Conspiracy: Weapons of Mass Destruction

"Lost and found" recenzia z 19.9.2006 na hru Conspiracy: Weapons of Mass Destruction, ktorá sa záhadne vytratila, ale neskôr sa mi ju podarilo nájsť. V súčasnosti by som ju napísal inak, no z nostalgie nechávam recenziu nezmenenú.


V živote každého, či už konzolového alebo počítačového hráča sa vyskytne niekoľko okamihov, ktoré výrazne zasiahnu a tým pádom zmenia alebo obmedzia jeho herný život. Tieto okamihy, alebo ak chcete, faktory, môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín. Do prvej skupiny faktorov patria predovšetkým udalosti, ktoré vás v hraní obmedzia, ako je napríklad narodenie dieťaťa, nástup do školy či zamestnania, prípadne vaša žena, priateľka alebo domáci miláčik (rozumej pes, mačka, škrečok, potkan, mutant...). Druhá skupina zahrňuje faktory, ktoré v určitom smere zmenia vnímanie počítačových hier a to už pozitívne alebo negatívne. Za pozitívne môžeme považovať skvosty ako Max Payne, Deus Ex či Mafia. Na úplne opačnom konci rovnako hniezdia „skvosty“ typu WW2 Normandy, Vietnam: Black Ops, Liquidator, minule recenzovaný Terminator 3: War of the Machines a nakoniec aj Conspiracy: Weapons of Mass Destruction. A práve posledne menovaný titul si dnes predstavíme. Aby sme to však uviedli na správnu mieru, Conspiracy nie je hra. Je to určitá umelá hmota. Vec, ktorá sa tvári alebo by sa chcela tváriť ako hra, ale v podstate to hra vôbec nie je. Znie to vážne divno, ale je to tak. Jedným slovom bizarnosť.

Prvé, čo sa vám po spustení hry zobrazí je logo distribútora Oxygen. Myslím, že je to vcelku výstižné upozornenie na to, čo budete práve v nasledujúcich chvíľach potrebovať, aby ste to celé poriadne rozdýchali. Nasleduje intro. No, ono to vlastne ani intro nie je, skôr biely text na čiernom pozadí. Dozvedáte sa, že ste bývalý tajný agent a žoldnier (nevylučuje sa to náhodou?) s originálnym menom Cole Justice (tvrďas, ktorý ani po smrti nepúšťa zbraň zo svojich rúk), pracujúci pre ešte originálnejšie nazvanú vládnu agentúru The Agency. Už sa chytáte za hlavu? Ešte sme len začali. Táto tajná vládna agentúra, ktorá je až tak tajná, že o nej nevieme v podstate ani jeden holý fakt, od vás žiada splnenie poslednej finálnej úlohy. Istá iná vládna agentúra označovaná ako Hydra, ako to už býva zvykom, postupom času začínala naberať na moci a pre CIA sa stávala nekontrolovateľnou. V súčasnosti vedie Hydra po svete výrobu a predaj chemických a biologických zbraní a vašou úlohou bude (chvíľka napätia) zabrániť obchodom, zničiť laboratóriá a zachrániť svet, bla, bla, bla... Po opise príbehu o dĺžke riadkovej inzercie ešte vzhliadnete zopár nie práve šikovne zostrihaných záberov z hry a ide sa do menu, ktoré sa rovnako nesie v štýle intra. Nič, čo by nezvládli 8-bitový titáni svojej doby.

Jedným z prvých „milých“ prekvapení je akákoľvek absencia nastavenia grafiky a ovládania. To sú v podstate neznáme pojmy. Nezostáva vám teda nič iné, len sa spoľahnúť na klasické osvedčené WSAD a pustiť sa do akcie. Ešte nutný náhľad do pseudo-PDA (ktoré, podľa vzhľadu, hádam dosluhovalo už v dobách vietnamského konfliktu) a už sa ocitáte na okraji útesu. Problém v ovládačoch grafickej karty, pomyslíte si pri pohľade, ktorý sa vám naskytne. Chyba však nie je vo vašich ovládačoch. Je to až neuveriteľné, že v roku 2005 môže vyjsť hra s tak neskutočne odpudzujúcou grafikou, akú nájdeme práve u Conspiracy. Kuju Entertainment, známi predovšetkým tvorbou multiplayerových častí hier, tentokrát zrejme vo svojej slabej chvíľke šliapli úplne vedľa. Hra beží v rozlíšení 640x480 (!), pričom všetko vyzerá rozmazane, s neskutočnými (nie len) grafickými chybami. Na anti-aliasing sa nedá ani pomyslieť, efekty prakticky absentujú, pokiaľ nerátame, že po zásahu do dreva, kovu či plastu z neho lieta piesok (?) a nejaký oranžový sajrajt (to by mali byť asi iskry), krv pripomína všetko možné len nie krv a vôbec sa na to všetko strašne pozerá. Tomu samozrejme odpovedajú aj nižšie HW nároky. Ruka v ruke s grafickou stránkou ide aj umelá inteligencia. AI dokonca rozlišuje až štyri základné príkazy: stoj ako vôl, stoj a páľ, choď a páľ, páľ a bež sa dať odstreliť. Všetci oponenti sú na tom bohužiaľ rovnako debilne a sem tam vám skutočne nabiehajú rovno pred hlaveň, či už sú to špeciálne jednotky, členovia ochranky, guerilly alebo ostatná podobná háveď.

