Darksiders: Wrath of War

Viac, či menej blízka budúcnosť. Zem je v troskách a v jej ruinách sa prechádzajú hrôzostrašní démoni, ktorí teraz vládnu vo svete ktorý kedysi patril ľuďom. Peklo sa presunulo na zem a ľudia živoria pod nadvládou svojich nových neľudských vládcov. Ale jeden hrdina sa vždy nájde, jediný, vyvolený, ktorý svojim vycibreným intelektom, silou, odvahou a neskonalým šarmom strhne putá útlaku a oslobodí ľudskú rasu. Jeho žiarivo zlaté vlasy, biely, zdravý chrup, mocná, mužná brada dodávajú ľuďom odvahu v boji. Všetci muži chceli byť ako on, a všetky ženy hromadne upadali do mdlôb pri pohľade na jeho nadpriemerne vyvinutý....STOOOP, tentokrát nie. Tentokrát to bude inak. Americká firma Vigil Studios sa až netradične prezieravo rozhodla, že tisíckrát prevarená polievka jednom vyvolenom spasiteľovi ľudskej rasy už predsa len stráca svoju pôvodnú chuť a rozhodli sa nám naservírovať niečo trošku iné. Teda aspoň, čo sa personálneho obsadenia týka.

Svet je naozaj zničený. Sily pekla a sily neba sa stretli v čo-malo-byť-rozhodujúcom boji na „medzipodlaží“ – Zemi, krajine ľudí. Prečo si vybrali na tento boj práve Zem? Z čisto pragmatických dôvodov by som povedal, nikto rozumný si predsa nebude robiť bodrel u seba v obývačke. Aha, áno, a ešte tam bolo nejaké to proroctvo o pečatiach a poslednom boji. Pre viac info môžete nakuknúť do Starého zákona, konkrétne časť o zjavení svätého Jána, inak nazvané aj Apokalypsa. Bude Vám to síce prakticky nanič, lebo hra si z toho v podstate berie iba názvy, ale aspoň uvidíte čím sa autori inšpirovali, okrem toho čítanie formuje charakter a zlepšuje slovnú zásobu. Späť k príbehu. Do chaosu, v ktorom si operenci a rohatci navzájom trhali pierka a obrusovali rožky prichádza náš hlavný hrdina – Vojna. Jeden zo štyroch jazdcov apokalypsy. A tu sa okamžite vyskytuje prvý problém. Ako mám písať o „Vojne“, teda podstatnom mene ženského rodu aplikovanom na mužskú postavu, znie to divne. Čože? Čakali ste iný problém? Nie, toto je jediný, inak je s ním všetko v poriadku. Tak Vojna prišiel aby nastolil rovnováhu ako hovorí proroctvo. Niečo ale nie je v poriadku, pretože prišiel sám, bez svojich zvyšných troch spolupútnikov. Po malom prieskume, kým a prečo bol povolaný (čo je iba metaforické pomenovanie pre „zabíja všetko čo stojí pred ním“) ho zrazu  predvedie naspäť jeho zamestnávateľ...ehm... Charred Counsil (Spálený Koncil – po slovensky to znie zle), čo je oficiálny názov pre tri veľké horiace hlavy, ktorý Vojnu obviní, že práve on začal konflikt a je teda na ňom aby to napravil. A ešte mu vezmú všetky schopnosti, ale povedal by som, že to je už taký štandard keď niekoho posielate na životu nebezpečný quest za záchranou sveta. Mimochodom, sveta v ktorom k mojej veľkej radosti nezavadzali žiadni ľudia a všetko sa riešilo iba medzi nadprirodzenými bytosťami. Celé ľudstvo bolo zredukované na more popola a samozrejme pár obligátnych zombíkov. Keďže všetci vieme, že podľa starého indiánskeho kalendára je rok 2010 Rokom Nemŕtvych a treba ich dať úplne všade. Každá hra, ktorá zombíkov neobsahuje je už dopredu odsúdená na výsmech a šikanovanie od ostatných hier, kradnutie desiaty a topenie v záchodoch. A tak sa Vojna vydáva na svoju púť, na ktorej sa preseká cez haldu nepriateľov, úloh, nejakého toho predvídateľného zvratu až po záverečné rozuzlenie.

