Call of Duty 4: Modern Warfare

Neviem ako vy, ale ja som v poslednej dobre veľmi prepchatý hrami z prostredia druhej svetovej vojny. Celkom ma to prestalo baviť pri piatom vylodení na Omahe, desiatej misií Overlord alebo už ani neviem koľkom dobýjaní mesta Carentan. Vždy som mal skôr chuť zahrať si hru podobnú filmu Black Hawk Down a zažiť udalosti, ktoré sa udiali v blízkej dobe, alebo sa dejú v súčastnosti na strednom východe. Moje prosby boli vypočuté. Call of Duty séria konečne odbočila od druhej svetovej vojny a zaparkovala v súčastnosti. Konečne môžeme zahodit Thompsony, zobrať M4-rky a vrhnúť sa do nového konfliktu.

Počas hry sledujete misie vojakov v službách amerických jednotiek U.S.M.C. a britských S.A.S. Úlohou oboch strán je dolapenie veľmi obávaného teroristu menom Al-Asad, ktorý sa stal cieľom vďaka poprave prezidenta Al Fulania. Táto poprava je zároveň aj akési intro, ktoré vám jasne dáva najavo, že štvrté pokračovanie veľmi obľúbenej série ukáže hlavne drsnosť vojny a nemilosrdnosť teroristov. Celú cestu autom na miesto popravy sledujete okupovanie mesta, výsadky vojakov z vrtuľníkov a popravovanie desiatok nevinných civilistov. Podobné pohľady na to, aké zverstvá dokáže vojna vyvolať si počas kampane užijete asi tri krát. Samotný príbeh je síce vymyslený, ale zato veľmi uveriteľný a zaručujem vám, že sa od neho nebudete vedieť len tak ľahko odtrhnúť. A ak čakáte, že má hra šťastný koniec, tak ste na veľmi veľkom omyle.

Zmena prostredia a využívanie modernej bojovej techniky pináša svoje ovocie. Zbrane sú presnejšie a účinnejšie, prestrelky dynamickejsie a obohatené o nové prvky ako napríklad bombardovanie dedinky z lietajúcej pevnosti SPECTRE, ničenie tankov pomocou špeciálneho raketometu Javelin, ktorý vystrelí raketu vysoko do vzduchu a následne sa vrhne na zameraný tank, taktiež sa dočkáte zostrelovania vrtulníka pomocou Stingera a samozrejme nemôže chýbať obrana a následná spolupráca s tankom M1A2 Abrams. Zbraní v hre je veľmi veľa ale zas na druhú stranu niesú práve najlepšie vyvážené. Je dosť vidieť, že hru má na svedomí americké štúdio, takže nech zoberiete akúkoľvek zbraň, vždy tá americká bude presnejšia a účinnejšia. Čo sa týka prestreliek, dočkáte sa pekného spestrenia v podobe priestrelnosti stien. Naštastie tu nieje len tak na okrasu ako to býva v niektorých hrách, ale jeho využívanie je často potrebné pre úspešné splnenie misie. Ako príklad použijem jednu z prvých misií, kde sa snažíte dobyť dedinu a zachrániť uneseného vojaka. Vašou úlohou je dohliadať z kopca pomocou sniperky na úspešný priebeh bojov, a teda ostrelovať vojakov s ktotými si vaši kolegovia nevedia poradiť. Jedným z nich sa stal gulometčík ukrytý za stenou. Nič ale nieje tak zložité ako to na prvý pohľad vyzerá. Stačí si prepočítať kde asi stojí nepriateľ, vystreliť do steny a vuala. Gulomet prestal strieľať, kolegovia postúpili ďalej a vy sa môžete presunúť na iné miesto. Takýchto situácií v hre bude neúrekom. Veľmi pekne je spracovaný aj briefing počas načívania novej misie, pri ktorom vám velitelia stručne vysvetlia o čo v prichádzajúcej misií pojde a to všetko pri kvalitných záberoch na situáciu odohrávajúcu sa v okolí.

