Dragon Age: Inquisition

Pamätám si ešte roku 2013, keď som sa hraniu venoval oveľa viac ako teraz, že na Dragon Age: Inquisition som čakal, ako na najväčší highlight roku 2014. A nevedel som sa dočkať, kedy sa k tomu konečne dostanem. Situácia sa ale vyvinula trošku inak a tak som si na hranie pokračovania mojej najobľúbenejšej RPG série od Bioware musel počkať až do roku 2020. Bez toho, aby som to zahmlieval. Ale občas sa vyplatí byť trpezlivým. A tak som posledné 3 týždne strávil 88 hodín času v tomto obrovskom svete a snažil sa z toho všetkého vyťažiť čo najviac. A skutočnosť je taká, že sklamaný som neostal. Napriek tomu ale priznávam, že kráľom je stále Dragon Age: Origins. Ani po rokoch nebol originál pokorený. Ale napriek tomu som z výsledku nadšený.

Myslím si, že najväčšie plus, ktoré Inquisition so sebou prináša je obrovský a otvorený svet. Už nie sme oklieštení na jedno mesto ako to bolo v Dragon Age II. Tentokrát si môžeme užiť obrovské množstvo prostredí. Hory, lesy, púšte, temné kúty, dokonca zasnežené časti krajiny. A každá jedna mapa má svoje tajné zákutia a dvere, za ktorými sa môžu skrývať rôzne zaujímavé predmety. Dokonca sa mi podarilo takto nájsť veľmi schopnú magickú palicu, ktorá dokonca bola schopná moju postavu niekoľkokrát oživiť. To je podľa mňa veľmi šikovné. Okrem toho hra ponúka obrovské množstvo rôznych zbraní aj brnení. Určite si budete mať z čoho vybrať. A ak by vám to všetko bolo málo, počas hry môžete zozbierať aj nákresy na výrobu nových brnení a zbraní. Stačí mať dostatočnú dávku materiálov, ktoré počas hry pozbierate a pokojne si môžete vyrobiť lepšiu zbraň, než v hre vôbec môžete nájsť.

Dragon Age: Inquisition aj vysoko rozšíril množstvo a variácie nepriateľov. Dočkáme sa tu všetkého možného. Pavúci, plazy, medvede, obrnené buvoly, obri, mágovia, templári či len obyčajní banditi. A nesmieme zabudnúť aj na wyvernov, malých drakov a nakoniec aj veľkých drakov, ktorí sú rozhodne odolnými nepriateľmi. A budete musieť veľmi dobre taktizovať a ich budete chcieť poraziť.

Skvele spracované sú aj postavy. Dokopy si budete môcť vybrať až z deviatich spoločníkov. 3 rôzne typy z každej kategórie. Zloduch (Sera, Varric a Cole), Bojovník (Cassandra, Iron Bull, Blackwall) alebo mág (Dorian, Vivienne, Solas). Každý z nich má okrem toho aj určitú špecializáciu, ktorú postupom času odomknete. Spolu s tým prichádzajú aj možnosti úplne novej taktiky. A v prípade, že by ste body pre svojich spoločníkov (alebo prípadne aj svoju postavu) už použili, nevadí. V hre sa dá zakúpiť talizman, ktorý všetky body schopností vynuluje a môžete to rozhádzať odznovu. Myslím si, že v tomto smere je systém veľmi šikovne spracovaný. Okrem toho je spracovaný ale aj veľmi prehľadne. Myslím si, že tu si vzali tvorcovia UI z Dragon Age II a vylepšili to. Nemal som problém sa v tom orientovať a veľmi rýchlo som si na jednotlivé možnosti zvykol.

