CrisTales (demo)

Pokiaľ ste o tom ešte nepočuli, tak sa nemusíte strachovať, táto hra ešte nevyšla. Vydá ju Modusgames v roku 2020. 

Každý hráč si určite niekedy povie vety ako „toto nebude pre mňa“, alebo „z tohto som už vyrástol“. Pre mňa týmto tabu boli a sú JRPG. Opovrhujem nimi, keďže poznajú len dva extrémy. Buď sú ich postavy hypersexualizované, držiace sa „odvekých“ manga štylizácií, alebo sa nevedia odpútať od pixelartu. Prípadne to rôzne nakombinujú. Určite sú výnimky, ale toto je taký štandard, čo sa bežne pezentuje. Hra môže mať všetko dobré, ale keď je vám nechutné sa na ňu dívať, tak asi siahnete po inej z toho množstva neprebernej ponuky.

No a na takú výnimku – kombináciu s klasickou západnou grafikou som narazil v ponuke GOG. Demo na hru CrisTales. Sprvu som ani netušil, že je to JRPG, až neskôr sa ukázalo, že svojmu žánru nie je nič dlžná, ale interpretuje si ho po svojom. Názov hry je malou slovnou hračkou. Píše sa CrisTales, bez medzery, doslova – kryštály. Alebo si tam vložíme tú medzeru a dostaneme Crisine príbehy. Čože sú tie kryštály a kto je tá Cris? Keď hru nainštalujete a pustíte, dostanete hneď klasickú výuku boja. Bojujete na ťahy – 1-2 útoky Vy, 1-2 súper a takto sa točíme dokola, než sa vystriedajú všetci prítomní. Občas môžete skúsiť blokovať útoky súpera. Toto je zatiaľ trochu nedoladené. Hlavnou postavou je Crisbell, dievča s mečom. Na pomoc proti goblinom jej čoskoro príde Cristopher. Až sa vo výuke dostanete k bossovi, tak dostanete rozkaz použiť kryštál. Na čo začína vlastná hra. Vraciate sa pár hodín do minulosti.

Crisbell sedí na hriadke, stará sa o svoju ružu, keď príde žltý žabiak a drzo jej ju ukradne. Išla by hneď po ňom, ale Matka predstavená ju volá. Ste totiž v Orphan – niečom ako dievčenská kláštorná škola. Hodíte reč s Matkou predstavenou a idete po žabiakovi. Môžete pokecať s ostatnými dievčatami, ale nič podstatné Vám zatiaľ nepovedia. Nie je jednoduché povedať, že toto je kláštorná škola, Matka predstavená je v klasickej japonskej štylizácii, zatiaľ čo Crisbell nie. Vektorová grafika strieda japonskú grafiku s tou západnou. Svet je síce v 3D, ale kamera je pevná a „kulisy“ ploché. Jedine Crisbell a žabiak Matias sa v deme dokázali otáčať a nebyť len spredu. Hra je tak kombináciou 3D a side scroll pohľadu – môžete ísť klasicky ako v 3D hre, ale prostredie je líniové - buď dopredu, alebo doprava.

Vyrážate do mesta Narim. Môžete ho pobehať, pokecať, ale jedinou postavou ktorá Vás posunie ďalej je Sekretárka. Opäť je v japonskom štýle. Keby ste išli ešte ďalej napravo, tak nájdete Strážcu, nič s ním nezmôžete, ale opäť je v japonskom štýle, zatiaľ čo rytier pri sekretárke nie. Postavy veľa nenahovoria, k dispozícii je nápoveda, čo asi tak Crisbell chce a textov nie je moc. Netreba sa aspoň zatiaľ obávať zložitej angličtiny. Rozhovory prebiehajú v samostatnej scéne, kde vidíte portréty postáv vyjadrujúce emócie a pod tým je text. Zatiaľ neboli žiadne možnosti voľby odpovedí. Takto nasledujete pokyny postáv, až vstúpite do katedrály. Neviem prečo je úvodná snímka temná a strašidelná. Toto má byť prvý dojem človeka vstupujúceho do katedrály? Asi autor nikdy nebol v katedrále cez deň, pretože takýto pocit je to najposlednejšie, čo by stavitelia zamýšľali. Vyjadruje to snáď strach hlavnej postavy? Hlavná hrdinka (J)RPG a má strách...

Na oltári je konečne ruža. Dobre si všimnite vitráž. Symbol hry a dokonale vyjadruje jej podstatu. Crisbell si ju všimne až na druhý raz, ale uprostred je ona sama. Vľavo jej minulosť a vpravo jej budúcnosť. Ďalšie príklady rozoberajú fázy mesiaca, rastliny, uprostred v prítomnosti, pod rukami Crisbell je žltá žaba! Ako zaznie v traileri, „Poučení z minulosti, konajúc v prítomnosti, môžeme prepísať budúcnosť.“ „Simultánne“. To ako je vitráž rozdelená bude odteraz Vaším pohľadom na svet hry. Žabiak vstúpi do Vašej hry, predstaví sa ako Matias a káže Vám ísť za niekým, kto Vás naučí Vašu novú schopnosť ovládať. Vyjdete von a Crisbell sa zrúti svet. Váš dar je zároveň Vaším prekliatím. Narim v budúcnosti je zničené mesto. Toto nemôžete nechať tak!

