Moderné hry

Ťažko povedať či tento text bude mať dáky prínos alebo dôležitejšiu informačnú hodnotu. Je to skôr zamyslenie sa nad modernými video hrami a smerom kam sa uberajú. 

Ani nie tak dávno som dohral kandidáta na hru roku, RPG - Mass Effect 2. Po dohraní mi napadlo kam sa to vlastne hry uberajú? Netvrdím ze ME2 je zlá hra, no zarazilo ma, že tvorcom ide čisto o biznis. Samozrejme každý sa nejako chce uživiť. Ale  cielene hráčov ukrátiť  o príbeh zo zámerom aby z nich vytiahli nemalé peniaze za pokračovanie, ktoré by sa kľudne vtesnalo aj do druhého dielu. Veď si spomeňme na bračeka ME. Nespomínam si aby autori nechali finálneho bossa za rohom a povedali : „viete čo ? Pokračovanie na budúce.“ Respektíve: „neplatíš, nehráš.“   Veď potom načo si pýtajú za hru plnú cenu ak nám ponúkajú iba polovicu príbehu ?

Tiež už dlhšiu dobu si všímam, že autori radšej investujú do grafiky hry ako do príbehu a kvantity. Hry majúce ledva 5-10 alebo vínimočne 20h ale zato s parádnou grafikou. Oplatí sa kúpiť CoD:MW2 ,ktorý síce ma úžasnú vizuálnu kvalitu ale hru dorazíte za dva poobedia alebo pri vetšom snažení za jedno ? Odpoveď je len na Vás.

Podľa mňa je ale dosť smutné, že dáme za hru par tisíciek, raz ju dohráme a ďalej už nemá čo ponúknuť. Samozrejme to sa dá povedať aj o iných hrách ako CoD. Ale čo tak napríklad staršie hry ako Doom I a II. Svojho času mali tiež špicovu grafiku, no ponukli zábavu na niekoľko týždňov, či dňov. Zdolať ich bola výzva a nie každému sa to podarilo. Dnes tu máme super grafiku, no tupých nepriateľov, ľahko čitateľný príbeh a ešte priamočiarejšie levely. Už tu niesú ani len lekárničky a život ,ktorý môže kus polygónu hráčovi vziať. Nehovoriac o hlavolamoch. To by hru uvrhlo do večného zatratenia z dôvodu vysokej obtiažnosti. Áno fajn rešpektujme tzv „cassual hráčov“ ktorý niesú pravými gamermi nato, aby mohli zabiť niekoľko hodín pri PC alebo TV. Ale veď tým nik nekáže aby siahli po hard-core hrách a nehrali napr.: CoD. Ale kto bude rešpektovať skutočných hráčov, ktorý majú chuť čeliť výzvam za monitorom ? Ok netvrdím, že za pc treba zabiť celý deň ako som to robil niekedy ja, keď som mal 12, 13 rokov, ale tiež ma nebaví sadnuť si raz večer za pc a zistiť, že hru ktorú som včera začal, tešil som sa na zábavu, dnes dohrávam a jediné čo si pametám je smiešny finálny boss, ktorý mi pripadal ako málomocný dôchodca čo nečítal manuál k schopnostiam, ktoré dostal do vena. Ako napríklad v ME2. Hovädo veľké na monitor o 72cm uhlopriečke a dal som ho na prvý raz. Podotýkam, že som nastavil najvyšiu obtiažnosť. Tak isto aj vo F.E.A.R 2 si nepametám situáciu keď som nejakú pasáž opakoval trikrát. Alebo čo taký Splinter Cell ?? Táto hra bola výzvou no súčasne aj zábavou. Stačilo si vybrať obtiažnosť aká komu sedí. Zhliadnúc posledné videá z pripravovaného nového dielu mi chvíľami pripadalo, že Sam Fisher sa zmenil na makaka, čo lozí po rýmsach rýchlejšie než Usajn Bolt beží šprint na 100m. Alebo videť nepriateľa cez steny tiež nepovažujem za správny krok. Týmto ma tvorcovia takmer úplne odradili od atraktivity tejto série, ktorá premňa táto hra predstavovala. Jednoznačne mi s toho vyplýva, že túto značku už len žmýkajú pre jej veľké meno aby sa nemuseli namáhať vymyslieť novú hru, ktorú by 50% tých ľudí nekúpilo, čo si kúpia nový SC už len z vernosti k tejto sérií. Samozrejme je tu aj možnosť, že sa séria uberá správnym smerom, čoho náznakom je aj ďalší osud daný Fisherovy. Bolo by to fajn, ale pre film.