A keď už som to načal, poďme si niečo povedať o postavách ako takých. Som spokojný, že Varric sa vrátil do tejto hry, nakoľko v Dragon Age II bol jednoznačne mojou najobľúbenejšou postavou spolu s Bethany. A rovnako sa do boja zapojí aj Cassandra Penthagrast, ktorá ho počas minulej hry vypočúvala. A dokonca je tu jeden malý quest, ktorý ich bude oboch zahŕňať. A musím povedať, že ma veľmi pobavil. Celkovo som nadobudol pocit počas hrania, že hra veľmi dobre vedela vyvažovať jednotlivé momentky. Akcia sa príjemne vie vyvážiť zaujímavou drámou alebo skvelou komédiou (chlastanie s Iron Bullom, Sera a jej žartíky alebo keď celý tím zahrá karty). Takisto opäť máme možnosť mať s niektorou z postáv naviazať aj romantický vzťah. A nielen s našiimi spoločníkmi. Viem, že pre Bioware toto nie je novinka, no rozhodne je to novinka, ktorá sa zapracovala do Dragon Age. A mňa to úprimne potešilo. Niektoré môžu byť milé a romantické, iným nechýba dobrá dávka humoru. Záleží už len na vás. Ja som si osobne vybral romantickú Josephine. A veľmi príjemne to ladilo s mojou postavou.

Veľmi ma potešil aj návrat ikonických postáv série. Kto? Leliana a Morrigan. Plus musím povedať, že Morrigan tu bude mať pár skutočne zaujímavých momentiek. A nestratila nič zo svojej elegancie, tajomnosti, no súčasne aj istej dávky neistoty. Nikdy som si nebol istý čo sa jej odohráva v hlave, no bola pre mňa vždy skvelou postavou. Bez nej by to proste nebolo ono. A nestratila nič zo svojho šarmu ani v tejto hre. Kedykoľvek vidím Morrigan, tak som nadšený. S Lelianou je to trošku iné. Všetci čo ju poznali z prvej hry si budú musieť zvyknúť, že Lelianino srdce po určitých udalostiach začalo trošku viac tvrdnúť. Plus podobne ako Liara v Mass Effect 2 sa tu stala našim hlavným majstrom špiónom a zberateľom informácií. Technicky by som mohol povedať, že Leliana v DAI sa stala Liarou v ME2. Majú veľa spoločného. A už je len na vás, či ostane zatvrdnutá, alebo si uvedomí, že jej láskavosť a naivita bola jej silnou stránkou. Nie slabinou.

Vráťme sa trošku ešte aj k bojom. S výnimkou záverečného stretu s našim úhlavným nepriateľom Corypheusom. O tom ale trošku neskôr. V prvom rade pozitíva. Myslím si, že je vynikajúce, že sa dostaneme opätovne aj do „Fade“. Plus spracovanie v tejto hre je skutočne ohromujúce. Myslím si, že takto nejako by som si to vedel predstaviť. Najmä ak by sme mali hľadať svoje vlastné strachy. Ten cintorín, kde majú náhrobok všetci moji spoločníci bol dosť silný. Uznávam. Plus tu budeme mať skutočne hrozivého nepriateľa s pár silnými schopnosťami. Ešte šťastie, že nám na pomoc príde Hawke z predchádzajúcej hry. Taktický mód je celkom okey, no občas som pri ňom narazil na pár problémov s kamerou. Ale keď človek pochopí funkcie, tak to celkom ide. No myslím, že v minulých hrách to bolo spracované o niečo silnejšie.

No nie všetko bolo podarené. Úprimne poviem, že je celkom smutné ak môžem povedať, že cez sekciu, kde sme mali zastaviť Liviusa Erimonda a pomôcť Clarel sa dá prebehnúť. Neskúšal som túto možnosť pri iných bojoch, no nedarilo sa mi poraziť démona pýchy tak som sa rozhodol skúsiť túto techniku. A ono mi to vyšlo. To by sa nemalo moc stávať. Okrem toho Corypheus je síce podľa mňa dobrý zloduch a silný nepriateľ, no záverečný súboj s ním pôsobí skutočne nezaujímavo. Dokopy sa s ním akurát stretneme na troch rôznych miestach. Ale nemali sme žiadne výraznejšie ohrozenie ako napríkald počas súboja vo „Fade“. To je dosť sklamanie.

