žiadne bojové štýly medzi ktorými by musel prepínať, a vďaka jeho démonickej ruke je v podstate univerzálnou postavou. Zatiaľ čo Dante získava svojím postupom ešte ďalšie zbrane pre boj na blízko i na diaľku medzi ktorými môže hráč opäť počas boja aktívne prepínať, Nero si vystačí so svojím mečom a revolverom celú hru (ak nepočítam Yamato ktorou bojuje iba pri premene na démona). S jeho démonickou rukou si užije každý kopec zábavy. Vyťahovanie nepriateľov do vzduchu, ich rozsekanie a následné hodenie k zemi, či priťahovanie samého seba k nim sú veci na ktoré si až nebezpečne rýchlo zvyknete, a po čase možno dokonca zistíte že devil bringer je vašou najpoužívanejšou zbraňou.

Takisto meč Red Queen ktorým Nero disponuje nie je tak celkom obyčajný. Akoby štartovaním jeho rúčky sa čepeľ žhaví, a až dosiahne určitého nabitia, pripraví nepriateľom účinnú, ohnivú smršť. Čepeľ je možné rozžhaviť dvojakým spôsobom. Jedným je obyčajné stláčanie klávesy pokým sa nenaplní prvý kúsok ukazovateľa ktorý znázorňuje nabitie na červeno. Keď sa dielik rozsvieti, je možné previesť ohnivý útok. Druhá možnosť je podstatne náročnejšia a vyžaduje veľmi presné načasovanie. Funguje to pri samotnom používaní meča a to teda pri útokoch. Na konci každého útoku, respektíve švihnutia meča treba v správny okamih stlačiť klávesu pre rozžhavenie, tým sa čepeľ okamžite nabije na prvú úroveň (prvý dielik) bez toho aby musel hráč napĺňať meter mnohonásobným stláčaním. Ak sa vám dostane do krvi správne načasovanie, hra sa vám odmení vysoko hodnotenými kombami a ohnivou šou. Hra za obe postavy je neuveriteľne intuitívna a návyková. Reflexy každého hráča dostanú zabrať, no komu by obyčajná rýchlosť nestačila, voľba turbo by mu mala zaručiť zvýšený adrenalín.

Polygón, textúra a tí ďalší...
------------------------------

Technická stránka DMC 4 je ako celok dielo na ktoré je radosť pozerať. Variabilné a designovo vydarené prostredie spolu s krásnymi a detailnými modelmi postáv, ktoré disponujú bezkonkurenčnou animáciou. Pri bližšom skúmaní sa i tu prejavia drobné nedostatky ako menej detailná textúra na určitom mieste, alebo malinko viac hranatý objekt než by to bolo zdravé, ako celok však DMC 4 vytvára úžasný a dych berúci dojem. Jeho sila nie je v jednotlivých detailoch, ale v celku ako takom. Audio je priamo úmerné kvalite grafiky. Dabingu okrem tichosti v niektorých cut scénach, kedy je lepšie mať zapnuté titulky niet čo vytknúť a k hre sa dokonale hodí. Hudobná kulisa k zbesilému boju hádam ani nemohla byť lepšia. Song „Shall never surrender“ sa môže smelo postaviť po bok perfektného, ústredného songu „Devils never cry“ z DMC 3. Spolu s grafickou kvalitou kráča i precízna optimalizácia. Na PC s procesorom Core 2 Duo, 2GB RAM, a s grafickou kartou GeForce 8800GT spadol počet snímkov za sekundu pod hodnotu 60 iba málokedy. Hra bola pritom nastavená na maximálne detaily v DX9 API pri rozlíšení 1680x1050 i s vyhladzovaním obrazu.


