Assassin's Creed

Každý istotne počul o hre Assassins Creed (ďalej len AC). V tom prípade viete že sa odohráva v 3. križiackej výprave, presnejšie na jej konci v roku 1191. No a ak ste túto hru hrali tak ešte istotne viete že je veľmi originálna, aspoň vzhľadom na prostredie v ktorom sa odohráva. Je to aj napriek niekoľkým chybám jedna z najlepších hier aké sú teraz k dostatiu.

Príbeh tejto hry mapuje ako som napísal rok 1191. Dobu 3. križiackej výpravy. Ste Desmond Miles, ste držaný organizáciou zaoberajúcou sa výskumom DNA a jej schopnosti ukázať to čo sa stalo v koži predka tohto hrdinu. A tak sa vydávate do doby križiackych výprav a v koži Altaira – asasína (neskôr vysvetlím) musíte nanovo prežiť to čo sa už raz stalo a čo nemožno zmeniť. Čo však organizácia chce, nejde tu len o výskum DNA. Áno, chcú ten predmet, kúsok raja. Áno, starec z hory o ňom hovoril, ten neuveriteľný predmet schopný vecí o akých by normálny smrteľník mohol iba snívať. Rúškom tajomstva opradený predmet síce uvidíte ale nechajte sa prekvapiť. Organizácia chce zistiť kde sa skutočne nachádza. Vy ste vo svojej misii kde ste mali nájsť ten predmet ale zlyhali a skončilo to fiaskom z ktorého ste boli obvinení. Teraz musíte na pokyn starca z hory – Al Mualima nájsť a zabiť deväť osôb zodpovedných za tento čin aby ste našli pre vášho majstra tento predmet. Ale záver bude naozaj prekvapivý a ak čakáte pekný koniec kde sa predmet odloží a pekne krásne ho budú strážiť po stáročia tak sa mýlite.

3. križiacka výprava však nebola krásna doba. Bola plná obávaných vrahov – asasínov ktorým velil podľa legiend a údajov z minulosti majster ktorého volali starec z hory. Na jeho pokyn spravili asasíni – vrahovia všetko čo im prikázal. Skákali z veží, vraždili sa, no v hre je to našťastie trocha obmenené. Po prvé tu skáčete z veží, ale nezabijete sa pri tom. Po druhé – spĺňate rozkazy starca z hory – vraždíte osoby ktoré vám povie. A čo je najdôležitejšie – ste vrah ktorý berie svoje remeslo nadmieru vážne, a využíva všetko aby dosiahol smrti svojho cieľu. Využíva budovy, každá prekážka je preňho zdolateľná. Využíva svoje nohy, ruky a schopnosti na akrobaciu v tých najvyšších výškach, používa všetko – obracia sa a svižne skáče, bez strachu zo smrti skáče z veží, hľadí z výšin na orlov pod ním a nemá strach, má len poslanie ktoré chce splniť. Lezenie je jedna vec ktorá ide nášmu hrdinovi dobre, ale ešte lepšie mu ide vraždenie a boj.

Hrdina menom Altair poskakuje po strechách, počas behu vyskočí z veže a spadne do sena, hneď vylezie a kráča naproti strážnikovi ktorý už inštinktívne zoviera čepeľ meča pred mužom v ruke, nemá však šťastie a muž padá k zemi bodnutý kamsi do rebier smrtiacou dýkou ukrytou za dlaňou v bielom rúchu plášťa nášho vraha. Chce ujsť aby ho nevideli no vojak ho zbadal a začína boj. Altair vyťahuje meč z jemnej koženej pošvy a už bojuje, využíva momenty útokov nepriateľa, protiútočné kombá mu idú nadmieru dobre, uhýna sa a snaží sa bodnúť nepriateľa alebo ho prinajmenšom zneistiť a dať mu najavo s kým má dočinenia. Vojak už nemá sily sa brániť a krátke švihnutie ostrej čepele meča mu pretne krk, vystrekne krv a nepriateľ padá pod silou gravitácie k zemi. Altair však musí pokračovať, musí ísť za svojím cieľom, je preňho dôležitý a tak uteká, razí si cestu a odhadzuje civilistov až dôjde k miestu kde sa obeť ktorú musí zabiť nachádza. Pomaly vylieza na budovu a plánuje útok. Nájde si všetkých lukostrelcov hliadkujúcich miesto a potichu sa ich zbaví. Potom sa pomaly blíži k obeti a bodne ju skrytou dýkou. Následne uteká z miesta čo mu sily stačia, už vylieza na budovu a poskakuje po trámoch ponad ulicou a skáče do sena, nepriatelia ho ešte chvíľu hľadajú no poplach o chvíľu zanikne. Vylieza z úkrytu no opäť ho niekto zbadá. Neďalekí mnísi sa rozutekali po ceste a na lavičke už nesedia ľudia ale civejú na to čo sa odohráva na ulici, mladík Altair vylieza na budovu a skočí do drevenej búdky zakrytej bavlneným plátnom a opäť poplach doznieva.

