Memento Mori

Pamätáte si na časy, keď sa pod pojmom „česká adventúra“ skrývala zväčša priemerná hra so svojim typickým humorom, ktorý je našim susedom tak vlastný? O dabing sa vtedy postarali predovšetkým známi komici ako Zděnek Izer alebo Luděk Sobota. Iste si spomínate na Poldu či Horké léto. Prvá adventúra, ktorej sa podarilo prelomiť tento štandard a stať sa úspešnou bol Posel Smrti a ten dal príležitosť ďalším herným štúdiám, ktoré mali záujem tvoriť hry, čo by bez problémov obstáli aj vo svete.
Jedným z nich je aj Centauri Production. Ich prvotina bola 2D adventúra o príbehu Mrazíka, príjemná rozprávka, na spestrenie vianočných sviatkov, avšak nič svetoborné. Pokračovali hrami pre deti, 3D pokračovaním Gooky a Horkého léta a podpriemernou hrou na motívy filmu Ro(c)k podvraťáků.
Ich čas, kedy sa zapísali do povedomia našej hernej obce, nastal až s vydaním point & click adventúry Memento Mori.

Memento Mori je latinský výraz, ktorý sa dá preložiť ako „Pamätaj, že musíš zomrieť“. Mnohé umelecké diela sa touto frázou inšpirovali, aby človeku pripomenuli, že skôr či neskôr nadíde jeho čas. Niektoré z týchto diel sú vystavené aj v Ermitáži v Petrohrade, kde sa začína aj náš príbeh. Jednej noci v nej vypadne vnútorný bezpečnostný okruh. Na prvý pohľad z múzea nič nezmizlo, no plukovník Ostankovič, ktorý má na starosti bezpečnosť celej budovy, má dostať o týždeň vyznamenanie od prezidenta a chce celú záležitosť ututlať a vyšetriť to neoficiálne. Preto si na pomoc volá svoju bývalú podriadenú, Larisu Svetlovovú. Tá kedysi pre neho pracovala a aj na jeho odporúčanie sa dostala až do Interpolu, kde vyšetruje krádeže umeleckých diel po celom svete. Jej úlohou je kontaktovať Maxa Durranda, muža, ktorý svoj talent využil na falšovanie slávnych umeleckých diel a ich predávanie.
Práve Lara bola tá, ktorá ho chytila a predala spravodlivosti. Ostankovič dal Maxovi druhú šancu a namiesto chladnej cely je na slobode, kde musí polícii pomáhať vždy, keď je to potrebné.

Ostankovič však nie je žiadny dobrodinec a Maxa využíva kedy sa mu zachce a rovnako znepríjemňuje život aj Lare, ktorej sa neustále vyhráža tým, že sa na ňu posťažuje v Interpole, kde má veľký vplyv, ak nebude spolupracovať. A tak sa Max vydáva do Petrohradu. Samozrejme, ako to v adventúrach býva, hra Vás zavedie na mnohé miesta po celej Európe ako Škótsko, Portugalsko či Fínsko. Do týchto miest sa pozriete buď s Larou alebo Maxom.

Áno, dnes je v móde hrať za viac než jednu postavu a čaká nás to aj tu. Vlastne je to veľmi dobrý nápad, no má to jeden háčik.
Obidve hrateľné postavy by mali byť rovnocenné, aby ste počas hrania za jednu, nemysleli na to, čo Vás čaká s tou druhou. To je bohužiaľ jedným z kameňov úrazu Memento Mori. Max je prepracovaná postava s nie práve závideniahodnou minulosťou a jasne danou motiváciou, zatiaľ čo Lara je oproti nemu dosť nevýrazná, vedľajšia postava a pasáže s ňou, ktorých ku koncu hry ubudne, sú až na pár pasáži príliš... obyčajné. A keďže hrou za ňu začína celé dobrodružstvo, tak práve začiatok je pomerne zdĺhavý. Rozhodne sa však oplatí vydržať a počkať si, kým sa zaujímavý príbeh rozbehne.

A k rozbehnutiu sa tí skúsenejší dopracujú veľmi skoro, pretože obtiažnosť hry je nastavená na veľmi nízkej úrovni. Hra Vás neustále nabáda k riešeniu danej situácie, postava sama prezradí, čo by bolo najvhodnejšie urobiť, stlačením jedného tlačidla sa na obrazovke zobrazia všetky aktívne predmety a podobne. Svoje mozgové závity potrápite možno tak na dvoch až troch miestach, čo je za tých desať hodín herného času dosť málo. Ak v adventúrach hľadáte výzvu, tak sa porozhliadnite niekde inde.

