Demon's Souls (remake)

Simulátor zomierania krajší než kedykoľvek predtým

V ére PS3 generácie nám FromSoftware pod vedením Hidetaka Miyazakiho priniesol nový titul, ktorý necielene definoval nový podžáner akčných RPG – souls-like. Síce inšpirované RPG prišli až po sequele tohto remaku, čo bol Dark Souls, no kredit musíme dať práve Demon’s Souls, ktorý to všetko spustil a položil základy pre svojho nástupcu. Teraz, vyše 10 rokov neskôr ako launch titul pre PlayStation 5, štúdio Bluepoint, ktoré má za sebou aj remake klasiky z PS2 Shadow of the Colossus, prerobilo tento hit z PS3. Je to naozaj remake ako sa patrí. Graficky je to prerobené úžasne, atmosféra prostredí taktiež zostala, ak nie je ešte lepšia a hrá sa to o niečo lepšie aj keď stále cítiť z toho stále pôvodný titul, ktorý dnes už hrateľnosťou pôsobí kostrbato.

V hre začíname vytvorením vlastnej postavy. Poviem na rovinu. Souls séria nikdy nevynikala skvelou character customizáciou možno až na posledný Souls titul Dark Souls III. Možností tam nebolo veľa a nikdy som nebol spokojný ako vyzerala moja postava. Našťastie v tomto remaku už je to výrazne lepšie. Preskúmal som možnosti oboch pohlaví a naozaj sa dá vytvoriť postava od mimozemsky vyzerajúceho indivídua až po človeka, tak ako sa v tejto sérií patrí.

Po vytvorení svojej ideálnej postavy (alebo mimozemšťana?) vidíme ako náš protagonista prechádza cez hmlu vytvorenou Pôvodným démonom (The Old One) prebudeným po tom, ako kráľ Allant začal zneužívať silu duší. Dostávame sa do kráľovstva Boletarie, ktorá je zamorená za dušami hladujúcimi stvoreniami a démonmi, ktoré The Old One povolal, aby preňho zhromaždili čo najviac duší od obyvateľov kráľovstva. Našou úlohou je poraziť čo najviac Archdémonov a nakoniec znovu uspať Starého, a tým zastaviť kalamitu postihujúcu Boletariu.

Archdémonov lovíme v piatich svetoch do ktorých sa môžeme voľne premiestniť z Nexusu, ktoré slúži ako útočisko pre obchodníkov, učiteľov mágie a iných NPC. Taktiež tu nájdeme aj devu v čiernom, ktorá vedie a pomáha demon slayerom vylepšovaním našich atribútov za duše, ktoré získavame v boji a slúži ako mena.

Charakteristicky pre celú Souls sériu je to, že nám hry pramálo povedia ako postupovať v hre. A hra skutočne nič neodpúšťa. Objavíme sa v prvom svete bez akejkoľvek úlohy alebo navigácie a pred nami už hneď niekoľkí nepriatelia mávajú zbraňami. Zomrieme a dostaneme sa do Soul formy, ktorá nás ukráti o polovicu maximálneho života a nižšieho poškodenia, ktoré udeľujeme. Combat je síce jednoduchý, no nepriatelia nie sú slabí a ani tí najslabší môžu byť hrozbou. Máme k dispozícií ľahký a ťažký útok, bránenie sa štítom a uskakovanie. Štítom sa dá aj odraziť útok a následne udeliť devastujúci protiútok voči menším nepriateľom. Samozrejme, útoky sa dajú trochu kombinovať pre maximalizovanie poškodenia, no v tejto hre to je nebezpečné, pretože nesledovanie energie (stamina) je často fatálne. V hre môžeme využívať aj mágiu alebo pyromanciu proti oponentom. Získať sa dajú od už spomínaných učiteľov svojho špecifického umenia za duše, prípadne duše od bossov. Hra hneď bude od nás vyžadovať progres v našej sile. Či už musíme prispieť do atribútov, vylepšiť zbrane alebo získať dodatočné liečivé rastliny. Demon’s Souls je trošku grind, o tom niet pochýb a môže to vadiť.

Bossovia v tejto hre nemusia byť ťažkí, ale takmer každý sa musí poraziť iným spôsobom a to buď prerážajúcimi útokmi namiesto sekacími. Mágiou alebo ohňom namiesto všeobecne fyzickými útokmi. Útočiť na určitý bod, aby sme bossa zatackali a ten odhalil slabé miesto. Sú tu naozaj pamätní bossovia na to, že to bol prvý diel tejto legendárnej série. A je jedno, či si ich pamätáme v dobrom alebo v zlom. Hlavná vec, že ich máme zakotvených v pamäti (na rozdiel od Bloodbornu).

