Mafia 2

Pre mnohých to bolo celých 8 rokov. 8 rokov čakania na vytúžené pokračovanie českého klenotu, akým prvá Mafia bezpochyby bola a je. Očakávania boli vysoké, no zároveň vzhľadom k sľubom vývojárov aj oprávnené. Pred rokom som napísal výdatné preview, pri ktorom som mal problém toľko informácii o hre vtlačiť do článku, ktorý by neodpudzoval svojou prehnanou dĺžkou, napriek atraktívnej téme, akou vtedy Mafia 2 bola. Naplnila tieto očakávania? Splnila všetko, čo sľúbila? Ani náhodou. Hry sa počas vývoja osekávajú úplne bežne a tak sa pokúsim na Mafiu 2 pozrieť z čo najobjektívnejšieho hľadiska ako na hru, ktorá vyšla a nie na hru, ktorou byť mohla. Aj keď na konci sa tomu nebudem môcť vyhnúť.

Hra sleduje príbeh Vita Scalettu, sicílskeho prisťahovalca, ktorý spolu so svojou rodinou kvôli zlej situácii v Európe odišiel do USA, konkrétne do mesta Empire Bay, kde to ale tiež pre neho a celú rodinu nebolo oveľa prívetivejšie, keďže sa dostávajú do najchudobnejšej mestskej štvrte, kde sa im po polorozpadnutých bytoch premávajú potkany a nemajú ani cent. A tak sa Vitov otec musí zamestnať v prístave, kde za pár šupov mesačne pracuje tak tvrdo, že ho to zlomí a prepadne alkoholizmu, čím pripravuje rodinu aj o to málo, čo má. Keď Vito trochu vyrástol, tak sa skamarátil s Joeom Barbarom. S ním spravil svoje prvé kroky na dráhe zločinca, keď vylupovali rôzne malé obchody. Bola to zohraná dvojica, kde Joe predstavoval svaly a agresiu a Vito mozog partie. Raz im to však nevyšlo a zatiaľ čo Joe stihol utiecť pred políciou, Vito toľko šťastia nemal a dostal na výber. Buď pôjde do basy alebo bojovať na Sicíliu, keďže práve prebiehala druhá svetová vojna.

Čo bude ďalej vám neprezradím. Buď ste to už videli sami, alebo sa chcete nechať prekvapiť. Hlavné je, že príbeh mal byť hlavným ťahákom hry rovnako ako v prvej Mafii. A zo začiatku tomu tak aj je, Vita po príchode z vojny privíta Joe a uvádza ho do sveta organizovaného zločinu, kde sa dajú zarobiť naozaj veľké peniaze, ktoré Vito potrebuje aby splatil dlh po otcovi a tým uľavil svojej rodine od problémov. S príbehom je na začiatku naozaj všetko v poriadku a sľubuje priam epický rozmer, ktorý našťastie aj prináša. Ale hlavne v strede hry máte pocit, že príbeh nikam nesmeruje. Zatiaľ čo v prvej Mafii každá misia nejako vykresľovala hlavný charakter a mala svoj význam, tu príbeh v strede stráca grády, aby ich znova našiel až v poslednej časti hry, ktorá prichádza príliš skoro. Skrátka problém príbehu nie je v zlom scenári, ale v jeho veľmi nepeknom osekaní.

Celý čas stretávate nové charaktery, ktoré mali mať počas hry evidentne väčšiu rolu v príbehu, no po prvom stretnutí, po ktorom si ani nezapamätáte ich mená už o nich ani nezavadíte a prípadne pri rozhovoroch o nich vám bude chvíľu trvať kým si spomeniete o kom je reč. Skvelým príkladom je jeden chlapík (na ktorého meno si fakt nespomeniem :), ktorý pracuje na šrotovisku, pre ktorého urobíte jednu príbehovú misiu a sám vám povie, aby ste sa za ním ešte niekedy zastavili pre nejakú prácičku. Nech ale za ním zájdete kedykoľvek, vždy vám povie, že pre vás nič nemá. Keď už sa tieto vedľajšie misie museli zrušiť, tak mohli aspoň vývojári za sebou pekne zamiesť stopy, niekde im vykopať hrob a zasypať ich tak, aby ich nikto nenašiel a ani nepomyslel na to, že tam nie sú.

Na niekoľkých miestach v príbehu hra priam prosí o to, aby sa za Vita mohol rozhodnúť hráč, no pôvodne rozvetvené nitky príbehu sa zbiehajú len jedným smerom a tak budete nútení robiť veci, aké by ste na Vitovom mieste určite neurobili. Je to len malý zápor, ktorý ani veľmi nerátam do hodnotenia, pretože to bolo rovnaké aj v prvej Mafii. Určite by sme dnes uvítal možnosť odmietnuť Paulieho návrh na ten skvelý job, ale vďaka nemu sme dospeli presne tam, kde sme mali. Lenže znovu prichádza ku slovu to osekanie, v ktorom máte možnosť misie zakončiť rôznymi spôsobmi, no stále to povedie k rovnakým zakončeniam a výsledkom. Jeden z nešťastných príkladov je misia, kde máte za úlohu dostihnúť a zlikvidovať unikajúce auto. No hra akosi ráta s tým, že sa vám to nepodarí a napriek tomu, že som to auto zničil a vybuchlo aj s jeho pasažiermi, tak mi Joe zahlásil, že nám ušli a že sa máme vrátiť domov. Pre istotu som to vyskúšal ešte raz a výsledok bol rovnaký.

