Vampire: The Masquerade – Bloodlines: Non Nostalgic Review

Počet nahratých hodín celkovo: 51 (40 jeden run približne)

Obtiažnosť : hra žiadnu neponúka, je len tá čo vytvorili devs(Press F for Troika :( )

Spôsob hrania: Zbrane na diaľku

Klan: Tremere

Grafické nastavenie hry: ako to len u takejto starej hry ide :D

Je polnoc. Mnohý ľudia spia, no ja chodím po uliciach nočného L.A. Je mi fuk koho dneska stretnem, kde dnes v noci pôjdem. Mám slúchatka, tancujem si do rytmu Bow-Wow pri ktorom sa mi všetci rovno vyhýbajú alebo sa ku mne po čase naopak pridávajú. Je jedno kam idem ja, je jedno kam idú oni. Because, wherever we go, it is the blood of Caine which makes our fate.

Vampire: The Masquerade – Bloodlines hra od skrachovaných vývojárov Troika Games, vychádzajúca zo sveta World of Darkness. Vydaná v roku 2004 na Source engine po boku Half-life 2. To bol aj jeden z dôvodov  prečo hra absolútne finančne neuspela a keď vyšla predala len 72000 kópií. To, ale ľudia ešte nevedeli aká klasika z tejto hry vznikne. No nič hodinu nudného dejepisu máme za sebou, ideme na recenziu. Hneď na začiatku vám chcem povedať, že hra je jedno z najlepších arpg aké som kedy mal tú možnosť hrať(už teraz hrám druhý run za malkaviana a to málo kedy robím). Je to kvalitná hra skoro po všetkých stránkach a som strašne rád, že tento rok dosť možno vyjde pokračovanie tohto masterpiecu.

Takže začal by som dejovou zápletkou. Tá by sa v skratke dala nazvať simulátor kradnutia. Jeden krásny, senzuálny ba až vzrušujúci večer sa vy náhodný týpek(týpkyňa) stretnete s náhodnou no príťažlivou typkou(alebo typkom záleží na vás). Strávite spolu celý večer a  po  jednej intenzívnej noci s ním/ňou sa stanete vampírom(vo svete, Vampire: The Masquerade kindredom). Načo na konci toho všetkého cítite len zaslúžený spánok. Nato sa po určitom čase následne akoby až preberiete z kómy a váš stvoriteľ sedí pred vami. Avšak na miesto vysvetľovania udalostí a toho čo sa z vás stalo, do miestnosti ihneď vojdú ďalší vampíri ktorý vás oboch okamžite spacifikujú(kazišuci) a dovedú do divadla Nocturne. Tam je zraz najvýznamnejších vampírov. A načo sa pozerajú? Na vašu popravu a na popravu vašej stvoriteľky, koniec.

No dobre poprava je len u vašej stvoriteľky keďže z vás spravila bez súhlasu Camarilly( o tej si ešte povieme) vampíra. Vás sa to už netýka keďže jeden z vampírov na pódiu urobí verejný protest voči tomu. A tak samozvaný vampír a princ L.A Lacroix sa vás rozhodne ušetriť. No niečo za niečo ako sa hovorí. Ste preto teda ním poslaný preč do Santa Moniky, stretnúť sa s jedným kontaktom a prevziať od neho istú výbušninu s ktorou následne máte vyhodiť  sklad Sabbatov, jednej z frakcií vampírov, do vzduchu(aj o nich padne reč).  Lenže už tu nastanú komplikácie kedy váš kontakt a agent Marcurio je okradnutý o výbušninu a peniaze miestnymi fetkami. A preto musíte ísť za nimi a okradnúť ich o to čo vám náleží(alebo sa dohodnúť či ich všetkých proste pozabíjať). Príbeh sa neskôr rozvetvuje na honbu o to kto ukradne jeden určitý sarkofág. Príbeh Bloodlines sa teda vážne spočiatku javí ako simulátor kradnutia a jedna honba za vecou, no jadro samotného príbehu je oveľa premyslenejšie, ako si človek môže sprvu myslieť. Hlavne koniec hry, ktorých je až 6 tak minimálne jeden z nich vám ukáže to, že the game was rigged from the start.  Navyše opakované zahratie hry vám odhalí toľko vecí ktorým ste spočiatku moc nechápali, že vám hlava len exploduje, že jasné! Nehovoriac o tom, že koniec hry je skutočne ovplyvnený vašimi rozhodnutiami a, že aj niektoré vedľajšie questy sa behom hlavne dejovej linky prejavia. No nie je to len príbeh a koniec ktoré Bloodlines robia z hľadiska deja unikátnou hrou. Sú to hlavne postavy.