Grafické spracovanie je rovnako ako hrateľné postavy, nevyvážené. Petrohrad je spracovaný na jednotku, hlavne tamojšie sídlisko vyzerá reálne a máte pocit, že už ste tam boli, keďže to tak vyzerá aj na mnohých sídliskách u nás. Na zahodenie rozhodne nie je ani slnečné Portugalsko alebo chladné Fínsko a večne zamračené Škótsko. Hra začína vo Francúzsku a v ňom sa nájdu tiež pekné obrazovky, aj keď kancelárie Interpolu na mňa pôsobili dosť chladným dojmom. Celé prostredie je kompletne v 3D a postavy do neho zapadajú bez problémov, aj keď zblízka je na nich poznať malý počet detailov. A bližšie si ich budete prezerať často, vďaka výbornej kamere, ktorá zachytáva postavy pri rozhovoroch z rôznych uhlov, rôzne ich obtáča atď. Aj pri zachytení herných obrazoviek je kamera vždy na správnom mieste. Keď Lara alebo Max vykonávajú nejakú činnosť, tak sa opäť dostanú do detailu alebo sa ich činnosť zjaví ako obraz v obraze. Aj vďaka kamere a nízkej obtiažnosti mi hra často pripomínala skvelý Fahrenheit.

To ale nie je všetko, kde som zbadal istú podobnosť s týmto klenotom. Hra totiž nie je striktne lineárna a na niektorých miestach môžete isté veci urobiť inak a práve od tohto sa odvíja jedno z dvoch zakončení príbehu. Snáď neprezradím veľa, keď poviem, že jedno zakončenie je „dobré“ a druhé „zlé“. Ja osobne som sa po prvý krát dostal k tomu zlému a to sa do celkového kontextu hry hodilo perfektne a hra vo mne zanechala silný dojem. Ďalšia z podobností s Fahrenheitom je aj tá, že v hre sú veľmi časté aj sprievodné animácie, rozprávajúce príbeh a hra pôsobí ako interaktívny film. Ale zatiaľ čo Fahrenheit priniesol revolučné ovládanie a štýl hry, Memento je stále „len“ point & click adventúra.

Veľmi ma potešila aj zvuková stránka hry. Hudba, ktorá sa ozýva ako je zvykom v momente, keď sa v hre posuniete výrazne ďalej je atmosférická zvyšuje záujem o to, čo bude ďalej. Český dabing je tiež na úrovni, ale niektorým postavám sadol viac, niektorým menej. Okrem toho, že postavám chýba prízvuk, čo za výrazný zápor nepovažujem, po celý čas som mal pocit, že hlavným postavám vybrali nevhodné hlasy. Lara mi až tak nevadila, keďže aj bez toho to bola dosť nevýrazná postava, no jej prehláseniam o tom, čo ku komu cíti som jej nejako nemohol veriť. Max na druhú stranu, si toho v živote zažil dosť, no jeho hlas mi prišiel príliš mladý, neskúsený a naivný. Nechcem tým povedať, že herci odviedli zlú prácu, to nie, ale ich farba hlasu postavám proste nesadla. Zato Maxov brat, Larina babička, Ostankovič či rozprávač príbehu sa vydarili viac než dobre.

Vývojári sa chválili aj možnosťou rozhodnúť sa, ako budete odpovedať pri rozhovoroch. Zväčša máte na výber kladne, záporne a váhavo a niekedy je len jedna možnosť pre postup v hre správna. Ak odpoviete zle, tak môžete ísť odznova. Od dialógov sa toho čakalo viac a výsledok je miernym sklamaním.

Atmosféra príbehu sa postupne stupňuje a to, čo zo začiatku vyzerá ako obyčajná detektívka sa neskôr mení na niečo temnejšie, mysterióznejšie. Hra v závere dostáva nový rozmer, ktorý podporuje znovuhratelnosť, pretože si budete už od začiatku všímať to, čo bolo na prvý krát pred Vami ukryté.

Memento Mori je napínavý mysteriózny thriller plný nečakaných zvratov a s perfektným zakončením. Technickému spracovaniu sa nedá veľa vytýkať, po zvukovej stránke to tiež neurazí, no na záver volím kompromisné hodnotenie. Ak Vám nevadí, že v hre si svoj mozog nepotrápite a bude Vám stačiť výborný interaktívny film, tak si k hodnoteniu pridajte ešte bod. Ak adventúry zbožňujete pre zložité hádanky, košaté rozhovory a časté používanie a kombinovanie predmetov, tak si naopak, bod uberte.