Pro Evolution Soccer 2011

Každý skutočný fanúšik futbalu na PC i konzolách má v kalendári zaznačený dátum 8. október 2010 ako dôležitý. Presne v tento deň totiž vychádza nový ročník najvernejšej futbalovej simulácie, aspoň čo sa týka počítačov, z dielne japonských KONAMI. Okúsiť nový ročník série Pro Evolution Soccer s priliehavým rokom 2011 však verejnosť môže už necelý mesiac pred oficiálnym vydaním, presne 15. septembra vďaka demoverzií. Aké sú teda dojmy z nej?

Už pred niekoľkými dňami sme sa dočkali informácií o obsahu dema, ktorého veľkosť je približne 1,3 gigabajtu. Preto každý ešte pred jeho stiahnutím vedel, že hrať budeme môcť za jeden z dvojice tímov FC Barcelona a Bayern Mníchov, poprípade aj za jeden z dvoch možných juhoamerických klubov v priateľskom zápase, ktorého polčas má dĺžku 10 minút. Hlavne táto informácia bola viac než pozitívna, keďže možnosť zahrať si jeden 5-minútový polčas nejednému hráčovi poriadne liezla na nervy.

Prejdime však k veciam, ktoré odhalené neboli a s ktorými sa hráč mohol oboznámiť až po stiahnutí demoverzie. Po niekoľko sekundovom načítaní, ktoré „spríjemňoval“ pohľad na dobre známe logo KONAMI a iných firiem, ktoré sa na vývoji hry podieľali či ešte stále podieľajú, sa konečne dostávam do menu. To je technicky spracované bravúrne, o jeho prehľadnosti sa však dozvedáme len sčasti, keďže väčšina položiek je pochopiteľne zamknutá.

Nezostáva mi teda nič iné, ako ísť priamo na vec a skúsiť si to, prečo som si demo sťahoval. Ponuku hrať za jeden z juhoamerických klubov pre mňa osobne nie je lákavá a tak si vyberám priateľský zápas, v ktorom môžem hrať buď za FC Barcelona alebo za Bayern Mníchov. Po výbere Bayernu mám možnosť nastaviť si ešte dresy oboch mužstiev, vybrať jednu z piatich obtiažností (vyberám si len tretiu najťažšiu, keďže netuším, do čoho idem) a upraviť stratégiu či základnú jednenástku svojho tímu. Táto možnosť je však podobne ako väčšina vecí v hre, s ktorými som sa doteraz stretol, vynovená a tak po chvíľke nie príliš úspešného zoznamovania sa s funkciou nastavenia tímu rezignujem a spúšťam zápas.

Zápas medzi Byernom Mníchov a FC Barcelona sa začína. Nič neobvyklé ma až do úvodného výkopu nepostretne, keď sa však k nemu dostanem, prekvapí ma zvláštny uhol kamery. Zapínam preto zápasové menu a idem do možností zmeny kamery, ale zapnutú mám starú dobrú možnosť wide, čiže širokouhlá kamera. Pomerne rýchlo som sa dovtípil, že stará dobrá širokouhlá kamera je preč a nahradil ju jej vynovený model. Na ten som si nestihol ani poriadne zvyknúť a už dostávam prvý gól, z ktorého mi vyplynula jediná pozitívna vec a to tá, že i uhly kamery pri opakovanom zábere sú zmenené. Nanešťastie k horšiemu, keďže pri jednom type sa nedá kamerou hýbať, pri druhom zase kamera sleduje hráča a tak si záznam príliš neužijem. Zmienku o pozitíve tejto veci beriem teda rýchlo späť.

Rýchlo si však zvykám nielen na nový uhol kamery, ale aj na správanie hráčov, ktorých pohyb je s cieľom priblížiť sa k realite zo začiatku jemne povedané nezvládnuteľný. Dokonca sa mi rýchlo podarí vďaka perfektnému nabehnutiu Oliča na center vyrovnať. Centre sa tento krát na rozdiel od minulého ročníka rozhodne vyplácajú viac a okrem neustálych pokusov o hlavičku si hráči častejšie hľadajú väčší kus voľného miesta, z ktorého poľahky skórujú nohou. Takto som strelil za zápas dva góly, čo sa mi v minulom ročníku nikdy nepodarilo a to som odohral v PES2010 viac než 500 zápasov.