Tie sú nielen výborne napísané, ale aj skvelo nadabované a to tak, že aj tie najhoršie z nich( z hľadiska povahy) vám proste prirastú k srdcu. Ako príklad musím uviesť zopár ich skvelých momentov(I am the proprietor and salesman of the month several years in a row; the ladies call me "Oh, god!", but you can call me Fat Larry with a F-A-T cuz I know I got a weight problem  I just dont give a fuck.)( A crucifix? Shove it up their ass!). A je ich ešte toľko, ale o tom by sa dal spraviť samostatný článok. Samotný charakter postáv pritom dopĺňa aj na tú dobu skvelá mimika.

Hru následne dopĺňa  aj skvelá atmosféra nočného a miestami až desivého(dajte pozor na Ocean Hotel a neverte vampírom, duchovia sú zlo) L.A. Taká atmosféra špinavej diery menom Santa Monika spolu s kriminálnym centrom L.A a  neistota na nepriateľskom území Chinatownu a s pocitom  zo skazeného Hollywoodu si vás okamžite získa. Ono už len tieto a iné samotné miesta na ktoré sa behom vášho nočného putovania dostanete, na vás dýchajú vlastným  charakterom. Len škoda, že ich behom hry nebolo trocha viac a tak často robíte backtracking  kvôli questom na tých istých miestach, až  je to otravné.

A nakoniec všetko toto podtrhávajú samotné dialógy  ktoré sú proste bravúrne napísané jak pre iné postavy tak pre postavu vašu vlastnú. Sú dokonca tak dobre napísané, že niektoré postavy vytvárajú  až dojem, že nie sú vampíry, ale stále sú to v duši ľudia s ľudskými cieľmi a pocitmi ( to sa o určitých postavách jednej ságy čo vampírov navždy znemožnila, povedať nedá). Sú to dialógy ktoré sa dokonca aj menia podľa toho za aký klan vampírov hráte. Nesmiem samozrejme opomenúť skvelý a miestami veľmi čierny humor. A to všetko je  zasadené do úžasného sveta a loru World of Darkness. Proste tieto veci má Bloodlines na jednotku a nikto ma už nikdy nepresvedčí o opaku.

A teraz to najdôležitejšie čo je hneď po boku príbehu. Gameplayovo hra začína zvolením, pohlavia, klanu vampírov a minulosti. Klanov je dokopy 7. Každý z nich je unikátny lorom, disciplínami(schopnosťami), a vlastnými výhodami a nevýhodami a perkami oproti iným. Taký klan Nosferatu sú škaredý a neprirodzene zdeformovaný vampíry čo nemôžu len tak chodiť medzi ľuďmi, no na oplátku sú majstri v utajení a skrývaní sa. Klan Ventrue zasa vedia manipulovať najlepšie s ľuďmi, no pri pití skazenej a nižšej krvi z bezdomovcov a zo šľapiek sa povracajú. Klan Tremere sú zase vynikajúci krvavý mágovia a klan Toreador sú najviac blízky vzhľadovo a charakterovo ľuďom a majú skvelé presvedčovacie(veľmi často príjemné pre obe strany) metódy či už len pre získanie koristi, alebo aj pre dačo iné. Klan Brujah sú typicky voľnomyšlienkársky  vampíry plný bojového ducha, klan Gangrel sú zase vampíry čo sa  radi podradia zvieraťu vo vnútri a radi aj trávia čas so zvieratami ako takými a preto sú najradšej izolovaný samotári. Klan Malkavian sú zase vampíry čo to v hlave nemajú úplne v poriadku, počujú hlasy v hlave, no sú schopný využívať vlastnú demenciu voči svojím protivníkom. V hre stretnete aj ďalšie klany no hrať môžete len za týchto 7. Ďalej si určíte (no nemusíte) minulosť ktorá vám poskytne určité výhody a nevýhody  za hru. Taký perk dá sa až povedať. A vlastne už pri samotných perkoch a ich popisoch objavíte humor tejto hry keď doslova prvý perk čo je v hre je homosexuál alebo pre Nosferatu herný vydavateľ.