Čo teda okrem grafiky vylepšil remake oproti originálu? Nájde sa toho hromada, aj keď, bohužiaľ, nie aj to, čo by naozaj nejaké úpravy potrebovalo, ale k tomu sa ešte dostanem. Keď už hra vyžaduje občas ten grind, v remaku sme sa dočkali zlepšenia čo sa týka cestovania. Pôvodne archstony slúžili len na návrat do Nexusu zo sveta v ktorom sa momentálne nachádzame, no teraz už môžeme zresetovať nepriateľov len akoby teleportovaním na to isté miesto, kde sme, prípadne premiestnenie do inej lokality v aktuálnom svete. Ďalej sme sa dočkali aj skladovania predmetov do skladu v Nexuse hneď z miesta, kde sme ho našli, ak by sme sa náhodou ocitli s plným inventárom a bez toho, aby sme museli niečo obetovať. HUD je priateľskejšie a máme vďaka nemu lepší prehľad, čo máme nasadené.

Z technickej stránky najviac ale vyniká grafické spracovanie, ktoré je naozaj na špičkovej úrovni a takto si predstavujeme launch titul pre novú generáciu konzol. Je to naozaj radosť sa na to pozerať. Opatrné kráčanie ulicami Boletarie alebo skľučujúca atmosféra väzenia v Latrii má svoje čaro. Všimol som si hlavne postavy, ktoré už nevyzerajú len ako beztvaré bábky, ale už vidíme aj existujúcu mimiku a celkovo život v postavách. Animácie sa posunuli vpred a napríklad vidíme ako postava v boji bojuje nielen proti nepriateľom ale aj s váhou vlastnej zbrane, pri behu alebo šplhaní sa zadýchava, počuť aj vo vetre vejúce štandardy na hradbách, dokonca aj telá, ktoré len držia predmet, tak pri jeho pre prevzatí sa zatackajú (celkom novinka). Hru môžeme prepnúť buď do performance režimu, kde znížime kvalitu obrazu, ale hra beží na takmer stabilných 60 FPS, alebo do cinematic režimu, kde hru nastavíme na 30 FPS, no do maximálnej kvality. Grafický rozdiel je badateľný, no zväčša len ak sa na to sústredíme. No ja som také poleno, že aj tak som šiel do cinematic režimu. Hra taktiež využíva DualSense funkcie, aj keď nie až tak výrazne. Adaptívne trigery sa využívajú len pri streľbe z luku, no haptická odozva je naozaj príjemná a kráčanie po prasknutých drevených barikádach alebo dopad ocele brnenie nepriateľa je naozaj cítiť a zlepšuje zážitok.

Klasicky v hre je zabudovaný aj online multi-player, ktorý funguje na báze navštevovania svetov ostatných hráčov. A to buď ako spojenec pri boji proti bossovi alebo nepriateľ, ktorý si prišiel požičať naše duše. S týmto súvisí aj nápaditý systém Tendency. Podľa toho ako sa nám darí v hre alebo zabíjame aj to čo nemáme (NPC), tak sa tendencia daného sveta posúva smerom k dobru alebo zlu. Smerom k dobrej bielej tendencii sveta sa posunieme zabíjaním bossov alebo čiernych fantómov, ktorí vtrhli do nášho sveta (PVP). Naopak k zlej čiernej tendencii sa dostaneme, ak zabijeme nevinné NPC v danom svete alebo zomrieme v ľudskej podobe. Samozrejme môžeme čakať následky. Zatiaľ čo pri bielej tendencii je naša postava silnejšia a nepriatelia slabší, tak pri čiernej tendencii nám dajú o dosť viac zabrať. Ale čierna má svoje výhody v podobe viacej duší a lepšieho lootu z nepriateľov.

A tu sa dostávam k nedostatku tejto hry. Systém svetovej tendencie je naozaj originálny nápad, no nemyslím si, že funguje tak akoby by mohol, obzvlášť v remaku hry, v ktorom sa nič nezmenilo. Menší obsah hry v podobe kratších questov od postáv je zamknutých práve za touto bielou tendenciou. A tendencia naozaj nie je vysvetlená v hre a v praxi sa nováčik v sérií automaticky odstrihne od tohto obsahu v prvom prechádzaní hry, pretože tak je hra spravená. Jednoducho ide o to, že človek nesmie zomierať v ľudskej podobe, inak sa tendencia posúva k čiernej a má len minimum možností sa presunúť späť k bielej. Po každom porazenom bossovi sa obnoví ľudská podoba a ak ten hráč zomrie v nejakom svete, tak opäť sa presúva k čiernej. Buď tento systém autori remaku mohli jasnejšie vysvetliť alebo upraviť, aby bola stále možnosť sa dostať aj k tomuto skrytému obsahu.

Ako veľký fanúšik tejto série a souls-like subžánru som takmer maximálne spokojný. Je to skutočne vizuálne majstrovsky prerobená klasika, ktorá sa opäť stala relevantnou medzi svojimi nástupcami po vypnutí serverov originálnej hry. Ale je pravda, že cena 80€ zabolí za remake, nech je akýkoľvek dobrý. Samozrejme, že hra si nájde aj nováčikov, ktorí možno pokúkavali po Souls sérií No teraz, už nemusia si prejsť už staručkým originálom, ale parádnym remakom, ktorý im predstaví túto jedinečnú sériu plnou hlbokého lore. Ale bude to ťažká skúška a preverí sa ich trpezlivosť a výdrž. No nakoniec pocítia krásny pocit triumfu a vydýchnutie po náročnom bossovi, naivne dúfajúc, že ten ďalší ich až tak veľmi neprefacká.