Darksiders je akčná sekačka podobná God of War. Ok, oficiality máme z krku, môžeme hovoriť podrobnejšie. Iste, podobá sa na Kratove ťaženie za pomstou, rovnako od neho odkukala pár vychytávok ako zakončovacie zabitia nepriateľov či bossov a...noo...brutalitu a krvavosť? No čo ja viem či má GoW monopol na krvavé jatky? V každom prípade, takéto „kopírovanie“ nemusí byť vôbec na škodu, čoho dôkazom je práve Darksiders. No a čo, že tu už podobný koncept niekedy bol, zábavné je to stále a navyše je to na PéCé. A presne to sú veci, čo k tomuto počinu pritiahnu veľa ľudí. Zábavná brutalita. Veď predsa všetci vieme, že každý správny chlap musí mať rád nezmyselné násilie a kto to nemá rád tak ten nie je správny chl....ehm...áno, áno, tolerantnosť ja viem...tak sa opravujem..aj chlap ktorý nemá rád nezmyselné násilie môže byť správnym chlapom. A teraz pekne utvorme koridor a takéto exempláre nechajme prejsť za ich ďalšími záľubami ako napr. hačkovanie, vyšívanie, alebo lamentovanie nad tým, že ten bezcitný Juan Carlos si neváži jednoduchú Máriu pre jej čistú a krehkú dušu. A my ostatní pekne chyťme klávesnice, myši, gamepady a poďme sa pozrieť ako Vojna rieši svoju malú existenčnú krízu.

Svet Darksiders je rozdelený do viacerých zón, do ktorých sa počas svojho lineárneho ťaženia dostanete. Spočiatku to je pekne po svojich, neskôr sa pre skrátenie pochodu dajú použiť tzv. červie diery, v podstate niečo ako teleport. Napriek lineárnosti sa nedá povedať, že by cesta bola jednotvárna. Porcovanie nepriateľov je šikovne prekladané logickými úlohami primárne na báze posuň-otoč-nakloň-prenes, ako aj uspokojovaním živých kamenných brán (zahrajte si to a uvidíte, že tá veta dáva zmysel a vôbec nemá žiaden zvrátený skrytý význam).  Na konci každého levelu čaká prerastený boss s možno až príliš predvídateľnou kombináciou útokov. Inak povedané, bossovia sú celkom jednoduchí na zabitie, len stačí sledovať čo robia. A aby to zabíjanie išlo ľahšie od ruky, Vojna disponuje slušným zbraňovým arzenálom. Primárny (gýčový) meč Chaoseater, dopĺňajú sekundárna kosa, alebo železná rukavica, každá zbraň levelovateľná na 4 stupne vylepšenia, a v neposlednom rade terciálne pomôcky ako vystreľovací hák, taká tá bumerangová čepeľovitá vec čo je tiež skoro v každej hre a zopár ďalších. Terciálne pomôcky majú však dôležitejšiu funkciu a väčšinou slúžia na riešenie puzzlov. Mnohým ľuďom táto časť hry pripomínala Linkovo dohadovanie sa s Ganondorfom aký je vlastne jeho vzťah k princezne Zelde a s týmto názorom celkom súhlasím. Možno ešte viac mi to pripomínalo isté upírske hádky medzi polorozpadnutým Razielom a jeho už-nie-tak-úplne-dobrým-kamošom Kainom. Ale to je takisto celkom pozitívny vzor na inšpiráciu. Aby sa človek pri hraní nenudil autori vsadili na hráčsku radosť zo zbierania somarín krížom krážom po hrách a nahádzali tam množstvo vylepšení, aplikovateľných či už na vlastnosti Vojny, alebo jeho zbraní, dômyselne poskrývaných po jednotlivých leveloch. Takže tu sa už o slovo hlási starý známy backtracking, ktorý napočudovanie vôbec nie je otravný a veľmi radi si prejdete časť sveta ešte raz, aby ste našli všetky truhlice s pokladmi. Tie okrem vylepšení najčastejšie skrývajú už klasickú triádu svietiacich veci – zelené na HP, žlté na Rage = MP a modré ako forma skúseností. Za tie sa dajú kupovať nové vlastnosti, kombá, liečiace veci...ako vravím, klasika. Aha a ešte ma koňa, ale toho prakticky až na jeden level nevyužijete. Ale pekne horí.