Postupom čase získavam čoraz väčšiu prevahu a konečne sa tak prejavujú moje skúsenosti z minulých ročníkov, o ktorých som si na začiatku zápasu myslel, že mi budú absolútne nanič. Stretávam sa s ďalšími novinkami, za zmienku stojí určite systém vhadzovania, keď sa hráčovi dá poslať lopta do behu a dokonca za dá nastaviť aj sila hodenia lopty, ktorú sme doteraz mohli nastavovať len pri rohových kopoch a strelách. Sila sa dá rovnako ovládať aj pri prihrávkach, ak teda do klávesy zvolenej pre prihrávanie len jemnučko ťuknete, lopta pomaly pošlete hráčovi, ktorému ste chceli, naopak, pokiaľ klávesu podržíte, pošlete hráčovi prudkú loptu, poprípade aj prihrávku do behu. Pri prihrávaní si však treba dávať väčší pozor, mne osobne sa niekoľkokrát stalo, že som loptu nechtiac prihral do autu namiesto hráčovi v domnienke pochádzajúcej z predchádzajúcich ročníkov, že lopta automaticky pôjde smerom k hráčovi akoby bola priťahovaná magnetom v hráčových topánkach.

Prichádza polovica druhého polčasu a je najvyšší čas vystriedať nejakého hráča. Na rozdiel od, už niekoľko razí spomínaných, predchádzajúcich ročníkov po stranách známej mapky mapujúcej pohyb hráčov na ihrisku počas zápasu, neobjavuje tabuľka s menom hráča s informáciou o jeho výdrži či sile strely, ktorú vyslal. To všetko teraz nájdete priamo nad hráčovou hlavou, nad ktorou sa kedysi objavovala len značka, ktorá signalizovala, za akého hráča práve hráte a v prípade žltej karty sa logicky zafarbila na žlto. V prípade, že jeden z hráčov v novej PES2011 dostane žltú kartu, zafarbí sa na žlto jeho meno. Ale späť k načatej téme, čiže k striedaniu. Vchádzam do vynoveného menu, v ktorom môžem nastavovať všetko, čo sa len ohľadom môjho tímu týka, čiže presne do toho menu, ktoré ma na začiatku neohúrilo. Rýchlo sa v ňom však udomácnim a vchádzam do možnosti striedania. To ovládate pomocou ďalšej novej veci a to kurzora v podobe šípky, ktorý sa však nanešťastie neovláda myšou ale absolútne nelogicky šípkami. Všetko okolo striedania je však jednoduché. Stačí sa  kurzorom dostať na guľku charakterizujúcu hráča, potvrdiť ju klávesom Enter a už len prejsť k inej guľke-hráčovi, nachádzajúcej sa v rade striedajúcich hráčov a potvrdiť výmenu. Nič zložité, treba si len zvyknúť.

Blíži sa koniec zápasu a rozhodca, ktorého inteligencia zostala asi jedinou nepozmenenou vecou v hre, nastavuje dve minúty. A tu prichádza posledné prekvapenie, ktoré ma v deme postretlo. Miesto toho, aby sa na výsledkovej tabuľke umiestnenej ako obyčajne vľavo hore, pod ktorou sa počas zápasu objavovali informácie napríklad o počte striel oboch tímov, zastavil čas na 90:00, poprípade naskočil nápis Stoppage time, počítanie času ďalej pokračuje tak, ako aj v realite na televíznych obrazovkách a potom, čo nastavený čas uplynie, časomer zmizne. Mal som tak konečne dokonalý prehľad o tom, koľko ešte zostáva do konca zápasu času a či teda mám podniknúť ešte nejaký útok alebo už radšej len prihrávkami pred vlastnou šestnástkou udržať tesné víťazstvo.

Po „odfláknutom“ predchádzajúcom ročníku Pro Evolution Soccer som mal obavy z toho, čo ma v demoverzií nového ročníka čaká. Zostal som však milo zaskočený, vývojári z japonského KONAMI zobrali výzvu od EA Sports, ktorý už aj pre PC sľubujú novú generácie futbalovej simulácie, vážne, vsadili všetko na razantné zmeny. Po odohraní niekoľkých ďalších zápasov môžem bez ďalšieho premýšľania povedať, že urobili veľmi dobre a utvrdili tak nejedného ich priaznivca vtom, že sa skutočne oplatí zaobstarať si PES 2011.