Gates of Hell

Hneď na začiatok som si položil ťažkú otázku. Jedná sa skutočne o najlepšiu stratégiu z Druhej svetovej? Na to sa pozrieme bližšie v tejto recenzii. Prvýkrát som hru objavil ešte v roku 2015 na Steame v programe Greenlight, ktorý už neexistuje. Hra ma veľmi zaujala pretože to vyzeralo ako slušné pokračovanie série Men of War. Men of War mám rád, pretože je na GEM engine, ktorý ponúka klasické RTS ovládanie spojené s priamym ovládaním jednotiek. O tom si ale povieme neskôr, čo to presne je, a ako to funguje. Gates of Hell som približne od toho roku sledoval. Neskôr som začal viac prispievať na Steame fóre. To si všimol community leader, ktorý mi ponúkol či nechcem byť moderátor Steam fóra. Potom som sa stal aj testerom uzavretej bety. Hra sa mi stala veľmi blízka a nahliadol som aj do zákulisia vývoja. Vývoj hier vôbec nie je ľahký. Vývojári majú u mňa veľký rešpekt, že to nevzdali po tých všetkých problémoch a hru dotiahli až k vydaniu.

O čom je Gates of Hell? Je to ďalšia stratégia z Druhej svetovej vojny? Je to historicky presná a na realizmus zameraná hra. Nečakajte, že vaši vojaci ľahko prežijú guľometnú paľbu alebo blízku explóziu. Musíte uvažovať o svojich rozkazoch a neposielať bezhlavo armádu do boja. Pripravte sa na mikro manažment jednotiek a prežite najtemnejšie časy ľudskej existencie. To to o čom je Gates of Hell.

Hra ponúka singleplayer aj multiplayer, kde si zabojujete za Nemcov alebo Rusov na východnom fronte. Singleplayer zahŕňa dve tréningové misie a zatiaľ 10 hlavných misii. Odporúčam si najprv prejsť výcvikové misie, aj keď ste v stratégiách zbehnutý. Naučíte sa základy priameho ovládania jednotiek a mikro manažmentu. Ak ste nikdy predtým nehrali hru postavenú na GEM engine začiatok sa môže zdať komplikovaný, ale nemusíte sa báť. Dostane sa do toho rýchlo. Po výcviku vás už čaká boj na fronte. 10 misii sa môže zdať málo, ale verte mi že jedná misia môže kľudne trvať aj dve hodiny. Záleží ako ste dobrý a na akej obtiažnosti hráte. Na výber máte zo štyroch. Ľahká, stredná, ťažká a potom hardcore, kde sa poriadne zapotíte. Misie sú rôzne od stealth až po veľké boje a vytvorené podľa skutočných bitiek na východnom fronte. Autori si dali veľkú prácu s výskumom oblastí a historických udalosti.

Po skončení hlavnej kampane sa môžete pustiť do módu Conquest. Je to dynamická kampaň. Vyberiete si stranu, obtiažnosť, dĺžku a Fog of War, či budete vidieť všetky jednotky od začiatku alebo budete vidieť iba to čo vidia vaše jednotky. Hra vám vygeneruje jednoduchú mapu s bodmi. Na začiatku si musíte nakúpiť jednotky a vybrať miesto, kde zaútočíte. Po každej bitke si môžete odomknúť a kúpiť lepšie a lepšie jednotky. Postupne si takto vybudujete vlastnú armádu, ktorá vás bude sprevádzať celým ťažením. Bitka spočíva v obsadení všetkých zón na mape. Neskôr si musíte dávať pozor aj na mínové polia. Tie sú označené malou tabuľou priamo na zemi. Ľahko sa vám môže stať, že ju prehliadnete a vaša armáda utŕži početné straty. Treba byť stále na pozore. Nepriateľ schováva aj prieskumných vojakov v kríkoch. Ak majú pušku s protitankovým granátom váš tank alebo vozidlo môže skončiť v plameňoch. Po úspešnom obsadení zón, sa vrátite späť na hlavnú mapu s rekapituláciou ako boli vaše jednotky efektívne a koľko zdrojov ste získali. Hlavnou menou sú MP body, za ktoré si nakupujete nové jednotky a potom body výskumu RP, ktoré slúžia na odomknutie lepších jednotiek. Veľmi dôležité sú aj AP body, ktoré slúžia na opravu a doplnenie munície. Sú tu ešte aj SP, takzvané špeciálne body, ktoré zatiaľ môžete využiť iba na privolanie náletu. Ak ste si doplnili muníciu, opravili jednotky, prípadne nakúpili nové, môžete sa pustiť na obranu. Bitky sa vždy striedajú s útočnými a obrannými. Vašou úlohou je sa brániť pokým nedosiahnete maximálny počet bodov. Čím viac zón bránite, tým rýchlejšie dostávate body. Ak neuspejete prídete o bod, alebo ak chcete pozíciu, na hlavnej mape a musíte si ju vybojovať znova. Postupne takto pokračujete hlavnou mapou až sa dostanete do nepriateľskej základne, ktorú ak obsadíte vaša kampaň je vyhratá. Škoda, že útok na základňu vyzerá rovnako ako iné boje. Je to náhodne vybraná mapa s náhodne rozmiestnenými zónami. Conquest vie zbaviť na dlho a prakticky každá bitka je iná, keďže mapy sa menia často a zóny v nich sú na iných miestach ako boli predtým. Máte veľa možností ako postupovať. Je na vás či budete bombardovať nepriateľa s delami alebo si vybudujete armádu z tankov.