Postavu si však nemôžete vzhľadovo upravovať, dostanete len preddefinované no jedinečné, charaktery podľa pohlavia. Ďalej tu máme na rozdelenie prvých skill pointov. To môžete urobiť vlastno  ručne alebo vám hra dá sériu otázok, na ktorých základe vytvorí postavu. Možností na investovanie je pritom pomerne veľa. Jednotlivé staty(rozdelené na atribúty a dovednosti) čo zlepšujete, ovplyvňujú činnosti postavy a to ako je v nich dobrá(stealth, lockpicking,melee a range combat, hacking, stealth a podobne). Pričom dva staty vždy ovplyvňujú jednu činnosť. Ako napríklad sila a melee combat  čo zlepšia súboj na blízko, charizma a vzdelanosť čo zlepšia presviedčanie. Iba disciplíny sa zlepšujú samostatne s tým, že každý klan má k dispozícií až 3 z toho jednu majú niektoré klany spoločné no zvyšné dve sú vždy unikátne.

Hra teda následne začne dlhšou cutscénou a neskôr možnosťou dobrovoľného tutorialu u vampíra Jacka ktorý vám ako novému vampírovy vysvetlí ako sa veci majú(aby ste sa vôbec dožili ďalšieho večera). Ako prvé čo vám vysvetlí je to, že ste vampír, takže nemôžete umrieť na starobu a zraniť vás môže len oheň, sečné zbrane, strelné zbrane, useknutie hlavy, utopenie sa vo svätenej vode a samozrejme slnečný svit. Neverte poverám o krížoch, cesnaku a kolíkoch hoci presný kolík do srdca vás vie dočasne paralyzovať. Našťastie všetko to čo som predtým spomenul a čo vás môže postihnúť, vás nemusí ihneď zabiť keď sa dobre ukryjete zatiaľ čo sa vaše telo prirodzene zregeneruje. Ďalej vám Jack vysvetlí(alebo aj nie) základné ovládanie ako je fungovanie range a melee combatu, stealthu, inventáru a ďalšie podobné veci. Hra vás potom naučí aj fungovanie vašich disciplín. Na tie využívate svoje blood pointy (mana) ktoré čerpáte zo blood poolu(jej množstvo čo maximálne nosíte zároveň určuje aj s akej generácie Caina, prvého vampíra, ste). Tieto pointy získavate buď z krvných balíčok čo si kúpite u istého obchodníka alebo starým dobrým pitím krvi s ľudí alebo s potkanov.( cha Rat sucker!) No pamätajte nikdy nevypite nevinného  človeka do sucha lebo tým pádom stratíte vašu  ľudskosť a otvoríte tým aj  vaše dvierka krvilačnej beštii čo je vo vás. Taktiež nebuďte v skratke dick, lebo aj zato sa vám môže strhnúť bod ľudskosti. Snažte sa teda zachovať si každý kúsok ľudskosti, čo máte. Pretože ak prepadnete tej beštii vo vnútri,  tak možno získate dočasne zvýšené staty no neviete sa vôbec kontrolovať. Teda pokiaľ nie ste Gangrel a nie je to práve vaša hlavná výhoda.  Taktiež nepite krv pred normálnymi ľuďmi lebo porušíte maškarádu. To je herná mechanika kedy sa vám za akékoľvek nadprirodzené či veľmi zvláštne veci čo vyvoláte medzi smrteľníkmi strhne, jej jeden bod z piatich. Táto maškaráda je hlavne na miestach kde sú normálny civilisti(no na miestach kde práve nie sú, si konajte ako len chcete) a keď ju pätkrát  porušíte, ste popravený. A prečo? No povedzme, že vo svete Bloodlines sú takzvane  lovci ktorý v mene boha chcú odstrániť každého jedného  ohavného syna diabla. A tí vás vlastne kvôli porušeniu maškarády môžu občas napadnúť. Nehovoriac, že také celosvetové odhalenie vampírov vzhľadom na ich oveľa menší počet voči normálnym ľuďom, by bola  smrť viac než istá pre každého jedného z nich. Hlavne za Nosferatu len samotné zbadanie na verejnosti je porušenie maškarády. A neporušujte maškarádu a neničte si ľudskosť, zabíjaním nevinných ľudí aj pomocou disciplín, kvôli zákonu. Lebo za porušenie zákona na vás pôjde rovno polícia.  Toto všetko z herných systémov, a  celý  rpg systém ako taký spolu ponúkajú obrovskú znovu hrateľnosť ktorá perfektne nahrádza to, že na rpg hra nie je moc dlhá.( o vplyve príbehu nehovoriac)