Možno sa dnešným hráčom páči cesta neustáleho zľahčovania a no mne ani tak nie. Niekto príde s dobrým nápadom na hru, no nie perfektnou grafikou a hra ide do fialiek. Taktiež sa mi nepáčia reči typu, nemá to grafiku ako Modern Warfare 2 tak to ani nehrám. Chcel by som vidieť reakciu dnešných malých deciek na taký Duke Nukem 3d, alebo Wolfenstein 3d... asi by si pomysleli, že to ľudia hrali za trest. Istá veta od Billa Gates-a :„8-bitov musí každému stačiť“ im už asi nič nepovie. Samozrejme technika napreduje a bolo by hlúpe aby sme stále hrali hry, čo zaberajú jednu disketu, ale takto je to len jeden veľký stroj na prachy. Výrobcovia hárdveru platia výrobcom softvéru, a pre nich ostáva vlk sýty aj ovca celá. Kedže už potrebujeme 65nm procesor, 2-jadrový procesor, potom už 4-jadrový procesor, 8-jadrový atď. Takže platíme za HW aj SW a hráč za svoje ťažké prachy dostane cédečko zo zábavou na pár hodín. Detičky sa v  škole kamarátom môžu chváliť, aký im to tato kúpil kompík a že na tom pustia aj hologram zo vzdialenej galaxie.  A „seriózny hráč“  môže pozerať do zeme a smutno hľadieť na požiadavky pre nový Star Craft. Jednoducho je podľa mňa zlé, že sa do tohto zábavného priemyslu zamotaly prachy tak, že tie hýbu týmto odvetvím. Už to nieje o tom, že príde niekto s dobrým nápadom na zábavu a snaží sa ho predať. A ten čo ma nápad lepší - vyhráva. Veď aj ak príde, tak Electrnic Arts firmičku hneď kúpi za ťažké prachy a nadiktuje im čo robiť. A euráčiky a doláčiky sa kotúľajú smerom do ich peňaženiek. Potom o pár rokov EA príde na to, že už nemajú peniaze, tak predajú firmičku s dobrými nápadmi a tá keďže nemá šéfa ani zázemie ide smerom k fialkám. Zvrtlo sa to na boj Ubisoftu s EA a tieto giganty diktujú čo budeme my hrať. Akási konkurencia už pomaly zaniká a trh sa stáva jednotvárnym.

Ostáva mi už len povedať :„staré dobré časy“. Ale zábavné je to, že aj táto na ho*no doba bude o nejaký ten čas - staré dobré časy, keď hry boli také dobré, že stačilo stláčať len jeden gombík a chlapik sám nabíjal, strieľal  a žuval a štvrtil a sekal príšerky. Mozgom už netrebalo pohnúť. Nedaj bože aby sa v hre objavila lekárnička a zmizol autohealing, ešte by sa deti začali venovať športu alebo niečomu inému.

Ako som na začiatku spomenul, je to len môj osobný názor a nikoho o ňom nepresviedčam, len je mi smutno za časmi keď hry trebalo vedieť hrať aby som sa dostal do cieľa. Dnes ma tam tlačí výrobca len aby som bol rád, že som to dohral.

Ale tiež je možné že info som zle vydedukoval a nieje to presne tak s tými výrobcami HW a SW a UBI a EA a tak ďalej. Ako vravím, je to len môj postoj.

Ďakujem za pozornosť :)