Hitman 2: Silent Assassin

Keď v roku 2000 pricestoval na naše hardisky prvý Hitman s podtitulom Codename 47 bola to herná revolúcia, dosiaľ žiadna hra vám totiž neumožňovala uspať alebo uškrtiť strážnika a prezliecť sa za neho a tak preniknúť k cieľu, ktorý máte zabiť keďže ste nájomný vrah s čiarovým kódom vytlačeným na hlave. Ako agent 47 ste teda každou misiou chceli zistiť svoj pôvod a skončilo to tým že ste sa ocitli v prestrelke so svojimi vlastnými klonmi. Po tejto situácií ktorá agentom otriasla sa 47 rozhodol žiť preč od agentúry, ktorá mu dávala prácu, aby oľutoval svoje činy a nevraždil ďalej. A tak odišiel na slnkom zaliatu Sicíliu do kostola k istému kňazovi pomáhať v záhrade.

Príbeh agenta 47 teda začína práve po príchode na Sicíliu. Ostrov zaliaty Slnkom však nebude pre agenta zaslúženým oddychom ktorý hľadal ale naopak – ďalšou ranou pod pás. Keď totiž v polovici jeho spovedi unesú kňaza neznámi muži tak sa agent podujme nájsť kňaza a dokončiť spoveď. A tak si Agent 47 opäť oblečie svoj čierny smoking s šarlátovo červenou kravatou aby vraždil ďalej. Jeho spojka Diana, je samozrejme stále napojená na jeho vysielačku. Vyhľadá mu meno cieľa a tak sa agent vydá hľadať Dona Guilianiho a poriadne mu nakopať zadok. Možno by ho to zbieranie paradajok v sade omrzelo aj bez tejto udalosti.

Aké však bude prekvapenie keď náš agent zistí čo sa stalo? Kňaza Guiliani iba odvliekol aby mohol byť následne eskortovaný nejakými mužmi v ruských uniformách. Odhaľuje sa sprisahanie, ktosi chce aby agent opäť vraždil. Ale kto? A prečo? A prečo práve kňaz má byť bábka pomocou ktorej ho k tomu donútia? Príbeh je jednoznačne atraktívny a svieži, bude vám servírovať jednu otázku za druhou a spočiatku budú odpovede prichádzať len sporadicky, ku koncu však odhalenie naberie rýchly spád a čaká vás skvelé zakončenie. Druhé pokračovanie Hitmana vás jednoducho prekvapí skvelým príbehom ktorý je komplexný a jednoduchý zároveň a tak dáva každému možnosť na jeho pochopenie.

Hitman je značka ktorá sa v hernej brandži už prejavila štyrmi titulmi z ktorých ani jeden nebol zlý, naopak skvelý a nápaditý. Zatiaľ čo príbeh sa každou misiou posúva trochu ďalej a vy stále vraždíte ciele ktoré vám diktuje agentúra, agent zisťuje pomaly, ale isto, že zabíjanie je predsa len jeho poslaním a predstierať niečo iné je márne. A tak sa teda dočkáte množstva misií kde budete s agentom vraždiť ciele, ktoré sú vždy zapletené do konšpirácie s kňazom alebo ciele ktoré jednoducho agentúra hľadá a nie sú to neviniatka, veď uznajte, ak niekto pašuje zbrane, alebo drogy tak sa mu to môže odpustiť? Možno cez spravodlivý súd, ale títo ľudia sú všade a úplatky sú ich druhým menom.