Audiovizuálna stránka veci predpokladám, že nesadne úplne každému. Trošku prehnané proporcie postáv môžu pre niekoho budiť dojem komixovosti, ale mne to tam výborne pasovalo. Rovnako ako prostredie. Celý art-štýl zničeného sveta sa podaril. Všetko je utešene pochmúrne, opustené, na striedačku vyprahnuto zničené a zničené štýlom – príroda už začína vstrebávať ruiny budov. A samozrejme všade prítomná pretekajúca láva..veď peklo...to je skoro niečo ako trademark.

Charakter dizajn je takisto predvídateľne prispôsobený okolitému svetu. Každá postava je drsný, zlý, cieľavedomý, odhodlaný bojovník idúci bezohľadne za svojim cieľom. Samotný Vojna (aha ako to blbo znie) je pomstychtivý badass ako vyšitý. Slovenčinári mi isto prepáčia moje amerikanizmy, ale slovenský preklad „zloprdelník“ to nevystihuje tak celkom vhodne. Nahovorenie postáv je rovnako zvládnuté na jednotku. Či už hlboký, pomalý hlas Vojny, úlisný hlas Vulgrima, škótsky prízvuk Ulthana alebo môj najobľúbenejší, chladne zastrašujúci hlas Samaela (ktorý je tu z nejakého dôvodu démon)..pravdepodobne si na výbere dabingových hercov dali záležať a nebrali každého okoloidúceho z ulice. Už teraz sa teším na prípadné sprznenie toho všetkého nejakou veselou lokalizáciou. Maroš Kramár ako Vojna, Magda Paveleková ako Ulthan...koho by sme ešte najali? Za zvukmi nezaostáva ani hudba. Také to vysoké zborové tralalala, ktorým sa často režiséri snažia navodiť dojem epickosti nejakého konfliktu nájdeme síce aj tu, ale rušivo to na mňa nepôsobilo, takže hodnotím celkovo pozitívne. Jaj, a skôr než zabudnem..archanjel Uriel je žena...

Hmm, bolo by asi treba spomenúť aj nejaké negatíva, že? Ovládanie je jedným z nich. Nie je to žiadna katastrofa, ale chvíľku potrvá kým sa Vám dostane do krvi. Hlavne isté ošemetné nastavenie pre hádzanie si sem tam zaslúži nejakú tú nadávku. Ale ako som vravel, nie je to nič hrozné. Každý so základmi jemnej motoriky a koordinácie ľavej a pravej ruky sa do toho po prvej oblasti určite dostane. V prípade, že nie, je to potom na zamyslenie, lebo jemná motorika sa vyvíja okolo prvého roku života. Nič nenaznačujem, len nahlas uvažujem...

Čo niekedy pohnevá trošku viac môže byť tvrdohlavosť kamery. Nebolo to našťastie príliš často, ale stalo sa mi párkrát, že kým ja som chcel robiť nejakú vec, kamera so záujmom študovala kamennú stenu. Nakoniec sa ale stále umúdrila a zhodli sme sa na tom čo budeme sledovať.

Toľko asi k opisu hry, viac neprezradím, lebo plne odporúčam si to zahrať, v prípade, že Vám nevadí nejaké to akčné sekanie a trochu starej dobrej brutality. Zábavné boje, zaujímavý svet, postavy ktoré príliš nevadia a príbeh, ktorý snáď aj zaujme. V prípade akýchkoľvek výčitiek okolia v tomto prípade stále môžete argumentovať, že to nie je len o zabíjaní, má to aj logické hádanky. Nenáročnou obtiažnosťou odpadá aj akákoľvek frustrácia z nutného priznania si vlastnej neschopnosti a môžete sa pokojne nechať unášať príbehom až na koniec. Takže ak nemáte nič lepšie na práci, pozbierajte zbrane, vysadnite na svojho plápolajúceho tátoša, zatnite zuby, lebo sedenie obkročmo na niečom horúcom nerobí niektorým partiám dobre, a s výkrikom, z časti z dôvodov pomsty, z druhej časti z dôvodov bolestivých popálenín v bedrových oblastiach sa vrhnite do boja proti všetkému čo stojí vo vašej ceste. A keď bude najhoršie, tak pamätajte, treba naháňať vrany, sú z nich zelené HP lebky.