Nuž ale napriek tomu, že z pôvodného 700 stranového scenára so štyrmi zakončeniami zostalo ochudobnené niečo s jedným koncom, stále sa jedná o kvalitný mafiánsky príbeh so silným posolstvom. Rukopis Dana Vávru je poznať hlavne v niekoľkých výnimočne pôsobivých animačkách. To nanešťastie nezachráni pomerne nedokončený a príliš urýchlený dojem z celej hry. Môžeme len špekulovať o tom, či Dan odišiel z 2K práve kvôli tomuto. Každopádne pri porovnaní s prvou Mafiou chýba poriadne vykreslenie hlavného charakteru. Zatiaľ čo v prvej Mafii bol Tommy chlapík, ktorý do toho spadol tak nešťastne, že nemal inú možnosť než sa k mafii pridať, Vito je na tom úplne inak. Tommyho motivácie boli vždy jasne určené, všetko čo urobil malo svoj význam, jeho monológy mali hĺbku a bolo veľmi ľahké si ho obľúbiť. Všetky tieto atribúty však Vitovi chýbajú. Na začiatku si prezerá rodinný album vo svojom tmavom byte a začína rozprávať svoj príbeh a tak by ste čakali, že ho aj dorozpráva, že bude podobne ako Tommy prehodnocovať svoje hodnoty a podobne. Ale nie. Koniec nie je zlý, keď sa na ním človek zamyslí, tak príde na to, že sa tam uplatňujú tie isté slová, aké sa objavili aj na konci prvej Mafie, len nie sú vyslovené. Ale znovu to nesedí s tým, ako ten príbeh začal. Poteší aspoň vydarený český dabing, ktorý síce nemá na dabing jednotky a ani na anglický dabing dvojky, no stále je počúvateľný. 

Dosť už ale o príbehu. Je dobrý, ale jeho osekanosť priam bije do očí. Čo však toľko „ale“ nezahŕňa, je technické spracovanie. Pokiaľ sa má Mafia 2 čím chváliť, tak je to práve to. Grafika je nielen vynikajúca a dobre sa na ňu pozerá, ale aj optimalizácia je vydarená a tak to na najmenších detailoch, ktoré stále vyzerajú viac než slušne, rozbehnete aj na starších PC. Grafika zahŕňa aj krásne vymodelované mesto. Ale... naozaj nepridáva na zážitku, ak každú chvíľu narazíte na jednovaječné dvojičky(ba niekedy aj trojičky) ako idú oproti vám. To asi nie je tých 400 unikátnych postáv, ktoré boli sľubované. Navyše všetky ženy vyzerajú skoro rovnako, nehovoriac o policajtoch či Číňanoch. A to aj v príbehových animáciách. Okrem toho si však mesto žije svojim vlastným životom. Ak vylúpite obchod, tak sa tam radšej nejaký čas neukazujte, inak vás predavačka spozná. A ak ju pri prepade zabijete, tak na dverách obchodu budú policajné pásky a obchod zavretý. Mesto je podobných detailov plné.

Ale...to je hráčom na nič, ak v tom meste ani nemajú čo robiť. V pôvodnej Mafii ste sa počas príbehovej kampane mohli aspoň previesť nadzemkou či električkou, no v osem rokov novšej hre nie je možné ani to. Navyše aj mesto je oveľa menšie a dokonca sú niektoré jeho časti nedokončené a uzavreté. Nie je problém naraziť na uzavreté dvere smerujúce na zastávku metra, neviditeľné steny brániace vstupu do tunela vlakov atď. Dokonca aj autobusy, ktoré jazdia po meste a majú nalinkované svoje pravidelné trasy sú úplne prázdne a vy do nich ako pasažier nastúpiť nemôžete. A takto by som mohol pokračovať ešte dlho, ale ak vás to zaujíma, na internete si môžete nájsť desiatky článkov o tom, čo všetko bolo z hry vyškrtnuté, nehovoriac o módoch, ktoré vám niečo z toho aj sprístupnia.