V koži nájomného vraha sa teda v rámci príbehovej kampane dostanete na rôzne miesta s poslaním vraždiť nepohodlných ľudí. A že to teda bude zábava, o tom nepochybujte! Ciele sú však na rôznych miestach zeme a tak vás čaká cestovanie po exotických miestach po celej našej drahej planéte. Zo začiatku teda navštívite slnečnú Sicíliu, potom snehom zasypaný Petersburg kde po uliciach budú sliediť desiatky Rusov s huňatými čapicami na hlave. Neskôr sa dostanete aj do Japonska kde v horách budete hľadať hrad istého Hayamota. Jeho ninjovia vám budú chcieť prekaziť vašu cestu do typického japonského hradu, ale preoblečenie vyrieši všetko. Dostanete sa aj do Malajzie kde v Petronas Towers budete hľadať jedného tučka menom Charlie Sidjan. No a príde aj na pieskom zasypané Arabské lokality kde budete sliediť po šejkovi a ďalších. A navštívite dokonca aj orientálne Indické miesta aby ste sa v závere mohli vrátiť do... to si zistite sami, aj keď myslím že tušíte kam sa vrátite.

Herné mechanizmy zostávajú prevažne nezmenené až na to že do pokračovania pribudla celá fúra noviniek. Keďže sa titulu podarilo urobiť si dobré meno v hernom priemysle práve vďaka neskutočne lákavému a skvelému mixu Stealth/akcie z pohľadu tretej osoby, tak sa autori rozhodli zdokonaliť hlavne Stealth prvky hry. A podarilo sa im to. Tento raz môžete využívať všetko vo svoj prospech, zabite poštára, vezmite si jeho kvety a oblek a tak sa dostaňte do vily kam máte namierené, alebo omráčte ochranku a vojdite v prezlečení za ňu. Pomocou donáškovej služby prepašujte do domu vaše zbrane, alebo využite poslíčka pizzy ako jednoduchý nástroj na zabitie, vezmete pizzu a oblek poslíčka a pizzu zanesiete cieľu, alebo ak nechcete aby vás počul strážnik keď ho idete uškrtiť použijete plíženie(najtichšie kroky)... A to je len malý zlomok Stealth možností hry. Ak misie prejdete Stealth postupom, teda nezabijete nikoho okrem vášho cieľa alebo nevyvoláte poplach tak si môžete vyslúžiť od hry hodnotenie Silent Assassin (tichý zabijak) čo je najlepšie hodnotenie, v niektorých misiách za toto ultimátne hodnotenie dostanete nejaké nové zbrane do zbierky. Ak zasa budete strieľať všetko čo sa pohne a nedbať na bezpečnosť tak môžete dostať aj hodnotenie typu Mass Murderer (masový vrah), či psychopat.

Ciest k vražde cieľu je väčšinou málo, dve alebo tri maximálne. No aj tak je Stealth zložka hry veľmi bohatá. Predsa len sa v každej hre nemôžete prezliecť za kohokoľvek, cez krabice prepašovať zbrane, alebo sa maskovať ako poštár, čašník, či údržbár. S vašim krytím je spojená aj podozrievavosť strážnikov. Tá je na obrazovke zaznačená ako malý signál ktorý sa zväčšuje od stredu a ak sa dotkne okrajov tak sa spustí alarm. Ochranka je však až neprirodzene podozrievavá ku každému. A tiež si musíte dávať pozor pri maskovaní na telo. Ak niekto nájde telo omráčeného alebo mŕtveho strážnika len v spodnej bielizni tak je zle. Stráže sú k vám potom ihneď nepriateľsky naladené. A jediná cesta ako z tejto šlamastiky von, je útek, alebo razenie si cesty pomocou zbraní.

Apropo, zbrane. V hre ich je neúrekom veľa. Ak ich zbierate tak sa vám v maštali v kláštore ukladajú do zbierky (samozrejme, len ak s nimi opustíte level). Je tu všetko od pištolí až ťažký guľomet M60. Narazíte aj na zbrane typu hasičská sekera a dokonca budete môcť do vašej zbierky uložiť aj špeciálne upravenú kušu či ninjovský meč. Narazíte aj na typickú agentovu dvojicu pištolí Ballers. Tieto však – ak sa vám podarí ukončiť druhý level s najlepším hodnotením – získate aj v tlmičovej podobe. V takom prípade sa stávajú priam unikátnym nástrojom na tiché zabíjanie a postup dopredu ak vám nejde o hodnotenie ale nechcete poplach. Pre tých ktorí chcú všetko prejsť čo najhlučnejšie, je tu už spomínaný armádny guľomet alebo brokovnica, či teroristami používaný Uzi.