Tak ako je to s ovládaním?
--------------------------

Pri ohlásení hry na PC sa veľa hráčov obávalo ovládania, obavy sa čiastočne naplnili, je však nutné podotknúť, že nie celkom vinou vývojárov. Do ovládania nie je zakomponovaná myš, celá hra sa ovláda prostredníctvom klávesnice. Dôvod prečo nie je všetkými milovaná mouse bez ktorej si prácu na PC už nikto nedokáže v dnešnej dobe asi ani predstaviť (a pritom kedysi pri tých skvelých a revolučných hrách na ktoré sa dnes spomína nikomu vôbec nechýbala) , je najmä v komplexnom bojovom systéme. Od toho sa odvíja i vysoký počet ovládacích kláves. Na bežnej myši by hráč využíval maximálne 3 tlačidlá, keď pominieme to, že by myš po pár dňoch letela do šrotu pretože pri DMC by to bol ešte ďaleko väčší clickfest než u Diablo hier, zakomponovanie tejto periférie by i tak nedávalo veľký zmysel. V drvivej väčšine lokácií je kamera staticky nastavená, či dynamicky sleduje hráčov pohyb pri prechode cez rôzne priestory, myš by teda v podstate plnila iba funkciu troch kláves, čo je oproti piatim ktoré môže hráč jednou rukou na klávesnici používať pre túto hru jednoducho málo. Aj keby sa autori rozhodli nejak upraviť alebo zjednodušiť ovládanie a dať kameru plne pod kontrolu hráča, mnohé lokácie by práve vďaka absencii rôznych vhodne zvolených statických záberov kamery definitívne stratili svoju atmosféru. Navyše si neviem predstaviť, že by som postavu videl neustále iba z poza chrbta, akcia by sa stala menej prehľadnou pre obmedzené zorné pole, a ani pohľadu na boj a animácie zo všetkých strán by si hráči moc neužili. Najvhodnejšou voľbou pre čo najlepší, herný zážitok je vlastniť kvalitný gamepad, ktorý je všeobecne oveľa ergonomickejší pre všetky druhy bojoviek, nielen pre DMC.

Rozhodne ovládanie na klávesnici neradím k veľkým záporom, dá sa naň zvyknúť a je zvládnuté celkom statočne. Rozhodenie kláves je ideálne, ako však píšem, najväčší problém je v tom že klávesnica jednoducho neposkytuje pre tento typ hier dostatočný komfort. Najmä pri hre za Danteho sa budú mnohí cítiť ako chobotnica. Ovládacích prvkov je mnoho, a tam kde na gamepade používame iba jeden prst na analógu pre pohyb všetkými smermi, na klávesnici k tomu treba aspoň 3! Tak ako sa RTS a FPS hry hrajú ďaleko lepšie v kombinácii klávesnica + myš, tak sa hrajú bojovky ďaleko lepšie na gamepade, letecké simulátory na joysticku atď. Hráči ktorí tento typ hier hrajú, však už dávno príslušnú perifériu vlastnia. Tvrdiť, že má tento typ hry odfláknuté ovládanie je ako tvrdiť, že futbal je špatná hra len preto, že sa v obuvi ktorú všade nosíme nehrá práve ideálne, a vyžaduje kvalitné kopačky. Aby som však skoro stále iba nechválil, musím čiastočne pokarhať kameru. V určitých lokáciách dokáže byť neprehľadná, či nešťastne umiestnená. Našťastie je koncentrácia týchto problémových miest relatívne malá, a v súbojoch s bossmi je kamera vždy na správnom mieste.


Záver
-----

Devil May Cry 4 poskytuje desiatky až stovky hodín intenzívnej, komplexnej, bojovej zábavy. Milovníci bojoviek budú v siedmom nebi, pre ostatných predstavuje táto hra najlepšiu voľbu ako k tomuto žánru pričuchnúť. DMC 4 ide cestou kompromisu a tak dá možnosť i začiatočníkom. Na druhú stranu nesklame ani verných fanúšikov ktorí sú zvyknutí na vyššiu obtiažnosť. Táto výborná hra predstavuje vrchol kvality svojho žánru a na PC je skutočne bez konkurencie. Ak pre vás gamepad predstavuje problém a hráte iba na klávesnici, môžete si pomyseľne odrátať z hodnotenia jeden bod. Hráči ktorí majú radi nespútanú akciu nemajú nad čím premýšľať pretože „Battle foes with Smokin Sick Style!”

KLADY
+Dokonalé animácie a choreografia
+Návyková a intuitívna hrateľnosť
+Variabilné prostredie
+Hudba
+Replayabilita a trvácnosť titulu celkovo

ZÁPORY
-Kamera na niektorých miestach
-Ovládanie na klávesnici určite nesadne každému
-Z príbehu sa toho veľa nedozvieme