Arzenál zbraní číta 7 kúskov, vrátane granátov a vašich smrtonosných pästí, hneď na prvý pohľad kŕčovito neprirodzených a vzhľadom pripomínajúce kus sadry. Pokiaľ máte v ruke pištoľ s tlmičom (tlmič je v podstate zbytočný, ale niekto v Kuju si zrejme myslel, že to vyznie dosť špiónsky) alebo M16 je to vlastne jedno. Účinok oboch zbraní je úplne rovnaký. Ďalej tu máme Dragunov sniper, s ktorou sa presnejšie strieľa bez optiky, útočná brokovnica, zrejme najzábavnejšia zbraň, no prebíjanie je príliš zdĺhavé a nakoniec RPG, kde po presnom zásahu ostane z nepriateľa doslova roztlčený melón (ehm). Granáty, ktoré môžete buď hádzať, alebo odpaľovať z M16 (nie, že by na tom niečo bolo natlačiť ručný granát s časovanou rozbuškou do podvesného granátometu, ale budiš), sme si nechali na koniec. S nimi je to totižto čisto nevyspytateľná záležitosť a ísť do útoku s granátometom, ktorý namiesto granátov strieľa vybuchujúce gumené loptičky, je skôr atrakcia hodná manéže, než vojenského konfliktu.

Vraví sa, že dobrého je vždy málo. Toto sa vzťahuje aj na misie v Conspiracy, bohužiaľ iba z polovice. Levelov je síce málo, konkrétne 5 (!), no dobré nie sú ani zďaleka. Možno pre niekoho misie ako džungľa, laboratória, „akoževojenskázákladňaniekdevstudenejriti“, kancelárske komplexy a tanker znejú zaujímavo, no po zhliadnutí by aj toho najzarytejšieho hráča FPS prešla chuť a radšej by to išiel skúsiť s The Sims. Design úrovní je katastrofálny a občas sa aj v prakticky malej, ale za to chaotickej mape môžete ľahko zamotať. Hracia doba, ktorá sa rovná utrpeniu presahuje niečo málo cez jednu hodinu, takže než sa stihnete vžiť do hry, tak je všetkému koniec, čo je len pre dobro veci a v konečnom dôsledku aj vášho zdravia.

Celá táto ohavnosť je ozvučená len zhruba z 25 percent, čo znamená, že pokiaľ sa na obrazovke momentálne nič nedeje, tak ani nič nepočujete. Všetko tu je také tajné, že to nevydáva ani najmenšie známky zvuku, no korunku tomu nasadzuje práve Cole, ktorý ako správny špión chodí neuveriteľne potichu (možno sa aj vznáša) a pri zásahu alebo smrti drží jazyk stále pevne za zubami. Avšak potom, ako zo štyroch zdanlivo nenápadných kôp snehu vyskočili vojaci s hláškou „surpráááájz“ (intonačne niekde medzi snahou o komickosť a trápnosťou), som usúdil, že ani dabing nie je to pravé orechové. Jeden svetlý bod by sa ale našiel. Je ním dabing operátorky agentúry Cary, ktorá vás informuje o stave misií a zadáva úlohy a ktorý znie prekvapujúco o niekoľko tried kvalitnejšie. Hudba tu našťastie hrá iba v menu a aj tá znie ako vo formáte MIDI, takže toto možno považovať za pozitívum.

Čo dodať záverom? Snáď len toľko, že o kvalitách tohto titulu by ma nebol schopný presvedčiť ani Horst Fuchs. Po dôkladnom zvažovaní som sa rozhodol neudeliť hre jednociferné hodnotenie, nakoľko sa tento zázrak dá hrať a dohrať. Myslené samozrejme čisto technicky. O tom, že vás hra nebude baviť (a to určite nebude) teraz nie je vôbec reč. Hratelnosť totiž upadá už počas inštalácie. Aspoň, že motto hry „believe nothing, trust no one“ zvolili autori viac než výstižne a pravdivo. Tomuto sa skutočne nedá uveriť. Navyše na oficiálnej stránke nájdeme odkaz, že Weapons of Mass Destruction je len prvá hra zo série Conspiracy, takže sa ešte máme na čo tešiť. Ja sa však rozhodne tejto sérií vyhnem míľovým oblúkom a radím vám, urobte to taktiež. Ušetríte si nejeden infarkt.


Plusy
+ snaží sa to tváriť ako hra

Mínusy
- snaha je to však márna