Toľko ku samotným základom a systémom tejto hry. Ďalej tu máme ako sa hra vlastne hrá. No hra je typické rpg takže tu máte hlavnú dejovú líniu a vedlajšie questy ktoré sú jedny z tých lepších ktoré som v rpg videl, no aj tu sa nájde pár zabudnuteľných fetch questov.Za ich plnenie máte skúsenostné body za ktoré si zlepšujete staty. Hra sa dá pritom  prejsť rôznymi spôsobmi. Hoci level design nie je taký bravúrny ako v deus exoch, hra aj tak ponúka viaceré spôsoby riešenia problémov. Či už je to použitie stealthu a tým pádom aj pomalé vyhýbanie sa, a nenápadné zabíjanie nepriateľov, až po chodenie cez šachty alebo inými možnými cestami, ktorý, ale neodporúčam keďže je po čase veľmi nudný a nezáživný. Alebo užívanie range weapons s ktorými sa postupne zlepšujte z vampíra čo netrafí ani blízku fľašu, na hotového Johna Wicka. Nakoniec sú tu melee weapons alebo čisté päste. Alebo sa môžete zo všetkého vykecať a bojom sa vyhnúť hoci to vždy nefunguje, takže pozor. A to všetko doplna zaujímavý systém zdravia kedy sa vám zdravie pomaly regeneruje no keď niekoho vypijete v boji ( čo sa aj zlepšuje investovaním do súboja s päsťami) tak sa vám zdravie obnoví rýchlo no to ako dlho danú obeť budete piť, záleží aj od kvality krvi obete. (doporučujem PhDr. sú obzvlášť výborný).  A potom je tu lootovanie. Či už  to je lootovanie nábojov, cetiek ktoré predáte obchodníkom(u ktorý nakupujete aj zbrane, náboje a zbroj). Alebo lootovanie občas aj špeciálnych vecí čo vám dajú buff na niektoré činnosti a disciplíny dokým ich máte v  inventári. Lootovanie je pritom urobené zaujímavým spôsobom, lebo aj to ovplyvňuje jedna vaša činnosť menom pátranie. Tá zvyšuje šancu, že nejaký takýto loot niekedy  okolo seba vôbec nájdete. No to nie je jediné čo Bloodlines robí originálne. Ďalej sú tu knihy čo vám dajú bod do činností no musíte mať  vždy určitú potrebnú skúsenosť v učení a ešte aj  skúsenosť vo veci ktorú vám to má zlepšiť.  Je to veľmi pekný a zaujímavý systém, čo dobre funguje. Nehovoriac, o tom že niektoré vaše činnosti vám otvárajú aj nové cesty ako sa dostať skôr do niektorých miestností, či inak dokončiť celý quest. Možností je dosť no ako vravím nečakajte od toho Deus ex táto hra exceluje viac v rpg systému a v dialógoch.

V čom, ale až tak neexceluje hoci sa nejedná o nič hrozné, je súbojový systém ktorý je celý pomerne kostrbatý, o strieľaní nehovoriac. Tomu nepomáha ani slabá umelá inteligencia nepriateľov ktorá celkový dojem tiež kazí.

Čo sa týka nepriateľov ty nie sú moc rôznorodý no ani nemusia. Máte v hre bossov kedy tí posledný vyzerajú dosť unikátne no ich moveset je hold pekne predvídateľný a súboje s nimi nie sú až  tak moc ťažké(až na jednu ochočenú gorillu s jej broken hitboxami, brrrr). Vaši súperi pritom budú na začiatku hlavne ľudia a neskôr aj vampíry ktorý toho už znesú trocha viac(vy, ale tiež). Vo výsledku je však hra pekne vybalansovaná keďže ponúka len jednu obtiažnosť. Tá, ale dáva logiku z hľadiska toho čo nepriateľom robíte vy a čo oni robia vám a celkovo, veľmi pekne funguje.

A ak by vás vanilla hry a jej možnosti omrzeli, hra má aktívnu a vernú moding komunitu čo hru udržuje od samotného vydania, nad svätenou vodou.