Splníte úlohu časového mága Wilhelma, zachránite jeden dom v meste. Môžete pobehať prostredia a pozbierať predmety, ktoré neskôr použijete. Takmer žiadna postava vo svete hry nie je len dekoráciou, aby to „žilo“. Každá má svoj účel. Niektorá teraz, iná neskôr. Niečo čo Vám povedia môžete použiť hneď, niečo neskôr, niečo zatiaľ zmysel nemalo a niečo by ste aj použiť chceli, ale nemohli. Zatiaľ boli úlohy primitívne, ale museli ste pobehať viacero lokalít aby ste ich splnili a vykonať náročné rozhodnutia. A využiť pritom schopnosť prechádzať časom. Do iného času vstupuje len žabiak. V minulosti je pulcom, v budúcnosti starým. Dozviete sa informácie, prinesiete predmety a po vykonaní zmien môžete vidieť výsledky. Svet minulosti je menší, mladší, katedrála vo výstavbe. Technokratická budúcnosť je temná, zničená a desivá, katedrála v ruinách. Niektoré postavy tu a tam pribúdajú, miznú, či môžete sledovať ich vývoj.

Narim budúcnosti je v ohrození! Toto nemôžete nechať len tak. Musíte ísť za časovým mágom poradiť sa. Čo by to bolo za JRPG, keby postava nemala absurdne veľký meč. Vstupujete do magického portálu aby ste si tento meč vzali. Nie je dokonca ani absurdne veľký. Ale je silný. Na fyziognómiu Crisbell by nikto nepovedal, že zloží goblina, pred ktorým má aj rytier rešpekt. Za asi hodinu sa dostanete k súboju z výuky a tentokrát použijete kryštál. Postavy majú samostatné ukazovatele na životy, manu a energiu kryštálu. Inak nezraniteľný boss, či skôr dve bossky fungujúce ako jeden má v inom čase poškodený štít a tak môžete zasiahnuť. Crisbell toho zatiaľ moc nezmôže, ale mágiou obdarený Cristopher môže vykúzliť vodu, alebo oheň a súperky zničiť. Po súbojoch vybehnú štatistiky progresu – možno sa budú dať vyberať nejaké upgrady až dosiahneme level. Sekretárke sa to moc páčiť nebude, tak vás pošle s ostatnými deckami do katedrály. Matka predstavená má ale iný názor a začínate svoj príbeh.

Boli by ste začali, keby tu demo nekončilo. A nepočkali by sme si do 2020. Čo zostáva? Hudba je pekná, ale zo žánru nijak nevybočuje a monumentálny soundtrack z traileru tu nezačujete. Bojová téma je až otrepaná. Lokality majú svoje typické skladby, dabing postáv je japonsky tenký, ale zatiaľ aspoň zhruba hlasy sedeli k vzhľadu. Optimalizácia v norme, ale súboje by potrebovali trošku doladiť. Inventár má najväčšiu slabinu – nič viditeľne nesignalizuje, že ste si pripravili predmet na použitie. Dokonca som ho dokázal použiť aj bez toho, aby som vstúpil do inventáru. Väčšina položiek je nedostupná. Demo sa nedá nijako normálne ukončiť. Buď ho dohráte, alebo Alt + F4 a postup sa vymaže. Neskúšajte Alt+Tab, či nebodaj uspatie počítača. Toto neurobí dobre asi žiadnej hre. Čistý čas je pod trištvrte hodiny, s čítaním dialógov tak hodinku, hodinku a pol. Hra je na unity engine a keď som mrkol do súborov, tak tam bolo v GOG inštalácii Steam_api.dll, čo bolo vtipné.

Celkovo je to za hernú dobu dema zábava. Vypichol by som najmä nie až tak bežnú grafiku a princíp použitia času. Hry kde sa prelínajú vrstvy reality sú bežnejšie, ale hrať v troch časoch súčasne som zatiaľ nevidel. Za vyskúšanie to stojí, aj keď vyše 2GB je na to, čo vidíte trochu veľký balík. Autori sľubujú aj fascinujúci príbeh, ale tam bol len začiatok. Imperátorka času útočí na mesto a koniec.

Mohol by som vypísať nejaké plusy a mínusy, ale demu sa dá všeličo prepáčiť, tak nebudem hneď kritizovať čo nefunguje a budem očakávať, že po vydaní to bude plne funkčné. Možno by som povedal, že grafika postáv je trochu nekonzistentná, kedy máte vedľa seba japonskú a európsku štylizáciu, ale to už je na umeleckom uvážení autorov.