Ked už sme pri tom ostreľovaní, nedá mi nespomenúť asi najlepšiu a najprepracovanejšiu misiu celého CoD4 a možno aj najkvalitnejšiu misiu celkovo v Call of Duty sérií, odohrávajúcu sa v Chernobyle, konkrétne v okolí mesta Pripyat. Celú misiu si odohráte v koži kapitána Pricea ( verte či neverte, aj po 60-tich rokoch vyzérá celkom mlado :) ), ktorý spomína na časy, kedy slúžil ako sniper pod velením svojho nadriadeného kapitána MacMillena. Počas priechodu cez radiáciou zamorené územia sa dočkáte mnohých rozhodnutí, kedy sa musíte rozhodnúť či zabiť vojaka prechádzajúceho sa pri opustenej osade, alebo chvíľu počkáte, kým odíde a v tichosti prebehnete poza jeho chrbát. Taktiež samotné zabíjanie vojakov si musíte dobre naplánovať aby ste nevyvolali zbytočný rozruch. Nech sa budete snažiť akokoľvek, časom vyvoláte taký rozruch, že sa po vás pustí celá armáda a boj o holý život môže začať. Nebudem vám ale prezrádzať ako to celé dopadne. To sa už dozviete sami

Čo sa týka umelej inteligencie, tá je na vcelku slušnej úrovni. Nepriatelia sú neustále v pohybe, veľmi dobre mieria a samozrejme nechýba ani ukrývanie sa za rôzne prekážky. Ale ak v niečom fakt vynikajú, tak je to hádzanie granátov. Nech sa budete snažiť ukryť kdekoľvek, vždy vás z tade vyženie nepriateľov granát, takže sa musíte stále presúvať z miesta na miesto. Naštastie tvorcovia zakomponovali malú vychytávku. Ak ste v minulých dieloch závideli, že vami hodený granát nepriatelia zodvihli zo zeme a vrátili vám ho naspäť, tak už nemusíte zúfať, dokážete to aj vy. Veľmi pôsobivé je aj konanie nepriateľov po tom, ako ich zraníte a padnú na zem. Často sa v bolestiach z posledných síl snažia vytiahnuť pištoľ, prípadne si odistia granát aby poslali do pekiel niekoho so sebou. Bohužial je mnoho rozhodnutí, či už kolegov alebo nepriateľov, vyvolané predscriptovanými situáciami čo niekedy zráža dole výsledný dojem. Raz za čas sa stane, že vidíte ako kolega uteká na svoje miesto bez toho aby sa nejak zaoberal nepriateľom, ktorý od neho nestojí ani nie 2 metre a páli po ňom jedna radosť. Našťastie sa to nestáva veľmi často a v tom zápale boja si to ani nejak výnimočne nebudete všímať. Aby bol dojem z prestreliek dokonalý, nemôžu chýbať vynikajúce animácie postáv. Pohybujú sa veľmi uveriteľne a taktiež animácie po smrteľnom zásahu sú spracované na jednotku s hviezdičkou. Čo ale trocha zamrzí je respawnovanie nepriateľov, pri ktorom sa z jedenj 2x2 metre širokej búdky dokáže vyrútiť snáď celá armáda, kým neprekročíte akúsi neviditeľnú čiaru, ktorá respawnovanie zastaví.

Takto sa dostávame ku scriptom. V hre sa ich dočkáte neúrekom a dá sa povedať, že sa s vami ťahajú od samého začiatku až po koniec takmer nonstop. Je síce pravda, že sú spracované priam majstrovsky (výbuch atómovky a zrútenie vrtuľníka v Chernobyle patria snáď k tomu najpôsobivejšiemu čo som kedy v hrách videl) ale vďaka ich prehnanému počtu je znovhraťeľnosť takmer nulová a výsledný dojem takmer polovičný v porovnaní s prvým absolvovaním kampane. Taktiež sa vďaka scriptom často nebudete môcť voľne pohybovať po mapke a tak budete musieť často čakať, kým vám kolega otvorí dvere alebo odstráni neprekonateľný, ani nie meter vysoký drevený plot :) Na prvý pokus sa tým určite nebudete zaťažovať a ani vám to nebude nejak vadiť. Ale na druhý pokus, keď dostanete nutkanie prekvapiť nepriateľa odzadu, prípadne to zobrať druhou cestou, tak budete nemilo prekvapení veľmi obmedzenou hracou plochou. Ale zas raz za čas sa naskytne situácia, kedy k cieľu vedú dve až tri cesty, čo veľmi poteší.