Conquest aj všetky singleplayerové misie sa dajú hrať aj v kooperácii. Tu sa už dostávame k multiplayeru. Ten pozostáva s módu Battle Zones. Vyhráva ten tím, ktorý dosiahne limit bodov potrebných k výhre tým, obsadením väčšieho počtu zón na bojisku. Môže vyhrať aj tak, že nepriateľsky tým príde o svoje skóre. To sa mu znižuje ak stratí svoju jednotku. Preto je dôležité si dávať pozor hlavne na svoje tanky a nenechávať ich osamote, kde by ich nepriateľská pechota mohla prekvapiť a zničiť. Pred spustením zápasu si ešte vyberiete doktrínu. S každou doktrínou sa hrá ináč a ponúka iné špeciálne jednotky. V hre sa nachádzajú aj boti, s ktorými môžete hrať sami alebo si dať PvE. Multiplayer môže byť veľmi zábavný, ale aj dosť frustrujúci vďaka zastaralému enginu. Vysvetlím. Multiplayer tu funguje ešte ako za starých čias. Ak je jeden hráč v lobby so slabým počítačom, tak sa môže stať že bude spomalovať hru aj ostatným hráčom a to aj v prípade ak lobby nezakladal on. Na to slúži ikona signálu pri každom hráčov, ktorá znázorňuje ako dobrý počítač má. Ak je v červenom, odporúčam sa vám vyhnúť takým hráčom. Problém tiež môže spôsobiť aj vysoký ping. Avšak autori stále pracujú na vylepšovaní net kódu a snažia sa tieto dopady znížiť.

Na začiatku som spomenul priame ovládanie jednotiek. Čo to teda je? Je to veľmi jednoduché. Hráte klasický RTS hru, ale po stlačení E pri označenej jednotke sa prepnete do priamej kontroly. Jednotke už nezadávate príkazy, ale ju priamo ovládate cez WASD a myšou ako v strieľačke z pohľadu tretej osoby. Máte na výber dva pohľady pri vojakoch. Klasický top down ako pri stratégii alebo po stlačení T sa prepnete do pohľadu tretej osoby. Pri vozidlách a delách, keď priblížite pohľad v tretej osobe prepne sa na prvú osobu, takže budete pozerať priamo cez zameriavač. Vývojári majú v pláne pridať kameru z prvej osoby aj pre vojakov.

Za zmienku stojí aj audiovizuálna stránky hry. Efekty výbuchov sú zvládnuté na vysokej úrovni. Takisto aj záblesky zo zbraní pôsobia realistický a dovolím si povedať, že jedným z najkrajších aké som videl v hrách. Vývojári si dávajú záležať aj na modeloch a textúrach vozidiel, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Battlefield. Zvukový dizajnéri odviedli rovnako dobrú prácu. Je na vývojároch vidieť, že si tvorbu hry fakt užívajú, čo dokazujú aj svojou aktivitou na sociálnych sieťach, kde sa snažia odpovedať na všetky možné otázky od komunity a pomáhať pri problémoch s hrou. Od nich by sa mohli učiť aj veľké AAA štúdia ako sa buduje komunita k hre.

GEM Engine hry boli vždy aj o módoch. Gates of Hell nie je výnimkou. Plne podporuje módy so Steam Workshopom. Ten sa pomaly rozrastá a nájdete tam zaujímavé veci, ktoré vám hranie spríjemnia, sťažia alebo doplnia niečo nové, či už v podobe nových misii, máp alebo jednotiek. Gates of Hell, ako správna hra na GEM Engine, obsahuje aj editor. V tom si viete vytvoriť ľahko svoju mapu alebo sa len tak pozabávať s jednotkami na už existujúcich mapách. Toto je to čo mám veľmi rád na hre. Veľmi jednoducho si viete spawnúť akúkoľvek jednotku a vytvoriť si vlastnú bitku. Prípadne viete jednoducho testovať tanky. Napríklad môžete postaviť Tiger proti desiatim T-34.
Musím ešte spomenúť pancierovanie a balistiku v hre. Keďže autori chceli docieliť realizmus, tak nemohli ostať pri nejakom jednoduchom systéme HP bodov. Každé vozidlo je rozdelené na komponenty, ktorá sa dajú jednotlivo poškodiť alebo zničiť. Balistika tiež počíta s hmotnosťou náboja a jeho energiou. Je to systém podobný ako má War Thunder. Viac som sa o tom rozpísal v tomto článku. Na RTS hru je to komplexný systém.

Hru som dosť chválil, ale má aj svoje negatíva. Prvý je kostrbatý pathfinding systém. Stane sa, že sa jednotky zaseknú a musíte prejsť do priameho ovládania, čo vás stojí čas. Dá sa na to zvyknúť a časom už budete vedieť ako sa správajú, ale na začiatku to môže byť frustrujúce. Ďalšiu vecou je optimalizácia. Tá by si tiež zaslúžila ešte trochu lásky. No a nakoniec multiplayer. Ten som už spomínal. Ono je to s ním ťažké a každý engine má svoje limity. Avšak ak máte dobrú partiu, tak si to užijete. Nie je problém hrať aj s náhodným hráčmi, ale treba si dávať pozor, aby ste nemali spomaľovača v lobby.

Tak to by bolo všetko. Už len zostáva zodpovedať otázku, ktorú som si položil na začiatku. Je toto najlepšia RTS hra z Druhej svetovej vojny? Pre mňa určite áno. Spĺňa všetko čo od kvalitnej RTS hry požadujem. Realizmus, skvelé zvuky a efekty, ktoré vytvoria veľmi dobrú atmosféru bojiska a bonusom je priateľská komunita a vývojári, ktorým na hre a komunite záleží. Ak máte radi RTS hry a zaujímate sa o Druhú svetovú vojnu určite nevynechajte Gates of Hell.