Ak práve nemusí vraždiť získava informácie o svojom cieli a podniká pátranie. Kradne dôležité listy, vypočúva rozhovory pocestných a zabíja kazateľov ktorý zvyčajne hovoria to čo by nemali. Občas pomôže priateľovi z ich spolku a zavraždí jeho prenasledovateľov. Zozbiera preňho vlajky ktoré potrebuje či prebehne na isté miesto pomocou akrobacie za nejaký čas. Ak nevyšetruje tak snorí po mestách a okolí a hľadá vlajky ktorých je neúrekom aby vyzbieral všetky. Cestou hľadá Templárov – jeho úhlavných nepriateľov od hlavy až po päty schovaných v brnení. To sú vedľajšie misie v AC ktoré však časom začnú nabrať na stereotype, no ten oddiaľuje variabilita prostredí.

Totižto zo začiatku sa budete môcť pohybovať iba po tábore asasínov – Maysafe. On ešte nie je nijak očarujúci no po chvíli Altair zavíta aj do kráľovstva – miesta kde je krásna príroda, veľa ciest a kone na ktorých môžete jazdiť. A keď sa prvý raz dostanete do Damasku tak vám sánka spadne tak hlboko že ju nebudete vedieť nájsť. Je to tak očarujúce miesto že vám všetko sparalyzuje. Samé oranžové a teplé odtiene farieb a krásne budovy a mešity. A keď vstúpite do Acre – druhého mesta tak aj keď je pri mori a slnko svieti tak jeho chladné múry a sivastá farba, bieda na uliciach, všade trosky po boji vo vás vyvolajú atmosféru zimy a ak prídete do Jeruzalema tak odtiene zelenej a mešít a paliem vrhajúcich tiene do kútov vo vás vyvolajú pekné pocity ticha a pokoja. Prostredia majú vždy inú atmosféru a či už budete mať radi atmosféru jedného, druhého alebo tretieho vždy to bude pre vás intenzívny zážitok lebo atmosféra je naozaj skvelá.

No a do toho všetkého vám hrá ešte príjemná hudba dotvárajúca perfektnú atmosféru ku každému mestu. A keď sa začne boj a vy unikáte alebo bojujete tak sa rýchlo zmení hudba na orchestrálnu a prudkú, dotvárajúc pevnú atmosféru boja alebo úniku. Zvuky zbraní sú tiež dobre spracované, skutočne nič vám tu nebude kaziť uši a nahovorenie postáv je vskutku unikátne, ku každej postave by ste práve predpokladali že taký hlas by mala aj v skutočnosti a aj to množstvo dialógov a rozhovorov vás zasväcujú do príbehu a ak dávate pozor tak pochopíte viacerým nejasnostiam a budete počuť aj niekoľko iných udalostí ktoré sa stali.

Ešte by som rád trocha opísal vedľajšie misie, ktoré som iba trocha nadškrtol. Máte tu kradnutie listov, zväčša len prídete na miesto činu a vypočujete si rozhovor dvoch postáv a ako tak aj zistíte čo dôležité v tom liste môže byť a tým aj získate menší prehľad o obeti ktorú budete musieť zabiť. Potom danému človeku list ukradnete a misia je splnená. Ďalšou úlohou je vypočúvanie rozhovorov rôznych ľudí ktorý sa poznajú s obeťou alebo im čosi spravila, napr. budete počuť rozhovor chlapíka s niekým kto mu povedal že mu obeť dala uväzniť syna, a hneď sa dozviete kde sa ten syn zdržiava a tam bude zrejme aj samotná obeť. Skrátka zbierate vždy dostatok informácií a následne po tom ako budete pripravení zaútočíte. Okrem týchto ešte budete biť kazateľov ktorý kážu o veciach spojených s obeťami ktorých zabijete keď z nich vypáčite informácie o obeti. A poslednou vyšetrovacou misiou je pomoc členom asasínov – buď ich hľadajú Templári alebo potrebujú zozbierať určitý počet vlajok alebo potrebujú aby ste zabehli trasu na určitý čas a ak to v limite stihnete tak vám vykecajú všetko čo o cieli vedia z vďaky že ste im pomohli.