Technický stav hry. No tu prejdem k tej časti kde je Bloodlines bez modov Fallout 76 roku 2004. Kvôli nedostatku času pre Troiku, pri vývoji a celkovo zlému manažmentu bola hra vydaná vo vážne otrasnom technickom stave, kedy modery museli hru opraviť pomocou neoficiálnych patchov( hru inak ľudia opravujú dodnes). Hra  pritom beží ako som už povedal na Source engine z druhého Half-Lifu a musím povedať, že hra aj dnes vyzerá pomerne pekne a dá sa na ňu pozerať. Hoci samotné nastavenie hry toho moc neumožňuje(skoro nič vlastne). A hoci som hral hru s unnoficial patchmy tak to nič nemení na tom, že hra má aj dnes stále bugy, ktoré  nie sú také hrozné no stále vám vedia pokaziť zážitok z hrania (pôvodná hra bez unnoficial patchov bola ževraj dokonca nehrateľná). A to všetko podtrhávajú zlé animácie postáv kedy aj mimika hoci je 90% skvelá, občas cukne.  Proste technický stav hry hoci je dnes OVEĽA lepší stále nie je ani zďaleka perfektný(doporučujem inak verziu na gog ktorá unnoficial patch automaticky nainštaluje.

Ďalej tu máme UI a HUD. HUD je v pohode ukazuje vám všetko čo potrebujete na obrazovke vidieť no UI a jeho celkové fungovanie a mapovanie už tak dobré nie je a pôsobí na dnešnú dobu a vlastne aj na dobu vtedy, veľmi zvláštne a neohrabane(hra sa napríklad nedá normálne vypnúť- minimálne ja neviem ako.

Ďalej tu máme hudbu a ozvučenie. Tu musím povedať len bravo. Hudba od Rika Shaffera je skvelá a má tú správnu temnú atmosféru kedy sa neraz pristihnete stáť v menu hry len kvôli jej povestnému BOW-WOW-WOW. Hudba ďalej vie kedy má pôsobiť desivo, kedy pritlmene a kedy akčne(hoci je občas akčná aj keď sa vlastne nič nedeje) a kedy proste len správne temne. Zvuky a ozvučenie ako také veľmi oceníte. Hlavne keď vám  spolu s hudbou neraz vytvoria ten správny  mráz po chrbte, a túžbu hru zo strachu vypnúť. Alebo u zbraní, hoci hra nie je FPS, ktoré sú ozvučené za mňa  dosť dobre a samotné disciplíny a podobné veci takisto. Tu proste autori neurobili chybu.  

Sumár sumárum Vampire: The Masquerade – Bloodlines, hra z otrasne náročným názvom je skvelé príbehové arpg ktoré sa právom radí medzi kultovú klasiku a ktorá si vás dostane svojou temnou atmosférou, zaujímavým a dobre urobeným rpg systémom, znovuhrateľnosťou, skvelou hudbou a ozvučením, príbehom  a postavami,  rozhodnutiami čo ovplyvnia dej a nakoniec úžasným záverom hry. Hoci hra z hľadiska technického stavu, ani dnes  zďaleka nie je dokonalá, tak je v nej vidieť to srdce a láska Troiky(o to viac je smutné to ako Troika vlastne skončila) a teda aj následná  patričná láska samotnej hernej komunity, čo sa o túto hru s radosťou stará.  Každopádne nalejme si vampíry čistej krvi(pokiaľ ste Ventrue ani nemáte na výber) a pripime si na tento masterpiece ktorý navždy ostane v našich srdciach a modlime sa nech pokračovanie čo je potvrdené nie je úplná sračka. A nezabudni čitateľ čo číta túto recenziu- it is a blood of cain which makes our faith. Farewell Vampire. Autor Neznámy.

Plusy a mínusy

+- Vo výsledku dobrá mimika ktorá, ale miestami tak hapruje, že pôsobí strašne  zle

+- troška neohrabaný súbojový systém a gameplay ktorý, ale vie zabaviť(doporučujem hrať range combat)

+- BossFighty niektoré pôsobia na pohľad veľkolepo, no mohli byť lepšie.

+-pre niekoho môže byť na rpg 40 hodín málo

+--Stealth v hre je nudný a nezáživný(no vždy dobrovoľný)