Assassin's Creed

Tretia križiacka výprava v roku 1191, bola jedna zo siedmych najkrvavejších udalostí rytierskej doby, ktoré kedy táto zem mohla uzrieť. Kresťanský svätý rytieri- križiaci pod papučou cirkvi, dostali za úlohu dobyť svätú zem Izrael a oslobodiť svätý hrob spod nadvlády kacírskych židovských a arabských stvorení, ktoré príchod prvého mesiáša zavrhli z výhovorkou, že Jezus bol iba falošný prorok a ďalej čakajú na toho svojho skutočného spasiteľa, ktorého im pánbožko najskôr pošle v zlatom koči na bielych pegasosoch so svätožiarou ako Duke Nukem s három ( Arabi vlastne nie, tí majú svojho milujúceho zabijaka Alaha) . No, ale križákom to je to tak fas jedno a s podporov v zlate sa kúpajúcich Templárov pochodujú na obrie mestá a la Jeruzalem, Acre atď. aby tú svoju milujúcu vieru krásne, mečom, donútili uznať aj zvyškom obyvateľstva svätého národa.

V Assassin´s Creed sa v spomienkach uložených v génoch vrátime vďaka Desmond-ovi Miles cez vedecký myšlienkový stroj času „animus“, do kože jeho pra predka Altaira- zabijaka z rádu Hašašínov, do onej doby tretej výpravy a prežijeme tak priam prekrásny zážitok túlaním sa po nádhernej zemi, blúdením po Jeruzaleme a iných historických veľkomiest a zabíjaním veliteľov znepriatelených strán konfliktu, pričom budete preplňovaný najsprávnejšími ideami vašich vodcov a v podstate aj obetí, pričom sa môžme tešiť na príbeh plný zvratov a atmosférických momentov. Ten je v podstate jednoduchý, ale to neznamená, že nie nezaujímavý. Totiž to v onej dobe, sú hlavnými rivalmi Richard levie srdce- vodca križiakov a Saladín- vodca Sarancskej armády, ktorá sa pred oným kresťanským kráľom snaží ubrániť mesto Jeruzalem. No však kým sa dotyčný vodcovia proti sebe rúbu, na scéne sa objavujú tí, ktorý chcú situácie využiť a prehodiť náklonnosť ľudí na svoju stranu. I keď ako časom zistíte, nejde len tak o single adeptov o moc, ale hrá za tým niečo omnoho koordinovanejšieho, čo musí náš hrdina postupne poodkrývať a zistiť ako sa veci skutočne majú.

Dlho očakávané!

Assassins Creed očakával azda každý next-gen a pc hráč, ktorý to s hrami myslí aspoň trocha vážnejšie. Na assassina som sa tešil hlavne z toho dôvodu, že konečne tu je niečo nové a iné. Hry z obdobia stredoveku boli vždy moje modli, ale časom sa to postupne tupé rúbanie stláčaním jedného gombíka proste okuká a vy si stále uvedomujete, že od skutočného zážitku zo stredovekých bitiek to má naozaj ešte pekne ďaleko. Sekačky nikdy neboli moc o premýšľaní a taktizovaní. Hry ako DMC, GoW a tomu podobné, sú síce vynikajúce hry, ale proste svojho žánru zbesilej rúbanice a o to horšie je, keď sa hry z obdobia stredoveku inšpirujú práve bezhlavým „rambo“ akciami, kde sa nepriatelia jedným sekom kosia po desiatkach. To tu už nechceme, to nech zostane na old-gene. AC prináša konečne aspoň čo sa súbojov týka, realistický a oku lahodiaci bojový zážitok. Systém a štýl bojov sa snaží byť čo najprirodzenejší, vsádzajúc na reálnu fyziku a skutočné možnosti tela človeka. Zabudnime na kombá, pri ktorých mečík zasvetielkuje a jedným sekom neprirodzene ukončí život piatim doslova tupým panákom/nepriateľom. Pripravte sa na to, že tentokrát skutočne ovládate profesionálneho majstra meča a bojujete proti vyškoleným rytierom, ktorý aspoň do kým absolútne nebudete mať zmáknutý combo list, budú u vás zbudovať pocit rešpektu. Síce, o nejakom drtivom AI. sa tu baviť nedá, ale aj tak je to krok a posun sekačiek do úplne a dá sa povedať, že zmysluplnejšej kategórie.

Teda, assassin je vypustený a vydáva sa hľadať svoju korisť, ktorá sa schováva niekde pomedzi ohlučujúci dav obrieho veľkomesta. Príď, čmuchaj, obzeraj, počúvaj, zabíjaj.
Aby to všetko nebolo moc jednoduché, Altair si vo veľkých rozľahlých mestách musí svoju korisť nájsť úplne sám a to iba vďaka pomoci práve známych, onej obete. Nie, že by vám to povedali úplne sami, ale...ale pekne po poriadku.
Keď prvý krát vbehnem do otvoreného mesta, pocítim maximálnu dezorientovanosť. Vidím stovky farebných ľudí, podozrivé pohľady, desiatky uličiek a teraz nájsť tam jednu jedinú osobu? Ale netreba sa ničoho predčasne obávať, z úvodu, to ide až prekvapivo jednoducho. Pobijete pár vojakov utláčajúcich nevinných civilistov...tí vám z vďaky dačo zabľabocú... vydáte sa za svojím zmámim ktorého sídlo sa vám objaví na mini mapke a ten vám rád pekne prezradí polohu vašich dôvodov návštevy . Prima. Takto sa to ešte pár krát zopakuje a poviem si....what the hell? Našťastie, takto fungujú len úvodné pasáže...väčšinu hry už sa budete musieť spoľahnúť čisto na vaše schopnosti a to tak, že na mape sa vám zobrazí len to, čo si vy sami objavíte a tam to teprve začína.
Azda najhlavnejším prvkom a hlavným kameňom celej hry je práve pohyb po otvorenom meste a šplhaním po všetkom, po čom sa len dá. Ak ste niekedy hrali nejakú hru s otvoreným mestom alebo proste niečo, kde ste museli šplhať a skákať, tak zabudnite na to. AC u mňa dostáva jedna z hviezdou za simulátor horolezectva :). I keď áno, tu je to už troška prehnané a vyštverať alebo lepšie povedané štverať sa dá i po dvoj-troj cm výstupkoch rámov okien alebo tehličiek, čo s fyzikálnymi hranicami reálnosti bez pomôcok nemá nič spoločné, ale to nemení nič na tom, že si lezenie, blúdenie a skákanie pomedzi uličky a po strechách budov obľúbite. A keby aj nie, bude sa musieť, pretože práve na strážnych vežiach sa v AC trávi najviac času štveraním sa na ich vrchoľ, bo tam je jediná možnosť jak zistiť polohy informátorov, ktorých odpočúvaním máte jedinú možnosť jak zistiť polohu vášho ďalšieho subjektu vlastniaceho potrebné informácie, alebo rovno koristi.