A ak chcete mať pomoc od ostatných civilistov tak stačí ak ich oslobodíte od vojakov ktorý ich týrajú a za to buď budete mať po ruke civilistov pripravených vám kedykoľvek pomôcť pred vojakmi utiecť alebo mníchov ktorý vám vždy pomôžu ukryť sa a stratiť v dave medzi nimi. Okrem toho je tu aj zbieranie vlajok ktoré je však zbytočné keďže za to okrem achievementov nič nedostanete a je to frustrujúce hľadať na rozľahlých mestách 100 vlajok a preto túto nepovinnú úlohu určite veselo odignorujete ako som ju aj ja veselo odignoroval.

Ak sa chcete biť, potrebujete na to aj náležite nejaké hračky a tu sa dostáva ku slovu skrytá čepeľ ako unikátne zbraň ktorou potichu zabijete každého a bez pozorovania odídete. Okrem toho tu ešte máte meč ktorý som pri bojoch spomínal a tiež vrhacie dýky ktoré sú rozhodne veľmi dobré ak potrebujete na diaľku nebadane prejsť okolo lukostrelca ale radšej ho chcete skoliť jednou dobre mierenou ranou. Stačí iba stlačiť tlačidlo na zameranie a ide sa. Sú tu aj päste ale tie asi veľmi počas hrania nevyužijete, iba ak by ste chceli zmlátiť chlapov ktorých ak zabijete tak dostanete jednu dýku za jedného.

Ovládanie je jednoduché a dobre prevedené, a do krvi sa vám vleje hneď po úvodnom leveli.

Môžete vo voľnom čase aj vyliezať na rozhľadne – vysoké veže z ktorých následne môžete odkryť mapu a úlohy ktoré sa na nej objavia. Ale aby ste tie úlohy našli je to takmer povinnosťou takže sa to aspoň pre mňa radí za povinnú úlohu kvôli obrovskej rozlohe miest. Áno, sú neuveriteľne rozsiahle no umiestniť do každej časti mesta (sú tri) iba 3 hlavné misie – vraždy je podľa mňa hrozné. Deviatimi vraždami dokážete na druhý raz prejsť aj za osem hodín. Mestá sú veľké a rôznorodosti v misiách málo. Toto je pre mňa naozajstným sklamaním. Hlavne kvôli veľkosti miest. Aj keď tu máte dosť vecí na vyšantenie sa tak hrateľnosť po čase začne opadávať lebo úlohy budú stále stereotypnejšie a stereotypnejšie. No uisťujem vás že na prvý raz hrateľnosť neopadne a budete túto hru hrať ešte niekoľko dní po jej dokončení no na druhý raz si ju prejsť už nie je výzvou kvôli neskôr jednoduchému boju s nepriateľmi založenému na stlačení jedného tlačidla pri súperovom útoku. A to je naozaj detinsky jednoduché a bude vás to nudiť a preto sa budete snažiť súbojom vyhnúť.

A ešte by som spomenul AI protivníkov, tá je na priemernej úrovni, nepriatelia útočia po jednom, nevyužívajú momenty prekvapenia, útočia pomaly, ale niekedy vás prekvapia lukostrelci, snažia sa vás za každú cenu zastaviť, niekedy síce trafia pri sledovaní vás aj svojich vlastných ale celkovo sa vás snažia zastaviť a im to celkom ide. Ale celkovo je AI nie až nejak extra dobrá.

Čo sa grafiky týka tak tá je nad štandardná, síce je už staršia ale perfektná. Všetko je prekrásne vymodelované, framerate je stabilný a textúry ostré. Proti grafike nemám čo vytknúť.

A záver: Assassins Creed je jednoznačne peckou a nemali by set ho minúť. Dobrodružstvá Altaira a tajomného spolku asasínov a starca z hory Al Mualima si nemôžete nechať ujsť. Bravó!

Klady
- zaujímavý príbeh, zo začiatku dobrá hrateľnosť, AI (menšia časť)
- grafika
- nahovorenie, celkovo zvuky
- prostredia a atmosféra
- Altair, jeho akrobacia
- prevedenie vraha do križiackych výprav
- založené na historickej predlohe spolku asasínov – nemilosrdných vrahov

Mínusy
- po čase stereotyp
- neskôr nudné súboje, AI(väčšia časť)
- zbieranie vlajok dokáže byť frustrujúce
- nevyužitý potenciál rozlohy miest