A teraz si niečo povedzme o príbehu. Myslím si, že ide o skvelé pokračovanie príbehu Dragon Age. Skrz všetky nekvality mal podľa mňa aj Dragon Age II celkom dobre spracovaný príbeh, kde sme sa točili oko Hawkovej rodiny. Tentokrát sme však veľmi dôležitou postavou vo veľmi dôležitom boji proti silnému nepriateľovi. A jednotlivé časti boli zaujímavé. Myslím si, že najlepšie momentky boli počas toho ako sme s Dorianom nahliadli do Corypheusovej budúcnosti. A dalo nám to asi aj dobrú možnosť pochopiť, aký svet nechceme priniesť a čomu musíme zabrániť. Plus Leliana v tejto časti bola skutočne strašidelná. Uplynul len rok? Pri pohľade na jej tvár som mal pocit, že 50. V Orlais budeme pozvaný na bál vládkyne Celene, kde si budeme môcť užiť trošku špionáže, politiky, bojovania ale aj tancovania, klebiet a podobných vecí. Plus sa tu stretneme aj s Morrigan. Pre mňa osobný highlight hry. Táto časť ma veľmi bavila. Budeme pokračovať s misiou, kde budeme môcť oslobodiť „grey wardens“ a pred záverečným súbojom ešte navštívime spolu s Morrigan prastarý elfský chrám, a odhalíme jeho tajomstvá. Všetky tieto misie ma príjemne prekvapili a bavili. Okrem toho mám rád aj dobré hádanky. Takže som si prišiel na svoje. Okrem toho budeme mať aj úlohy od našich spoločníkov. A niektoré budú celkom sliné. Ako napríklad keď Cassandra bude chcieť nájsť zmiznutých „seekerov“. A výsledok bude celkom smutný. Ale takisto prináša aj možnosť niečoho nového a možno lepšieho. Zmena je časté slovo, ktoré v tejto hre postavy používajú. A z toho čo som tento svet za roky mohol spoznať v mnohom súhlasím.

Čo sa ešte týka mínusov, tak len v krátkosti si niečo povieme. Napriek tomu, že Inquisition ponúka obrovský otvorený svet, tak som narazil aj na pár neviditeľných stien, ktoré ma celkom otravovali. Plus niekedy pôsobí ako keby sme mohli vyskočiť na nejakú skalu alebo vyliezť hore a nejako to nefunguje. Hra nás nepustí. A asi by som trošku chcel, aby to pôsobilo skutočne otvorene. Napriek tomu, že hrá otvorená je, miestami ma vedela upozorniť, že nemôžem ísť kamkoľvek. Hra sa ani nevyhla nejakým bugom. Dva razy sa mi stalo, že počas dialógu niektorý z vojakov stál na oblohe a po ich skončení spadol dole. Alebo jedna z Celeniných dvorných dám sa neustále chcela zaradiť na miesto a chodila na mieste. Pôsobilo to zvláštne.

A samostatnou kapitolou je multiplayer. Úprimne, potrebujeme vo svete Dragon Age urobiť multiplayer? Je to niečo, čo od tejto hry vôbec vyžadujeme? A keď už ho aj spravili, toto bolo maximum, čo vedeli tvorcovia spracovať? Pôsobí to skutočne ako rozhodnutie na poslednú chvíľu. A plus tie mikrotransakcie... čo k tomu dodať?

Každopádne to nič nemení na tom, že som si Dragon Age: Inquisiton maximálne užil. Ako som písal, strávil som v tejto hre 88 hodín na prvýkrát. A neprestávalo ma to baviť. A som aj otvorený tomu odohrať kompletnú trilógiu opätovne, prípadne urobiť iné rozhodnutia počas hry. Bol by som minimálne zvedavý na to, ako by to celé nakoniec dopadlo. Nemyslím si, že ma Bioware v tomto titule sklamali. V niektorých momentoch mi dokonca priniesli viac, než som od toho sám očakával. A napriek tomu, že to nie je spracované bez určitých problémov, tak nebránili mi v tom užiť si výsledný produkt. Dragon Age sa týmto stalo jednou z mojich najobľúbenejších herných trilógií a teším sa, až sa k hre opätovne vrátim.