Azda ako by sa pohybovalo nelineárnym svetom v škaredej grafike? No myslím že nijako, bo o tom sa tu naozaj nedá baviť. AC je naozaj prekrásna graficky, ostrá a skoro bezchybná hra. Krajina po ktorej sa putuje z mesta do mesta je proste nádherná. V pozadí sa týčia monumentálne vrchy, lesy, lúky, hrady, usadlosti a všetko je to naozaj krásne robené do detailu! Autori sa týmto smerom čačkali až príliš a určite urobili len a len dobre. Proste taká žranica pre oči sa tu len tak nevidí. Ďalšou žranicou je hudba, ktorej síce nie je priveľa, ale keď už tu je tak pridáva len na monumentálnosti, podobne ako u Dead Space. Sem tam je len to taký podmaz ku zvukom mesta alebo pohľadu naň a snaží sa vás nejako emocionálne rozpoložiť...inokedy pozdvihnúť, ako vo filme Mojžiš keď mal hrdina pred sebou pohľad na v slnku žiariace pyramídy v diaľave, no a proste niekde je to len typická chrámovka. Ale všetko sa to nesie na orchestrovom sprievode v Arabskom štýle.

Hrateľnosť

Hmm, ako najväčší problém AC hrateľnosti najviac skoro každý omieľa stereotyp, ktorý hráčov neuveriteľne frustroval a tým zapríčinil, že hru mnoho z nich nedohralo... Nooo, ánoooo, stereotyp je tam priam očividný a áno, dokonca viem pochopiť, že to mohlo niekoho odradiť a možno keby som nebol z Assassina tak paf už od samotného začiatku, tak by možno odradil i mňa. Ale narozdiel od iných, proste mňa si tá hra svojou nádherou a prepracovanosťou po všetkých stránkach okrem rôznorodosti misii úplne omotala okolo prstu. Krásne mestá, krajinky, perfektné súboje a zábavné skákanie po budovách mi to opakovanie toho istého dokola úplne vybodíčkovalo z mysle a tým som si mohol hru užiť úplne, od skvelého začiatku po fakt temný - atmosferický koniec. Azda jediné, čo môže vadiť a čo chcem podotknúť po celé toto písanie je ovládanie. Žiaľ tu vidím jediný vážnejší nepodarok celej hry. Síce je v podstate prehľadné... troška prekombinované, ale dá sa naň úplne rýchlo v pohode zvyknúť. Ale práve preto, že assassin je viac, nie ani tak stealth, ale skôr len pomalšia hra, ktorá stavia na pomalšom určitom štýle a hľadaním svojej obete, čo nie je vôbec desaťminútová záležitosť a la Hitman. Tam narážam na problém v rýchlych chvíľach, kedy je Altair obkľúčený desiatkou nepriateľov, so životom na minime a teraz potrebujem čo najskôr nájsť ten úkryt. V týchto situáciách sa ovládanie stáva moc krkolomné a prichádza zmätok. Pár krát sa mi postávalo, že som počas rýchleho šprintu spustil modlitbu, čím ma moji prenasledovatelia dobehli a uštedrili mi ten rozhodujúci úder alebo namiesto skoku na budovu a rýchlemu výbehu naňu, spravil Altair nejakú úplnú blbosť. Takže to je ten jediný problémik, ktorý sa mi počas hrania vyskytoval, aj keď viac išlo o nervóznosť mojej maličkosti v situácii, ináč mám po dohratí AC naň úplne ľahučké srdzecko s pozitívnym duchom v ňom.
Ďalej tú nachádzate rôzne vedľajšie misie alebo skôr lepšie povedané- bonusy, ktoré by mali dopomôcť k dlhšiemu pobytu v hre ako napr. vyzbieranie všetkých vlajok do určitej doby alebo zabitie 60 templárov počas celej hry. Pravdu povediac, ešte nič som z toho nesplnil, ale dokončením všetkých bonusov sa vám otvorí aj niečo ako špeciálna- posledná misia kerá je zatiaľ locknutá.

Na Záver: Proste sila. Dokonca viac ako som očakával. Assassin´s Creed je pre mňa jednou z najlepších sekačiek aké som mal kedy tú možnosť hrať. Skvelý príbeh, atmosféra doby, realistické súboje , otvorené mesto a dychberúca grafika. Síce ovládanie môže občas zapríčiniť zahrešenie a ten stereotyp tam naozaj nemusel byť, ale i cez to je to pre mňa zatiaľ to najlepšie, čo môže next-gen stôl ponúknuť.