Prejdime teda k náplní misií. Pred vydaním hry sa hovorilo, že na rozdiel od prvej Mafie, bude dvojka oveľa akčnejšia a adventúrnych prvkov typu „sprevádzaj Sáru domov“ bude menej“. Našťastie aj tento sľub vývojári porušili a tak to nie je len o strieľaní, ale sem-tam sa vydáte predávať cigarety, budete riešiť konflikty pekne ručne - stručne a pod. Ale... hlavne zo začiatku očakávajte mnoho jazdenia autom. Neraz sa pristihnete, že náplňou misie je stať ráno z postele, zdvihnúť telefón, dozvedieť sa niečo o misii, obliecť sa, jazdiť niekde cez pol mapy, tam si pozrieť skvelú cut-scénu, zase dlho jazdiť, potom päť minút akcie a zase naspäť. Nech je to akokoľvek dobré prvý krát, neskôr to už začne byť trochu nudné. Celkovo som sa však bavil a dlhé jazdenie spestrovali skvelo napísané rozhovory a dobové piesne v rádiu. Aj keď napriek tomu, že vývojári mali k dispozícii cca 50 piesní, ja som často započul tie isté a pochybujem, že som počas celej hry počul viac než polovicu z licencovaných skladieb. Každopádne avizovaný prechod z jednej doby do druhej je vidieť presne tak, ako sa sľubovalo. Z chladného zimného obdobia druhej svetovej vojny sa približne v polovici hry prenesieme do letných 50. rokov plných rock´n´rollu. Počkať, nemal príbeh prejsť až cez tri časové obdobia a ukázať nám desať rokov z Vitovho života, namiesto tých šiestich? Nie, to sa mi musí zdať, snáď by vývojári neodsekli štyri roky len tak... ehm..

Poriadnej akcie sa dočkáte hlavne v poslednej tretine hry. Je dravá, plná adrenalínu a nepriateľov na zabíjanie. Nechýba jej spád. Vďaka cover systému je však oveľa ľahšia oproti prvej Mafii aj na harde. To však neznamená, že ak chcete výzvu, že ju nedostanete. Na najťažšej obtiažnosti vás môže dostať jediná guľka a tak si naozaj niekoľko krát rozmyslíte, kedy vystrčíte hlavu. Proti akcii teda žiadne námietky nemám. Len jej mohlo byť trochu viac. Vlastne ako aj všetkého ostatného. Zbraňový arzenál je pomerné pestrý, obsahuje všetky dobové zbrane, na ktoré si spomeniete. Nečakajte u nich tak realistické chovanie ako v jednotke, avšak aj tu aspoň trochu kopú. Krycí systém funguje bezchybne. Po akčnej stránke sa teda hra naozaj vydarila.

Pokiaľ ide o jazdu, ktorej sa dočkáte možno až príliš, tak tá je spracovaná dobre. Máte na výber arkádový a simulačný model jazdenia, rozdiely medzi nimi snáď nie je potrebné rozoberať. Ak sa vám páčil jazdný model prvej Mafie, tak rozhodne siahnite po simulácii aj tu. Autá sú už o poznanie novšie, takže s nimi nie je taký problém v zákrutách. Nie som síce žiadny expert, čo sa vozidiel týka, ale mal som pocit, že sa od seba vozidlá, čo sa jazdných vlastností týka, až tak nelíšia.

A čo teda môžete robiť potom, čo prejdete hlavný príbeh? Nič. Vrátite sa do hlavného menu, kde si akurát môžete načítať jednotlivé kapitoly a v nich sa premávať a robiť čo sa vám zachce(rozumej, hľadať Playboye a wanted postery). Dokonca si ani nemôžete vybrať jednotlivé časti rôznych kapitol, ako to bolo možné v jednotke. Žiadna voľná jazda. Keď zoberiem v úvahu, že hru prejdete za tých 7-13 hodín (závisí od náročnosti a vašej chuti sa voľne premávať a skúmať mesto), tak je to málo. Ale len za osem euro navyše si môžete kúpiť DLC, ktoré vám pridá 30 arkádových misií s postavou Jimmyho, ktorý v hlavnom príbehu nemal ani cameo a po ktorom skončení sa vám sprístupní voľná jazda a Jimmy býva v bytoch s menovkou Vitorrio Scaletta. Vďaka 2K!

Odhliadnuc od očakávaní a sľubov sa jedná o stále slušnú áčkovú hru, ktorá však mohla sídliť niekde vysoko na hernom Olympe. Namiesto toho ju pravdepodobne odinštalujete po prvom dohraní, ak nemáte v pláne platiť za DLC, ktoré boli umelo spravené a obsahujú vedľajšie misie, ktoré mal pôvodne plniť Vito, či úplne primitívne a repetetívne jazdenie a strieľanie. A preto, ak ste si Mafiu 2 ešte nekúpili, radšej si pár krát premyslite, či ste ochotný za ňu zaplatiť plnú sumu. Rozhodne to nie je hra, ktorou nás kŕmili ukážky a sľuby vývojárov po celé tie roky no od nálepky prepadáku ho chráni technická stránka a slušná hrateľnosť.

Plusy

+ Príbeh (sčasti)

+ Grafika

+ Akcia

+ Soundtrack

+ Filmová atmosféra

+ Hrateľnosť 

Mínusy

- Osekaný príbeh

- Osekané možnosti mesta

- Osekané mesto

- Osekané všetko ostatné, na čo si teraz nespomeniem

- Miestami príliš veľa jazdenia