Po grafickej stránke pôsobí hra veľmi dobre. Design prostredia je dobre zvládnutý, taktiež nechýba kopa kvalitných efektov a výborne nasvietené prostredia. Musím pochváliť aj veľmi prepracované modely postáv, ktoré sa môžu veselo porovnávať so skutočnými vojakmi. Na druhú stranu dosť zamrzí slabé spracovanie tieňov, ktoré sú na moj vkus až v príliš nízkom rozlíšení. Ich využívanie v hre je však veľmi dobre spracované. Často vďaka tieňom odhalíte blížiaceho sa nepriaťeľa čo napomáha vyhnutiu sa nečakaným prekvapeniam. Taktiž kvalita particle efektov je na dosť slabej úrovni. Taký dym za raketovými strelami je spracovaný veľmi slabo a pôsobí takým špatným 2D dojmom. Ale zás kvalita výbuchov je na dosť dobrej úrovni. Taktiž mi dosť chýbala absencia kvalitnej fyziky, ktorú obsahuje v súčastnosti snáď každá hra. Je síce pravda, že raz za čas sa ukáže ragdoll ale ani ten nieje práve najlepšie spracovaný. Najlepšie to je vidieť pri zabití vojaka na schodoch, kedy mu zostanú nohy levitovať nad zemou a vrchná časť tela je zapichnutá v schode :) Poteši nenáročnost hry, ktorú si bez problémov užijete na plných detailoch aj na priemerných zostavách. Ale zas zvuková stránka je takmer bezchybná. Zvuky zbraní a výbuchov sú na veľmi vysokej úrovni. To isté platí aj o hudbe, ktorú má na svedomí známy skladateľ Harry Gregson Williams (Man on Fire, Metal Gear Solid 2,3, Kingdom of Heaven...) takže o skvelú atmosféru po hudobnej stránke máte postarané.

Prenesenie konfliktu do súčastnosti bol viac ako výborný ťah. Call of Duty 4 je rozhodne najprepracovanejšia, najpôsobivejšia a najatmosferickejšia časť Call of Duty série. Musím pochváliť hlavne spôsob, akým autori vykresľujú súčastnú vojnu a dávajú najavo, že ju nemôžeme brať na ľahkú váhu. Taktiež veľmi poteší veľmi veľká rôznorodosť misií, čo zaručuje, že sa nebudete nudiť ani sekundu a odtrhnutie od obrazovky bude ťažkou úlohou. Škoda len priliš koridorovej hrateľnosti, nízkej znovuhraťeľnosti, prílišnej preskriptovanosti (aj ked je na veľmi dobrej úrovni), absencie fyziky, zopár technických bugov a hlavne to mohlo byť aspoň 2x dlhšie. Dorazenie kampaňe za 5 hodín vám nebude robiť problém. Ale aj napriek toľkým záporom som sa pri hre výborne bavil, ani chvíľu som sa nenudiť a výborne som si ju užíval do samotného konca. Jednoducho ak hľadáte nenáročnú akciu s veľmi dobrou atmosférou a chytľavou hrateľnosťou tak nieje čo riešiť. Lepšiu voľbu ako Call of Duty 4 nájdete len veľmi tažko.

Plusy
- stvárnenie vojny
- rôznorodosť misí
- atmosféra
- briefing
- animácie vojakov
- kvalitne spracované scripty
- hudba

Mínusy
- znovuhrateľnosť
- absencia fyziky
- miestami veľmi viditeľná nascriptovaná AI
- zopár technických bugov
- respawn nepriateľov