Recenzia: M1 MacBook Pro

Už dlhší čas som rozmýšľal nad kúpou notebooku, ktorý by zvládol programátorskú prácu, mal by slušnú výdrž a nevážil by viac, ako jeden a pol kilogramu. Pôvodne som plánoval notebook s operačným systémom Windows. Po dlhom zvažovaní som sa nakoniec rozhodol pre Macbook Pro s novým Apple silicon M1 procesorom. Táto recenzia je primárne zameraná na vývojársku prácu a aktuálnu podporu technológií, keďže nový silicon procesor je postavený na úplne inej architektúre ako doteraz osadzované procesory od spoločnosti Intel. 

Na začiatok samotnej recenzie ešte jedno krátke priznanie. Do dnešného dňa som bol výhradným užívateľom systému Windows, takže budem sa snažiť nehodnotiť operačný systém macOS keďže viaceré veci na ňom skrátka fungujú inak a je to skôr len o zvyku.

Špecifikácie: 
Displej: 13.3”, IPS, 60Hz, 500 nitov 
Rozlíšenie: 2560 × 1600 pixelov, 16:10 
Rozmery:  304,1 mm, 14,9 mm, 212,4 mm 
Váha: 1.4kg 
Systém: macOS 
Procesor: 8 jadrový Apple Silicon 
Grafická karta: integrovaná Apple M1 8-jadrová GPU
Pamäť: 16 GB 
Úložisko: 512GB SSD 
Webkamera: 720p 
Konektivita: 2x USB-C Thunderbolt 3, 3,5-mm konektor jack 
Bezdrôtové pripojenie: Bluetooth v5.0, WiFi 6 802.11ac, WiFi 802.11ax 
Batéria: 58,2 Wh lítiovo-polymérová batéria - 61W 
Cena: 1909€ (recenzovaná verzia) 

Prečo to vlastne Apple urobil? Prečo sa rozhodol nadizajnovať si vlastné CPU? Stručne sa dá povedať, že Apple neúspech neodpúšťa. Spoločnosť je tým vo všeobecnosti známa. Pokiaľ niektorý dodávateľ sklamal alebo nesplnil požiadavky, ako si priala, nemilosrdne ho nahradila. Stalo sa to IBM s procesormi PowerPC (boli vymenené za Intel Core procesory). Stalo sa to Qualcommu (boj o 5G modemy, kedy to chvíľu vyzeralo, že dodávateľom pre Apple bude práve Intel). Stalo sa to Nvidiii, ktorej GPU generácie G8× s výrobnou vadou postihlo aj Apple a spolupráca začatá v roku 2001 zmizla razom ako para nad hrncom.

Cesty späť nie je. Apple u svojich produktov prešiel na vlastné procesory a nie je ani tak podstatné, že je to ARM. Podstatné je to, že sú to jeho vlastné procesory. Už nebude musieť riešiť nekvalitnú výrobu čipov (Nvidia), nebezpečný návrh architektúry (Intel), neschopnosť vyrábať s adekvátne rastúcim pomerom výkon/spotreba (IBM s PowerPC a teraz Intel x86). To všetko totiž vo výsledku vrhalo a vrhá negatívne svetlo nie na IBM, Nvidia a Intel, ale na Apple samotný. Ak niečo Steve Jobs neznášal tak, keď musel riešiť cudziu neschopnosť a neplnenie sľubov. Toto dedičstvo má Apple dodnes.

Ne/podpora 
Ale späť k samotnému procesoru. Ako som už na začiatku recenzie spomenul, Apple silicon CPU je postavený na ARM architektúre. V podstate by ste nemali byť schopný spustiť aplikácie, ktoré bez problémov fungujú na Intel procesoroch. Microsoft tento problém na svojich Surface tabletoch rieši emuláciou, Apple prekladovou vrstvou. Rosetta 2, ako ju Apple pomenoval, umožňuje spúšťať aplikácie, ktoré nie sú aktualizované pre silicon procesor a darí sa jej to prekvapivo dobre. Prvé spustenie je síce pomalšie, ale pri opakovanom používaní si človek ani nevšimne, že aplikáciu prekladá dodatočná vrstva. Aktuálne už aj viacero technológií a aplikácií beží natívne, než cez Rosetta 2. 

V posledných mesiacoch sa na internete vo veľkom diskutovalo o takzvanom “swap memory usage.” V skratke, keď systému začne dochádzať pamäť RAM, uloží časť obsahu na odkladací priestor na disku. Tým sa uvoľní RAM, aby slúžila dôležitejším procesom. Pekným príkladom je obrázok nižšie. Vo vývojom prostredí IntelliJ IDEA som si spustil jUnit testy na backende. Po chvíli je vidieť, že samotná RAM nestíha a začne na zápis využívať hardisk. Samozrejme, pre bežných užívateľoch to nemusí predstavovať problém, keďže systém to málokedy využije. V prípade vývoja je to už o inom, preto stojí za zváženie 16Gb RAM verzia.

Programovanie
Táto časť je značne subjektívna, keďže každému vyhovuje iné vývojové prostredie alebo pracuje s inou technológiou. Pri jave je už väčšina aplikácií optimalizovaná pre silicon procesor. I tak sa nájdu jemne bizarné výnimky, kedy napríklad Android Studio spustíte pomocou Rosetta 2, ale emulátor už nie (v čase písania recenzie). Pre podrobnejšie informácie odporúčam navštíviť stránku https://isapplesiliconready.com/for/developer, kde je postupne aktualizovaný zoznam aplikácií a technológií, ktoré buď spustíte natívne, cez Rosetta 2 alebo vôbec. 