Poplach je jedna z vecí ktoré u vás môžu vyvolať frustráciu, a poriadnu. Strážnici alebo obyčajní civilisti vás podozrievajú pri každom kroku, a ak sa dotknete vojaka, tak ihneď si myslí že ste zlý a vyvolá poplach (ak sa však budete plížiť tak vás nepočuje nikto). A nemôžete v blízkosti ochranky behať – to si pamätajte! Ináč bude opäť čo? Poplach! Na druhej strane je AI civilistov a ochranky na slušnej úrovni. Ak počujú šuchot za sebou tak sú ostražitejší a vytiahnu pištoľ alebo sa pozrú zblízka. Mieria dosť presne a ak vás zahliadnu niekde kde nemáte ísť tak za vami pribehnú. Civilisti ktorý vás vidia so zbraňou to idú ohlásiť a ochranka následne vydá pátranie po holohlavom mužovi.

Prestrelky sú uspokojivé, aj keď by im nezaškodilo trocha viac atmosféry, zatiaľ čo v Stealth časti hry vám bude biť srdce každým okamihom (lebo budete uvažovať či nájdu telo, spoznajú vás alebo to vyjde). Práve v Stealth časti zažijete tú najlepšiu nefalšovanú Hitman atmosféru plnú strhujúcich okamihov. Budete sa krčiť za rohom a čakať na okamih keď bude stráž otočená chrtom k vám, budete čakať kedy zbehne stráž na záchod aby ste mali voľnú cestu. Budete horúčkovito očakávať výbuch bomby, či so zatajeným dychom sledovať cez ďalekohľad sniperky hlavu cieľa. Hitman 2 vás jednoducho pohltí a nepustí. Má aj dosť slušnú hraciu dobu pohybujúcu sa okolo 10 – 13 hodín (presne som to nepočítal len odhadoval). Dĺžka závisí aj podľa toho či sa snažíte zvládnuť misie na najlepšie hodnotenie alebo sa nimi chcete prestrieľať. Musím však povedať, že najlepší pocit máte až vtedy keď prejdete misiu za misiou na najlepšie hodnotenie a môžete si povedať že ste dobrí.

Ovládanie je nadmieru intuitívne a padne do ruky. Grafika a zvuk sú na solídnej úrovni. Hudba je dobrá, vždy vám hraje čosi čo zapadá do situácie v akej sa nachádzate, v každej sérii misií na určitom mieste hraje iná hudba ktorá zapadá do témy prostredia. Grafika je na dobu vydania (2002) naozaj na dobrej úrovni. Niekedy ju znepríjemňujú bugy, no dá sa cez to preniesť. Detaily prostredia sú celkom ostré, no kopce a tráva sú iba strohou zelenou plackou. No skoro v každej hre sa nájdu isté grafické nedorobky – no to nevadí, hrateľnosť je predsa to o čo nám ide. A v tomto smere nemá Hitman 2 žiadne nedorobky. Kryštalicky čistá hrateľnosť vás priková k monitoru a vy budete len hrať a sledovať vojakov, zabíjať ciele, zbierať zbrane, sledovať hodnotenia a modliť sa aby všetko dobre dopadlo...

A na záver vám môžem Hitman 2: Silent Assassin len a len odporučiť. Predsa len, nie vždy sa dočkáte takejto hry, ktorá je v oboch žánroch ktoré ukazuj taká dobrá. Hitman 2 bude kráľom Stealth akcií ešte dlho potom ako vyjdú ďalšie hry tohto štýlu.