Čo sa týka klávesnice, tak samotné písanie na podsvietenej magic keyboard klávesnici je fajn a na zadok z nej nepadám. V porovnaní s Dell Xps nepociťujem zmenu k lepšiemu ani k horšiemu. Vyslovene mi, ale pije krv touchbar. Je hrozný, neintuitívny, chybový a prekvapuje ma, že si ho Apple drží v Pro sérii už tak dlho. Čím skôr sa ho zbaví, tým lepšie.

Ako laik môžem pochváliť displej, jeho pekné podanie farieb a veľmi dobrú čitateľnosť textu. Vďaka obrazovke s pomerom 16:10 vidíte aj viac textu, než pri klasickom pomere 16:9. Čo si ale budeme hovoriť. Väčšina z nás si aj tak pripojí monitor a primárne pracuje na ňom. Len ak ste zvyknutý používať viac ako jedno externé zobrazovacie zariadenie, nemám pre vás dobrú správu. MacBook podporuje len jeden externý monitor (maximálne 6K pri 60 Hz). Pravdepodobne je za túto anomáliu zodpovedný samotný procesor, keďže predchádzajúce verzie s procesorom od Intelu podporovali viacero monitorov súčasne. Taktiež mi prekáža menší počet portov.

Keďže aktuálna väčšina z nás pracuje z domova, za zmienku stojí aj webkamera. Apple sa na svojich stránkach chváli super duper obrazovým signálovým procesorom, pre vysokú kvalitu obrazu pri videokonferenciách. Realita je taká, že webkamera poskytuje rozlíšenie len 720p a je neobyčajne priemerná. 

Čo ale priemerné nie je, je výdrž batérie. Tu sa, zase, Apple chváli výdržou až 20 hodín (v špecifických podmienkach). Rozhodol som sa to otestovať. Počas pracovného dňa som mal naraz spustené IntelliJ, Chrome, Spotify, Microsoft Teams, Sourcetree, terminál a miestami ešte ďalšie aplikácie ako Postman či DBeaver. Taktiež som mal po celý čas pripojené bluetooth slúchadlá a jas nastavený na 80%. Po 12 hodinách mi batéria hlási 36%, čo je viac než pôsobivé. Pre porovnanie, Dell Xps si pri rovnakej záťaži už po 8 hodinách pýtal nabíjací adaptér. Za toto veľký palec nahor.

Ukazuje sa tu aj výkon. Pri aplikáciách spustených pomocou Rosetta 2 bolo síce cítiť menšie spomalenie, kde prvý štart zabral asi 3-5 sekúnd. Pri opakovanom štarte už však bolo všetko v normále. Celkovo je kompilovanie alebo build kódu v IntelliJ o poznanie rýchlejšie. Nie síce desaťnásobne rýchlejšie, ale rozdiel je citeľný. Aplikácie fungujú plynule a notebook bez problémov zvláda multitasking. Najviac prekvapí, že aj pri náročnejších operáciách nepočuť ventilátor. Pri buildení projektu či spustených testoch, notebook nie je vôbec počuť a ani nehreje. Taký Xps pri rovnakých operáciách automaticky zapína ventilátor a sa aj značne zahrieva.

A není to málo Antone Pavloviči? 
Ostáva už len posledná otázka. Ako nový macbook zvláda hry? Áno, ja viem, že macbook a macOs nie je primárne určený na hry,… ale i tak, keď už sme na hernom webe. Na otestovanie som si vybral dve hry. Deus Ex: Mankind Divided a Rocket League. Obidve testované hry boli spustené pomocou Rosetta 2, keďže nie sú optimalizované pre ARM procesor (pravdepodobne ani nikdy nebudú). Prvá z menovaných hier ide na vysokých nastaveniach v rozlíšení 1920x1200 (16:10) na slušných 30fps, s miernymi prepadmi k 25fps. Benchmark v hre taktiež ukazuje priemer 26fps. Rocket League si pri vysokých nastaveniach a rozlíšení 1680x1050 (8:5) počas celej doby hrania držal stabilných 60fps. Škoda len, že verzia pre operačné systémy linux a macOs už nie je podporovaná. V obidvoch prípadoch nebolo notebook počuť ani nebol na povrchu výrazne teplý. Slušný výsledok.

Summa summarum, nový MacBook Pro je príjemným prekvapením a jeho kúpu neľutujem. Ak často cestujete (alebo ste pred pandémiou cestovali), potrebujete vysoký výkon s nízkou váhou a veľkú výdrž batérie, nad týmto notebookom sa minimálne oplatí rozmýšľať. Jeho hlavné negatíva sú, pre mňa osobne, nepraktický touchbar, priemerná webkamera a ešte stále chýbajúca podpora niektorých technológií a aplikácií. Dúfam, že Apple na ARM nezanevrie a so svojím novým procesorom rozčerí vody medzi stagnujúcim Intelom a Amd a možno niekedy v budúcnosti sa staneme aj svedkami konzol, postavených na ARM architektúre. Tieto “kacírske myšlienky” sú už, ale súčasťou inej témy v inom čase.